Kedy začať s cudzím jazykom? Priskoro sa nemusí oplatiť

, 24.08.2017 06:00
deti, škola, cudzie jazyky
Ilustračné foto. Autor:

Niet pochýb, že dieťa si cudzí jazyk osvojuje ľahšie ako dospelý. Kedy je však na to najvhodnejší čas? Od septembra 2011 sa prvým jazykom na našich základných školách stala angličtina. Pre žiakov je povinná od tretieho ročníka.

Zaviedol to ešte bývalý minister školstva Eugen Jurzyca, ktorý pôvodne zvažoval i možnosť, aby sa anglický jazyk povinne učili už prváci, no nakoniec od toho upustil. Najnovší nemecký výskum ukazuje, že zrejme urobil dobre.

Väčšina ľudí verí, že čím skôr sa s výučbou cudzieho jazyka začne, tým lepšie budú výsledky. Podľa štúdie, ktorú v odbornom časopise Language Learning zverejnili vedci z nemeckých univerzít v Bochume a Dortmunde, to však nemusí platiť. Odborníci skúmali jazykové zručnosti 5 130 žiakov z 31 škôl v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko a došli k prekvapujúcemu záveru – vyučovanie angličtiny už od prvej triedy nie je také prospešné, ako sa predpokladalo.

„Skorý začiatok s cudzím jazykom sa často vyzdvihuje, aj keď je dokopy málo výskumov, ktoré by tento mýtus podporovali,“ povedal k tomu pre nemecké médiá jeden zo spoluautorov štúdie Nils Jäkel z Fakulty filológie Porúrskej univerzity v Bochume.

Oneskorenci boli lepší

Odborníci preverovaných žiakov rozdelili do dvoch skupín. Prvú tvorili tí, čo sa po anglicky učia už od prvého ročníka základnej školy, a druhú deti, ktoré s týmto jazykom začali až v tretej triede. Výskumníci sa pritom zamerali na ich znalosti v piatom a siedmom ročníku. Všímali si, ako po anglicky čítali a ako rozumeli hovorenej reči. Výsledok bol zaujímavý. Kým z porovnávania žiakov v piatom ročníku vyšli lepšie deti, ktoré s cudzím jazykom začali skôr, v siedmej triede ich už predbehla druhá skupina „oneskorencov“.

„Naša štúdia potvrdzuje výsledky z iných krajín, napríklad zo Španielska, ktoré ukazujú, že skorý začiatok výučby angličtiny s jednou až dvoma vyučovacími hodinami za týždeň z dlhodobého hľadiska len málo prispejú k jazykovým znalostiam žiakov základnej školy,“ priblížil Jäkel. Vedecký tím chce vo výskume pokračovať, aby zistil, či ich výsledky potvrdí aj preverovanie žiakov deviatej triedy.

Vysvetľovať si záver štúdie tak, že sa skoré učenie cudzieho jazyka nevypláca, by však podľa Jäkela nebolo správne. Zmeniť údajne treba skôr prístup a spôsob výučby. Autori štúdie sú presvedčení, že deti, ktoré sa s angličtinou iba oboznamujú, s ňou potrebujú oveľa intenzívnejší kontakt a viac času ako 90 minút týždenne. Istú úlohu pri rozdielnych výsledkoch prvej a druhej skúmanej skupiny navyše mohla zohrať i zmena štýlu vyučovania.

Zatiaľ čo v prvom či treťom ročníku sa školáci anglický jazyk učili ešte hravou, detskou formou, napríklad prostredníctvom príbehov, piesní či riekaniek, čo rozvíjalo najmä ich schopnosť rozumieť hovorenému slovu, na vyššom stupni sa už kládol väčší dôraz na gramatiku a slovnú zásobu. To u žiakov mohlo spôsobiť jednak zhoršenie schopnosti rozumieť počúvanému, jednak im to uberalo motiváciu a chuť do učenia cudzieho jazyka.

Vedci každopádne nespochybňujú užitočnosť skorého začiatku výučby angličtiny. Naopak, podľa nich je to prínos k jazykovej pestrosti v rámci viacnárodnej Európskej únie. Výučba cudzieho jazyka deti údajne lepšie pripraví na jej jazykovú a kultúrnu rozmanitosť. „Človek však nesmie mať prehnané očakávania,“ varoval Jäkel. Ako možný kompromis navrhol, aby sa s cudzím jazykom začínalo až v treťom ročníku na základnej škole, ale zato so zvýšeným počtom vyučovacích hodín.

Ako je to u nás

Na Slovensku výučbu cudzích jazykov upravuje Štátny vzdelávací program, ktorý sa menil pred dvoma rokmi. Angličtinu ponechal ako prvý cudzí jazyk, povinne sa učí od tretieho ročníka ZŠ. Druhý cudzí jazyk musí škola povinne ponúknuť žiakom 7. až 9. ročníka v rámci voliteľných hodín podľa svojich možností. Vybrať by si mali z nemeckého, francúzskeho, talianskeho, zo španielskeho alebo z ruského jazyka. Táto výučba by mala pozostávať z najmenej dvoch vyučovacích hodín týždenne.

Proti tomu, aby boli na ZŠ povinné až dva cudzie jazyky, ako to fungovalo ešte pred pár rokmi, protestovali najmä rodičia detí navštevujúcich školy s maďarským vyučovacím jazykom, pretože tie sa ako cudziu reč učia i slovenčinu. Bývalá vláda tieto argumenty uznala, a tak je dnes na základnej škole povinná len výučba jedného cudzieho jazyka.

Z európskeho prieskumu jazykových kompetencií pritom vyplýva, že slovenským žiakom na ZŠ cudzie jazyky až tak dobre nejdú. Len 42 percent ich dobre ovláda aspoň jeden a iba štvrtina dva. Značný počet žiakov – 14 percent v prípade prvého cudzieho jazyka a 20 percent v prípade druhého – nedosahuje ani úroveň začiatočníka.

Podľa Eleny Kováčikovej z Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre je chyba v prístupe. Tradičná metóda, ktorú naše školy stále využívajú, je tzv. gramaticko-prekladová, kde dôležitú úlohu zohráva materinský jazyk. Pre žiakov je pomôckou pri vytváraní nových pojmov, respektíve prekladov.

„Moderné prístupy vo vyučovaní cudzích jazykov však dokazujú, že oveľa efektívnejšie sa cudzí jazyk učí tak, ako sa ho učia deti. To znamená osvojením si pojmov od začiatku v cieľovom jazyku,“ vysvetlila Kováčiková. Takú možnosť ponúka tzv. multi-senzoriálny prístup, ktorý do učenia jazykov zapája viac zmyslov.

„Čím viac zmyslov sa do učenia zapája, tým je pamäťová stopa nových pojmov silnejšia a trvácnejšia. Spájanie obrázkov so slovom v písanej a v hovorenej forme ozrejmí význam slova v cudzom jazyku aj bez nutnosti explicitného prekladu do materinského jazyka. To je princíp vizuálneho učenia,“ objasnila Kováčiková.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Škola volá #cudzie jazyky #angličtina
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk