S nástupom moderných technológií sa už vo väčšine domácností objavil počítač, k nemu pribudli tablety či inteligentné mobily. Rodičia a ešte častejšie starí rodičia zvyknú nariekať, že ich potomkov už nič nepriláka ku knihám a voľné popoludnia trávia namiesto ihriska pri „četovaní“ s kamarátmi alebo sledovaním videí na internete. Ak sa k nejakému pohybu odhodlajú, je to najskôr hľadanie pokémonov.
Predchádzajúce generácie boli v inej pozícii
„Technológie za to určite nemôžu. Sú len nástrojom. Môžeme za to my, ich rodičia a učitelia,“ hovorí Peter Belan, odborník na vzdelávanie a inteligentné systémy. „Rodičia nedokážu organizovať deťom čas a nechajú ich hrať sa celé poobedia na tablete, mobile, počítači. Jednotvárnosť hier myslenie otupuje. Čítanie kníh už nie je dostatočne atraktívne v boji s často primitívnymi hrami. Je potrebné si uvedomiť, že generácia našich rodičov bola v úplne inej pozícii. Museli sme im pomáhať, inak by všetko nezvládli. Tak sme sa učili pracovitosti a súčasne naberali rôzne skúsenosti. Knihy boli pre nás dôležitým zdrojom zábavy a tak sme si rozvíjali predstavivosť a abstraktné myslenie,“ vysvetľuje Belan.
Stále klesáme…?
Od roku 2003 sa Slovensko ako členská krajina OECD zúčastňuje na medzinárodnom prieskume vzdelávania PISA – z pohľadu požiadaviek trhu práce a sústreďuje sa na žiakov v posledných rokoch povinnej školskej dochádzky. Štúdia sa realizuje v trojročných cykloch a zatiaľ posledný, z roku 2012, odhalil nelichotivé výsledky. Prvýkrát od roku 2003 boli výsledky slovenských žiakov vo všetkých troch skúmaných oblastiach – matematickej, čitateľskej a prírodovednej gramotnosti – významne nižšie, ako je priemerný výkon krajín OECD.
Zdroj: Minedu.sk
Technológie však majú podľa neho moc podporiť v deťoch podobný rozvoj. Dôležité je, aby sa využívali efektívne a zároveň ich „za svoje“ vzali aj na pôde škôl. Modernizácia či skôr v prípade vyučovacích procesov nemodernizácia je totiž najväčším kameňom úrazu. Na mnohých školách sa vzdeláva rovnako ako pred dvadsiatimi rokmi. Šablónové postupy síce naučia niektorých žiakov memorovať si učivo, ale rozvoj myslenia nepodporia. „Školstvo si žije svojím životom nezávislým na potrebách trhu práce. Možnosti digitálnych technológií sa využívajú len minimálne,“ tvrdí Peter Belan. Trh práce si žiada čoraz viac odborníkov – ich ponuka z radov absolventov je slabá a nedostačujúca.
Žiacka knižka je príliš povrchná
Foto: archív P. Belana
Podľa Belana sú odpoveďou inteligentné učebnice, tzv. smartbooks, ktoré zvyšujú efektivitu učenia a ponúkajú prevratné možnosti na vzdelávanie. „Presne mapujú problémy v základných vedomostiach a urobia detailný prehľad vedomostí. Z pár známok v žiackej knižke nikto presne nevie, kde všade sú v základoch slabé miesta žiaka a prečo zlyháva pri zložitejších témach. Smartbooks smerujú proces učenia do problémových oblastí, vysvetľujú žiakovi, čo nevie, vedia ho vyskúšať a doučiť ho, čo potrebuje. Vytvárajú prehľad o práci a výsledkoch a predpovedajú problémové oblasti do budúcnosti,“ vysvetľuje Belan.
Najmä pri matematike, fyzike, chémii, ale aj jazykoch je ťažké určiť podľa klasifikácie v žiackej knižke, kde sa nachádza slabina vašej ratolesti. Ak je však jasne definovaný rozsah učiva a vedomosti sú systematicky budované, ako je to práve pri spomenutých predmetoch, inteligentné učebnice dokážu byť nápomocné. „Fakty, postupy i abstraktné myslenie zvládajú deti s nimi rýchlejšie a zapamätávajú si ich trvalejšie. Výrazne skracujú dobu učenia sa,“ hovorí Belan. Deti tak získajú viac času na hranie, vzťahy a komunikáciu v rodine či skupine.
Z domácností do škôl?
Smartbooks nie sú žiadnym bleskom z jasného neba. Ich tvorba trvala niekoľko rokov a spolupracovali na nej odborníci z rôznych oblastí. Na Slovensku sa využívajú už nejaký ten mesiac. Vzdelávanie potomkov s pomocou moderných postupov sa však odohráva predovšetkým v domácnostiach.
Mladšia generácia rodičov, ktorá nemá strach z technológií, kupuje inteligentné učebnice na domáce použitie a prípravu do školy. Podľa Belana to ešte zväčšuje rozdiel medzi dobrými a slabšími žiakmi.
Cestu vidí v plošnom zavedení a povinnosti pre učiteľov naučiť sa s podobnými prostriedkami pracovať. „Väčšina učiteľov ich zatiaľ ani nepozná. Niektorí proti nim protestujú a bránia sa,“ vysvetľuje Belan. Nové efektívnejšie možnosti by sme však nemali odmietať, myslí si. Úroveň slovenských žiakov, ako ju hodnotia testovania OECD od roku 2003, by mohla prestať klesať.
Pozor na „text-neck“!
Dnes už aj deti v školskom veku často bojujú s bolesťami krčnej chrbtice. Reč je o tzv. text-neck (čítajúci krk) – poškodení chrbtice, ktoré vzniká, keď sa dieťa hrbí nad tabletom alebo mobilom. Ide totiž o neprirodzený ohyb, ktorý chrbát trvalo deformuje a spôsobuje bolesti. Rodičia si musia uvedomiť, že dieťa nemôže spomenuté nástroje využívať dlhodobo. Najlepšou alternatívou je počítač, pretože so správnou stoličkou a umiestnením obrazovky umožňuje dlhodobú činnosť, či už pri učení alebo trávení voľného času.
Tento článok vyšiel v ženskej prílohe denníka Pravda – magazíne MiA.