10 rád rodičom prváka

, 21.04.2017 06:00
matka, dieťa, školák, prvák, škola, žiak
Pamätajte, že rovnako ako dospelí, ani deti nevynikajú vo všetkom. Autor:

Rozhodnutie o tom, či vaše dieťa zasadne do školských lavíc a stane sa nielen múdrejším, ale aj samostatnejším a sebavedomejším, je len na rodičoch. Nezabudnite však na to, že najlepšie bude napredovať, ak budete primerane rozvíjať všetkých jeho päť zmyslov – prirodzene, a hlavne zábavne a k tomu pridajte pocit bezpečia, istoty, porozumenia a povzbudenia.

  1. Nepokúšajte sa svoje dieťa vyučovať sami. Poskytnite mu však možnosť prejaviť zvedavosť nad písaným slovom v knihách, na etiketách a vývesných štítoch atď. Najmä na spontánne detské otázky by ste mali reagovať vysvetlením a dieťaťu sa dostatočne venovať.
  2. Rozprávajte sa s ním o tom, čo kreslí. Z toho, čo povie, sformulujte zjednodušený opis obrázka. Ponúknite mu ho ako jeho nadpis: „Auto fičí – Mám ti to pod obrázok napísať?” Pri písaní hovorte pomaly, aby dieťa pochopilo, ako spolu reč a písmo súvisia. Najvhodnejšie je písať tlačenými písmenami, podľa možnosti 1– až 3-centimetrovými.
  3. Akceptujte jeho čmáranice a iné písacie pokusy. Berte vážne, čo pritom dieťa rozpráva. Chyby nie sú na škodu. Aj keď sa učilo hovoriť, muselo prekonať medzistupne plné chýb. Spôsob písania považujte za istý výkonnostný stupeň. Môžete mu navrhnúť, že mu slová napíšete tak, „ako to píšu dospelí“.
  4. Čo možno najčastejšie mu čítajte. Nechajte ho, aby si samo zvolilo knihu, časopis, čas a dĺžku čítania. Ak pri tom nazerá do knihy, môžete prstom preskočiť zo slova na slovo. Pri čítaní robte krátke odmlky, aby si dieťa mohlo všimnúť, ktoré časti hovoreného a písaného slova navzájom súvisia. Nech zažije, ako je vyslovené slovo zobrazené na papieri.
  5. Aj keď si mlčky čítate sami pre seba, ak je dieťa pri vás, mrmlite si. Mnoho detí vôbec nevie, čo ich rodičia robia, keď hľadia do knihy alebo novín. Okrem toho sa v ňom môže prebudiť zvedavosť a bude sa chcieť dozvedieť, čo čítate. Môžete sa s ním potom porozprávať o fotografii vedľa článku a ukázať na text: „Tu je ešte napísané…“ Takto si uvedomí rozdiel medzi obrázkom a písaným slovom.
  6. Komentujte aj vlastné aktivity. Pri hľadaní tovaru v regáloch v obchode si napríklad potichu hovorte: „Tu je napísané cukor, tu soľ – na ktorom obale je napísané múka?“ Hovorte aj vtedy, keď si spisujete na lístok, čo máte nakúpiť. Dieťaťa sa opýtajte: Čo mám ešte napísať? V obchode lístok znovu nahlas prečítajte: „Ešte tu máme kilo cukru – kde ho nájdeme?“
  7. Vyzvite príbuzných, aby vášmu dieťaťu písali listy. Ponúknite mu, aby napísalo, čo chcelo odpovedať. Počas písania a na konci list prečítajte: „Tak, a máme napísané…“
  8. Hrajte sa na slovné hry: „Ktoré slová sa začínajú rovnako?“
  9. Nech dieťa nájde, čo je na vývesných štítoch a na nápisoch, napríklad na ulici, v reklame, na obaloch. Upozornite ho na podobnosť slov, o ktoré sa zaujíma: „Pozri: polícia vyzerá zo začiatku celkom ako pošta – a rovnako sa to aj vyslovuje.“ Neučte sa však s dieťaťom abecedu alebo písanie slov.
  10. Zhotovte si s ním vlastné plagáty, malé zošitky a podobne, do ktorých si môžete kresliť, písať a lepiť obrázky a slová podľa svojich predstáv.

Ako pomôcť deťom pri nástupe do prvej triedy

  • Počúvajte, čo vám hovoria, pozerajte sa, čo pre vás vytvorili a odpovedajte na ich otázky.
  • Pamätajte, že rovnako ako dospelí, ani deti nevynikajú vo všetkom a nemajú rovnaké tempo učenia. Nemajte preto prehnané nároky, ak mu niečo nejde – pokúste sa mu pomôcť v tom zdokonaliť a chváľte ho za to, čo mu ide a v čom sa zlepšuje.
  • Dieťa školou nestrašte, skôr mu ju opíšte ako úžasné dobrodružstvo, vďaka ktorému sa naučí množstvo nových vecí a nájde si nových priateľov, ktorí nezriedka vydržia celý život.
  • Nezabudnite – ak sa vy sami budete obávať, ako zvládne nástup do školy, že bude sklamané či neúspešné, dieťa to vycíti a prenesie na seba. Radšej ho pozitívne motivujte.
  • Podporujte ho – dieťa sa vám tak skôr zverí, čo ho trápi a čo teší.
  • Doprajte dieťaťu čas na hru a oddych.

Je vaše dieťa pravák alebo ľavák?

Niekoľko jednoduchých návodov, ako zistiť, ktorá ruka vášho dieťaťa je dominantná.

  • Vkladanie koráľov do fľaše. Dieťa postupne vkladá do fľaše 10 koráľov. Pohyby vykonáva rýchlo, ale opatrne, aby korále nerozhádzalo. Keď pritom pracuje iba pravou rukou, jeho dominantou rukou je pravá ruka, keď ľavou, tak ľavá.
  • Vhadzovanie loptičiek do škatuľky. Dieťa vhadzuje loptičky do škatuľky jemne a opatrne, celkom trikrát. Takto zistíme, ktorá ruka je dominantná.
  • Navliekanie koráľov. Dieťa navlieka korále buď na niť, alebo koráľmi niť prevlieka. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch, tiež zaznamenávame dominantnú ruku. Dominantná je tá, ktorá vykonáva pohyb.
  • Stavanie kociek. Obratnejšia ruka kladie na seba kocky vyššie a vyššie tak, aby veža nespadla.
  • Umývanie rúk. Ukazuje ako si umýva palec a ruku. Dominantná je ruka, ktorá umýva palec.
  • Kresba domčeka. Kreslí domček najskôr jednou a potom druhou rukou. Kresba dominantnej ruky je obratnejšia, prepracovanejšia, istejšia a väčšinou i menšia. Takmer rovnaké domčeky ukazujú na nevyhranenosť či zmiešanú dominantnosť.
  • Obracanie obrázkových kariet. Dieťa obracia karty najskôr jednou a potom druhou rukou. Robí to, ako najrýchlejšie dokáže. Meriame čas výkonu jednej a druhej ruky. Dominantná ruka je rýchlejšia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školák #prvák #Do prvej triedy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk