Dnešní žiaci sú na sociálnych sieťach. Je to nebezpečné?

11.08.2017 12:00
matka, dieťa, školák, škola, tablet
So sociálnymi sieťami začínajú už žiaci na prvom stupni ZŠ. Autor:

Dnes má už takmer každý školák mobil, tablet a počítač, väčšina z nich aj s prístupom na internet. A tak už deti vo veľmi skorom veku prichádzajú do kontaktu so sociálnymi sieťami.

Niektorí žiaci si dokonca vytvárajú falošné profily, prípadne v nich neuvádzajú pravdivé informácie o sebe, sú to napríklad údaje o veku. Neskôr to môže viesť k situáciám, kedy sa dostávajú k nevhodným obsahom.

Treba myslieť na to, že rovnako ako dieťa s vymyslenou identitou, tak aj človek na druhej strane počítača môže mať vymyslenú identitu. Ak si deti dopisujú na sociálnych sieťach s ostatnými, rodičia by ich mali upozorniť na toto riziko. V praxi to teda znamená, aby sa deti nebavili s virtuálnymi osobami, ale so skutočnými ľuďmi, ktorých poznajú.

Samotné dieťa si občas neželá mať medzi svojimi priateľmi na sociálnych sieťach vlastných rodičov. Cíti sa tak pod neustálou kontrolou. Preto je veľmi dôležité si s ním hneď na začiatku sadnúť a porozprávať sa o tom, prečo chce byť na sociálnej sieti. Zároveň sa rodičom odporúča, aby si spoločne s dieťaťom prešli nastavenie profilu, ochranu súkromia, pridávanie fotografií a podobne. Upozornite ich, čo na sociálnu sieť patrí a čo by už zverejňovať o sebe nemali.

V prípade, že sociálne siete využívajú deti, dokážu ovplyvniť ich skutky a správanie? Psychológ Marek Madro vidí sociálne siete ako nástroje na sebaprezentáciu a komunikáciu medzi ľuďmi. Podľa neho sú dnes fenoménom a súčasťou života takmer celej populácie. Vďaka nim chceme byť online stále. Vďaka smartfónom to vôbec nie je problém, na internete sme vlastne nonstop.

„Sebaprezentácia a aj komunikácia sú v našom živote veľmi dôležité a kľúčovú úlohu zohrávajú aj v živote detí a mladých ľudí. Tie sú najzraniteľnejšími práve v tínedžerskom veku, kedy si na svet vytvárajú vlastné názory. Tie doterajšie preverujú, často pretvárajú, hľadajú nové, na základe ktorých zaujímajú iné postoje ako v minulosti,“ vysvetľuje psychológ Madro.

Ako môžu deti formovať sociálne siete?

Študenti sú v tomto veku veľmi ovplyvniteľní. Chcú byť členom určitej skupiny aj za cenu toho, že sa prispôsobia jej pravidlám. Takisto aj v triedach bývajú žiaci rozdelení po skupinách a každý žiak chce byť súčasťou tej-ktorej skupiny.

„Tínedžeri sa chcú páčiť svojim rovesníkom, patriť do ich partie, a tak sa prispôsobujú akýmsi normám a pravidlám tej ktorej skupiny. Práve tieto normy sú prezentované prostredníctvom sociálnych sietí a tie sa tak stávajú prostriedkom, cez ktorý sú mladí formovaní,“ hovorí Madro.

V tomto podľa psychológa sociálne siete naozaj poskytujú obrovské množstvo vzorov a postojov už len počas jedného prezerania stránky na Facebooku. „Podnety online bývajú významnejšie, nabité emóciami. Majú obal, ktorý je lákavejší ako ten mimo internetu v našom bežnom živote – doma, medzi spolužiakmi a podobne. Informácie a názory zo sociálnych sietí sa teda môžu stať súčasťou našich životov. Preberáme ich v postojoch a pretavujeme ich aj do každodenných skutkov,“ opisuje psychológ. Veľa rodičov bojuje s otázkou, či by jeho dieťa malo mať účet na Facebooku. Často si tak kladú otázku, kedy je vhodný vek na vytvorenie profilu na sociálnej sieti.

Sociálne siete však zvyknú mať vekové ohraničenie. Na druhej strane ho však užívatelia nemusia dodržiavať, pretože existuje veľmi veľa falošných profilov, ktoré neuvádzajú pravdivo svoj vek. V podstate sa nedá zaručiť, že užívateľ, ktorý uviedol svoj vek, neklame. „Sociálne siete, napríklad Facebook, majú v užívateľských pravidlách minimálny vek na založenie vlastného profilu v 13-tom roku života. V tomto veku sme z vývinového hľadiska schopní oddeľovať svet online od toho reálneho. Rodičia by mali dieťaťu pomôcť zorientovať sa na sociálnych sieťach, pomôcť mu nastaviť si súkromie, porozprávať sa s ním, čo je v poriadku zdieľať a čo by naopak, zdieľať nemalo a pod. V tomto veku by mali byť akýmsi sprievodcom a pomáhať deťom zorientovať sa a upozorniť na nebezpečenstvá, ktoré ho môžu stretnúť, pomôcť reagovať na tieto nebezpečenstvá v online priestore, podobne ako v reálnom,“ tvrdí Madro.

Študenti však často používajú sociálne siete na udržiavanie kontaktov napríklad so spolužiakmi, s ktorými môžu zdieľať aj zážitky zo školského prostredia. „Držať však dieťa, resp. dospievajúceho ďalej od sociálnych sietí môže v súčasnej dobe znamenať oddeliť ho od partie a rovesníkov. Či chceme alebo nie, mladí v online svete navzájom komunikujú, zdieľajú si zážitky a v osobnej komunikácii často nadväzujú práve na tú online. Odrezaním mladého človeka od tejto možnosti môže spôsobiť, že sa nebude vedieť zaradiť do partie rovesníkov či bude odstrčený na okraj,“ radí psychológ.

Sú sociálne siete nebezpečné?

Sociálne siete sú miestom, kde si školáci môžu nájsť veľké množstvo informácii. Zároveň je to miesto, kde môžu nájsť aj nevhodný obsah. V čom vidí sociálne siete najnebezpečnejšie sám psychológ?

„Najnebezpečnejšie? Ak sme v živote sami a nemáme dostatok sociálnej podpory, môžu sociálne siete dopĺňať našu potrebu byť s niekým, mať priateľov, mať oporu. Každá vec má dve strany. Sociálne siete sú ako prostredie v reálnom živote, v ktorom sa nevyznáme, a v ktorom sa nevieme pohybovať. Tiež na nás číhajú nástrahy, no vieme, ako sa správať, aby sme boli v bezpečí. Podobne aj v online priestore a na sociálnych sieťach sa musíme naučiť správať a poznať hranice. Je dôležité vedieť si udržať vlastné súkromie a poznať následky nášho správania online,“ vyjadruje svoj názor psychológ Madro.

Nejeden rodič si dnes povie, že jeho dieťa je snáď závislé od prístupu na internet. Najviac času trávi dieťa práve na sociálnej sieti. Dá sa vybudovať na sociálnych sieťach aj závislosť?

„Skôr ako závislosť na sociálnych sieťach sa dá vytvoriť závislosť na neustálom komunikovaní, na vzťahoch s konkrétnymi ľuďmi či na relatívne jednoduchej sebaprezentácii, ktorá je v realite o niečo náročnejšia. Zvykli sme si, že môžeme s kýmkoľvek a takmer kedykoľvek komunikovať. Že môžeme rýchlo a jednoducho zdieľať naše zážitky a nemusíme čakať, kým niekomu ukážeme vytlačené fotky. Zvykli sme si, že môžeme upraviť to, aký obraz o sebe budujeme. Dalo by sa možno povedať, že sme si zvykli na jednoduchší a rýchlejší spôsob života a sociálne siete sú jedným z jeho nástrojov,“ uzatvára tému sociálnych sietí psychológ.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#žiaci #sociálne siete #mládež #facebook #deti
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk