Foto: RAABE
Na úvod zopár faktov: doteraz mali žiaci niektorých ročníkov na 1. stupni hodinu pracovnej výchovy týždenne, na stupni druhom technické práce. Na hodinách upratovali areál školy či učili sa pestovať kvety, od septembra majú týchto hodín viac a sú zamerané najmä na technické zručnosti. Na hodinách by sa po novom mali naučiť pracovať s kladivom, pílkou či opraviť drobné poruchy v domácnosti. Riaditelia škôl im nato musia vytvoriť podmienky, načo im ministerstvo dáva 3 roky.
Prečítajte si rozhovor s Rastislavom Geschwandtnerom, ktorý vedie Krúžok majstrovania v súkromnej základnej škole Márie Montessori a je podpredsedom Rady školy. Svoju záľubu a zanietenie, ktoré nachádza pri práci s drevom, fotografovaní, kreslení, učení a objavovaní nového prezentuje aj v celkom nových pracovných zošitoch Pracovné vyučovanie pre 3. ročník ZŠ, ktoré vyšli v rámci edície Človek a svet práce v odbornom nakladateľstve RAABE.
Väčšina škôl sa dnes obáva, ako zvládnu posilnenie predmetu pracovné vyučovanie. Argumentujú, že technické vybavenie škôl je nedostačujúce – bývalé dielne, kuchynky už nevyhovujú súčasným požiadavkám. Ako to vidíte vy?
Deťom často stačí vytvoriť pripravené prostredie, kde by mohli tvoriť, experimentovať, spájať veci nečakaným spôsobom, objavovať, a potom sa už iba môžete tešiť z toho, aké sú deti schopné, vynaliezavé a hladné po učení a objavovaní. V predmete pracovné vyučovanie máme na to ideálnu príležitosť. Nový pracovný zošit je koncipovaný tak, aby na jednej strane spĺňal požiadavky vyplývajúce zo štátneho vzdelávacieho programu, a zároveň pomáhal učiteľom nájsť si vlastnú cestu a prístup k vyučovaniu predmetu. A to bez ohľadu na to, či má k dispozícii dielňu, vyhradenú učebňu alebo len nejaký provizórny priestor.
Aký prístup uplatňujete pri vašom vyučovaní?
Mojím cieľom je dať deťom možnosť vytvoriť niečo zmysluplné vlastným umom a vlastnými rukami a pritom zažiť radosť z objavovania a nadobúdania zručností. Takáto práca je zdrojom sebapoznania, viery vo vlastné schopnosti a chuti do ďalšieho experimentovania. Dieťa sa tým mení z prijímateľa na aktívneho tvorcu vedomostí. Keď s deťmi pracujem, vždy prídem s pripraveným projektom na daný deň. Dávam však deťom slobodu výberu, či chcú pracovať na tomto projekte, dokončiť si prácu z predchádzajúcej hodiny alebo sa pustiť do ich vlastného projektu. V procese práce s jednotlivými deťmi konzultujem ďalší postup, výber vhodného materiálu a odobrujem ich rozhodnutia. Pokiaľ možno, nechávam ich vyskúšať si nimi navrhovaný postup. Niekedy ich zámerne nechávam spraviť „chybu“, ak sa mi javí, že to môže byť cenná skúsenosť. Zasahujem iba v prípade, že daný postup nie je bezpečný, mohol by viesť k neúmernej spotrebe materiálu alebo veľkej časovej strate. Niekedy však nikto s určitosťou nevie povedať, či daný postup bude fungovať, a vtedy s radosťou experimentujeme.
S akými materiálmi pracujete?
Väčšina našich projektov využíva bežné, komerčne dostupné materiály. Niektoré projekty sú vytvorené z odpadového materiálu (PET fľaše, rôzne obaly, noviny, ale aj stará elektronika). V prípade starých spotrebičov a elektroniky dokážu často pomôcť rodičia. Veľmi žiaduca je recyklácia súčiastok vymontovaných z rôznych spotrebičov či hračiek. Rôzne pružinky, motorčeky, ozubené kolieska alebo iné „pekné“ súčiastky si môžu deti odkladať a neskôr použiť pri inom projekte. Vdychovaním nového života veciam, ktoré už doslúžili svojmu účelu, si tiež osvojujú myšlienku recyklácie.
A čo nástroje?
Nástroje znásobujú našu silu a schopnosť deliť, dierovať, taviť, stláčať a inak transformovať materiály. Úmerne s tým však znásobujú aj našu schopnosť ublížiť pri nedbalom zaobchádzaní sebe alebo druhým. Nástroje ako pílka, tavná pištoľ alebo vreckový nožík sa preto niekomu môžu zdať nebezpečné, ale miera nebezpečenstva je veľmi subjektívna. Z času na čas aj napriek všetkej opatrnosti môže dôjsť k malému úrazu. Je to bežná súčasť procesu poznávania. Verím, že pri dodržaní pár základných zásad bezpečnosti a správneho použitia budú tieto nástroje v detských rukách vernými pomocníkmi.
Ako prebieha klasická hodina pracovného vyučovania vo vašej triede?
Keď deti pracujú na svojich projektoch, povzbudzujem ich, aby sa neváhali inšpirovať akýmkoľvek dobrým nápadom od svojich spolužiakov. Autorom nápadov prízvukujem, aby boli hrdí na to, že niekto použil ich nápad. Znamená to totiž, že to bol dobrý nápad. Kopírovanie je dobré – vedie k rýchlejšiemu napredovaniu celej skupiny. Pri väčšine projektov nie je potrebné, aby malo každé dieťa svoje vlastné nástroje. Práve naopak. Požičiavanie nástrojov by malo byť integrálnou súčasťou práce na hodine. Deti tak viac spolupracujú, pomáhajú si navzájom, získavajú väčší prehľad o tom, na čom pracujú ich spolužiaci, a v konečnom dôsledku všetci dosahujú lepší výsledok. Výsledkom práce dieťaťa nemusí byť nevyhnutne hotové dielo. Chyba alebo zaujatie čiastkovým problémom môžu byť rovnako cenné. Ani zhotovením diela však celý proces nekončí. Prial by som si, aby učitelia vytvárali deťom priestor na vylepšovanie, skrášľovanie a ďalšie zdokonaľovanie ich výtvorov. Práve takýmito malými postupnými zlepšovaniami dieťa preniká do hĺbky problému a získava cenné kompetencie.
Poďte si spolu s nami vyrobiť doma s deťmi periskop! Viete ako na to? Návod naň si možete pozrieť v tomto PDF súbore. Množstvo podobných úloh nájdete v pracovných zošitoch z edície Človek a svet práce.
