Úchop dieťaťa, spôsob, akým drží ceruzku či farbičku, je potrebné sledovať a korigovať už od chvíle, keď staršie dojča zoberie do ruky písacie potreby a začne čmárať na papier. Je veľkou chybou spoľahnúť sa na to, že dieťa si správny úchop nájde najlepšie samo. Zlozvyky súvisiace so zlým úchopom sa neskôr veľmi ťažko odnaúčajú a čerstvému školákovi môžu spôsobiť množstvo problémov. Tzv. ergonómia písania zohráva kľúčovú úlohu pri rozvoji jemnej motoriky detí v predškolskom a školskom veku. A podstatný je nielen správny úchop písacej pomôcky, ale aj správne sedenie za stolom, natočenie papiera či zošita, osvetlenie a uvoľňovacie cviky ruky, ktorou dieťa píše.
Ak má dieťa fixovaný nesprávny úchop, respektíve drží písacie potreby kŕčovito, upraviť tento zlozvyk je najlepšie ešte pred nástupom do školy. Všimnúť by si to mali pedagogičky v škôlke. Často sa však bohužiaľ stáva, že sa to „prevalí“ až v prvej triede a prváčikovi to spôsobí množstvo rôznych problémov, ktoré môžu vyústiť až do nechuti chodiť do školy. Nezáleží na tom, či ide o ľaváka, alebo praváka, aj keď treba pripustiť, že ľavoruké deti to najmä v začiatkoch majú podstatne ťažšie, pretože väčšina písacích pomôcok sa vyrába pre pravákov.
V stručnosti možno zásady správneho písania a sedenia zhrnúť takto: Dieťa by malo sedieť na celej stoličke, pričom na zemi má položené celé plosky chodidiel a kolená sú mierne od seba. Nevyhnutné preto je, aby dieťa nohami dosiahlo na zem. Panva má byť mierne preklopená dopredu a chrbát vzpriamený. Zošit je u pravákov natočený smerom doľava (čiže pravý roh zošita smeruje nahor). U ľavákov natočenie zošita nie je podmienkou. Ak im vyhovuje mať riadky rovno, rešpektujme to. Písacia pomôcka sa drží palcom a prostredníkom, pričom pero alebo ceruzka leží na poslednom článku prostredníka. Ukazovák by mal byť položený zľahka zhora.
Nemal by byť prehnutý a celá ruka by mala byť uvoľnená. Naučiť sa a zafixovať si správny úchop môžu prváčikom pomôcť ergonomické písacie pomôcky. „Gulôčkové pero je to posledné, čo by som odporúčala prváčikovi,“ tvrdí špeciálna pedagogička Mgr. Světlana Drábová. „Na trhu je veľký počet pier s ľahko vymeniteľnými náplňami, ktoré plne nahradia plniace perá a sú praktickejšie. Takéto pero lepšie kĺže po papieri a je najvhodnejšie na nácvik písania.“ Vhodné je aj to, ak je úchopová zóna z protišmykového materiálu. Vhodné sú napríklad perá, ceruzky či farbičky s tzv. trojhranným úchopom a nekĺzavými priehlbňami. Perá jestvujú osobitne tvarované pre pravákov aj ľavákov.
Mimochodom, ľaváci mali v druhej polovici augusta svoj medzinárodný deň. Ľudia sa na pravákov a ľavákov delili odjakživa. Podľa niektorých názorov bol v období pred masovým používaním nástrojov a zbraní približne rovnaký počet pravo- aj ľavorukých. Neskôr však začalo čoraz viac ľudí uprednostňovať pravú ruku a dnes sa odhaduje, že medzi pravákov dnes patrí približne 90 percent ľudí. Ešte do polovice 20. storočia sa ľaváctvo potláčalo a ľavákov aj učitelia v škole „preúčali“ na pravákov. Dnes odborníci vedia, že násilne potláčané ľaváctvo môže byť príčinou porúch reči, najmä zajakávania sa. Ľavorukosť nie je chyba a v škole sa nemá vnímať ako zvláštnosť. Ľavák by mal v lavici pre dvoch sedieť na ľavej strane, ak sedí s pravákom. Ľaváci majú tendenciu písať stojato. Netreba u nich trvať na písme so sklonom doprava. Ľavákom je dokonca určený aj špeciálny on-line shop.
Prvé náznaky uprednostňovania jednej či druhej ruky sa objavujú medzi prvým až piatym rokom života – priemerne vo veku okolo troch rokov. U dievčat sa pritom stranové preferencie obyčajne objavia skôr ako u chlapcov. S nástupom do školy by však v každom prípade dieťa malo mať vyhranenú lateralitu. V opačnom prípade je nevyhnutné navštíviť špeciálneho pedagóga, ktorý podľa výsledkov vyšetrenia navrhne používanie vhodnejšej ruky. U približne 1–2 % populácie sa však lateralita nevyhraní po celú dobu života a sú „obojrukí“. Nevie sa, prečo sa človek rodí ľavákom, hoci teórie sú rôzne.
Hovorí sa o prekonaní stresovej situácie budúcej matky, o starších matkách, ľavákmi sa častejšie stávajú predčasne narodené deti a podobne. Podľa odborníkov sú ľavorukí školáci náchylnejší na syndróm ADHD (hyperaktivita) a neskôr na niektoré psychické choroby. Rozhodne však nie sú menej inteligentní, naopak, medzi ľavákmi sa nájde veľké množstvo výnimočných ľudí. Hovorí o tom aj kniha Slávni ľaváci v dejinách ľudstva (Fortuna Libri 2008) – Leonardo da Vinci, Michelangelo, Beethoven, Mark Twain, Gándhí, Chaplin, Paul McCarney, Bill Gates… Ľavorukých ľudí si cenia špeciálne pri niektorých športoch (nadhadzovači pri bejzbale, tenisti, hádzanári…). A ako hovorí jedna anglická slovná hračka: „Left handed people are always right“. (Ľavorukí majú vždy pravdu.) Slovo right totiž v angličtine znamená správne aj vpravo.