Škola života
„Tešil som sa do školy,“ prezradil Zimnýkoval pre Pravda.sk. Škôlku mal o ulicu ďalej a keď chodil ako veľkáč na prechádzky pod Hrádok, stretávali už ozajstných žiakov z družiny. Aj on chcel byť čo najrýchlejšie školák. Mama bola v tom čase triedna, takže sem-tam bol aj s ôsmakmi a to bola podľa jeho slov „škola života“.
Nešťastný diktát
Reč je o základnej škole v Michalovciach Pod Hrádkom. Tento rok vraj dopadla najlepšie v monitore a v hodnotení je číslo 5 na Slovensku. „Takže som na ňu veľmi, veľmi hrdý,“ tvrdí moderátor, ktorý vyrastal bez súrodencov. „Keď som už vedel písať prvé slová, uprosil som maminho brata, aby mi dal diktát. Po prvom slove som sa rozplakal. Nevedel som napísať slovo transformátor. Mamin brat ukončil diktát so slovami, že má hlúpe dieťa…“
Čertov nespomínam
Dejepisárka, ruštinárka, no najmä učiteľka tanca Marta Eštóková (na dlhý čas jeho druhá mama), patrili medzi jeho obľúbené učiteľky. „Čertov nespomínam, všetci boli kolegovia mojej mamy,“ dodal.
Foto: archív M. Zimnýkovala
Stručne a jasne
Čo sa týka poznámok, neobišli ani známeho moderátora. Najčastejšie ich dostával za to, že po zvonení nesedel na mieste. „Raz som poslal spolužiaka do kabinetu po pomôcky a nebolo treba. Taká menšia "hujerovina“ ako vo filme Marečku, podejte mi pero. Učiteľka pre to ale nemala pochopenie. Ak bol nejaký problém, určite sa do rodičovského združenia nezažehlil. Riešil sa hneď po prestávke alebo poobede doma. Stručne jasne."
1. september je super
Napriek všetkému, Milan Zimnýkoval sa dnes teší z pocitov, ktoré sa na konci leta už, chvalabohu, nedostavia. „Tie pocity, ktoré ma budili zo sna, že nemám hotové skúšky… Prvý september, keď už nezažívate prvý september, je super,“ konštatuje.
Spiknutie
S ročnou dcérou Alexandrou robia doma pokroky. „Na výzvu mamičky Toničky, aby odložila prasiatko so slovami: Daj pápá prasiatku, lebo ide spať, sa moja dcéra otočila na mňa a zamávala mi: pápááááá (smiech). Beriem to ako tendenčnú pedagogiku zo strany mojej manželky, spiknutie!“