Na čo by sme mali dieťa pripraviť pred nástupom do školy?

, 19.04.2018 06:00
dieťa, prvák, škola,
Vo viacerých materských školách majú deti možnosť - so súhlasom rodičov - absolvovať orientačný test školskej pripravenosti, ktorý dáva deťom psychologička priamo v materskej škole. Autor:

Psychologička z centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie PhDr. Eva Horáková radí, na čo všetko by mali rodičia pripraviť svoje dieťa pred tým, ako prvýkrát vykročí do školy. Podľa nej by sme si mali skúsiť predstaviť dieťa, budúceho prváčika. Ktorý je úspešný. Pripravený pre prácu v škole. To, ako prebieha zvyčajne jeho denný program. Päť pracovných dní v týždni. Ak začne navštevovať školu, predstavuje to väčšinou aj veľmi výrazné zmeny v jeho každodennom režime. Aj v režime rodiny.

Denný režim

Dieťa sa každé ráno musí pomerne skoro zobudiť a vstať bez odmietania. V určitom tempe vykonať rannú hygienu, samostatne sa obliecť, naraňajkovať (na čo mnohí zabúdajú a nepovažujú to za dôležité, nie je to dôležité len u malého percenta detí), no a spravidla už pred školou sa s rodičmi na niekoľko hodín rozlúčiť. V mestách neraz po ceste autom a čakaní v kolónach. V škole sa vedieť postupne viac-menej samostatne v šatni preobliecť a odísť do triedy, privítať sa s inými deťmi. V triede sa po príchode pani učiteľky stíšiť. Po zazvonení na začiatku vyučovania sledovať spravidla posediačky v lavici alebo občas aj inak pozorne všetko, čo sa deje počas vyučovania. To trvá neraz aj päť vyučovacích, teda 45-minútových, hodín. Primerane na pozorované aj reagovať. Vedieť si samostatne a včas odložiť nepotrebné pomôcky do tašky a vybrať tie, ktoré potrebuje na ďalšiu hodinu. Vyžaduje to aj istý zmysel pre poriadok – aby sa zmestilo na lavicu všetko, čo treba a pomôcky zbytočne nepadali z lavice na zem. A v taške sa zas nepokrčili alebo nepomiešali s desiatou. Počas rušných prestávok sa riadiť pokynmi dospelých, zorientovať sa v budove školy. Po vyučovaní sa v jedálni samostatne pri okienkach obslúžiť a najesť. No a po vyučovaní sa zapojiť do detského programu v školskom klube. Po príchode domov a krátkom oddychu si spomenúť, čo všetko treba na druhý deň do školy pripraviť či priniesť. A spraviť to, zväčša s pomocou dospelého. Samozrejme, aj sa dostatočne pohrať a oddýchnuť si. A ísť včas spať. Spať 10 hodín.

Tak to je stručný prierez dňom prváčika. Nie je toho málo. Ale na niektoré z aktivít bolo dieťa navyknuté už pri návšteve materskej školy, teda v predškolskom ve­ku.

Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu, trávi v nej niekoľko hodín denne. Veľa nám teda o jeho správaní, výkonoch vedia povedať jeho pani učiteľky. Treba sa len pýtať a pozorne ich názor vypočuť. Je pre nás nesmierne dôležité aj zaujímavé vedieť o prejavoch nášho dieťaťa v prostredí, kde pri ňom nie sme.

Vo viacerých materských školách majú deti možnosť – so súhlasom rodičov – absolvovať orientačný test školskej pripravenosti, ktorý dáva deťom psychologička priamo v materskej škole. Rodičia sú následne o výsledkoch orientačného testu informovaní.

Veľká väčšina detí sa podmienkam „školáka“ prispôsobí bez akýchkoľvek problémov. Deťom najmä spočiatku výdatne pomáha pri všetkom aj pani učiteľka či učiteľ, ale aj ostatní zamestnanci školy. Adaptácia na prostredie a školský režim by nemala trvať dobre pripravenému dieťaťu dlho.

Požiadavky na prváka

Veku primeraná samostatnosť a skúsenosť v sociálnom správaní. V priereze dňa prváčika bola opakovane spomenutá samostatnosť pri sebaobslužných činnostiach (hygiena, obliekanie, stolovanie a pod.), ale aj pri kontaktoch s inými ľuďmi – či už deťmi, alebo dospelými. Vedieť sa presadiť, ale nechať hovoriť aj iných – to ešte deti v tomto veku samy prirodzene nevedia, ale dôležité je, aby vedeli správne reagovať na usmernenie dospelými. Vyžaduje sa samostatnosť pri pracovnej aktivite, lebo v škole ju zadáva dospelá osoba – poväčšine pani učiteľka – viacerým deťom naraz. A nie vždy môže skontrolovať, či ju každé dieťa v triede včas prijalo, a teda aj začalo pracovať.

Výdrž pri práci a ochota počúvať a podriadiť sa pokynom znamená, že dieťa si už svoju činnosť v škole zväčša nevyberá ľubovoľne. A to je veľká zmena oproti podmienkam v čase návštevy materskej školy. Teda pri aktivite, ktorú si dieťa vyberie samo – napr. chce kresliť – môže dosahovať celkom dobré výsledky aj mať dobrú výdrž. Ale ak má v škole napodobňovať predkreslené tvary a opakovane ich kresliť na celú stranu, môže s tým mať problém. Veľkou pomocou je deťom v tomto veku to, že prácu robia v kolektíve. Teda dieťa vidí, že aj ostatné deti robia to, čo robí ono. Každé chce dokázať, že vie urobiť to, čo robia iné deti. Napokon vieme, že napodobňovanie je veľmi silným prostriedkom pri učení sa, ale aj výchove. Ďalej nie je samozrejmá v tomto veku ani schopnosť či ochota dokončiť začatú požadovanú činnosť najmä vtedy, ak trvá dlhšie, alebo aj vtedy, ak sa nedarí urobiť ju tak pekne, ako by to dieťa chcelo, alebo tak dobre ako dieťa vedľa neho (napr. nerado kreslí, číta…). Tiež schopnosť vydržať pracovať či pozorne počúvať pani učiteľku počas vyučovacej hodiny. Odložiť na neskôr alebo dočasne potlačiť vlastné priania alebo slovný komentár k činnosti. Alebo vydržať pokojne sedieť na stoličke – to je vo veku, kedy je prirodzenou vývinovou aktivitou pohyb, skutočne neraz náročné. Deťom výborne v tomto smere pomáha motivácia k poznávaniu – prejavuje sa napr. aj v tom, že dieťa pozorne počúva, keď mu dospelí odpovedajú na otázky, a zaujímať ho bude potom aj to, čo hovorí pani učiteľka a čo treba spraviť či vedieť, ak sa chce naučiť napríklad aj písať, čítať a počítať. Dôležitá a úprimná je túžba iným ukázať a povedať všetko, čo som sa naučil, čo už dokážem. Nie je to teda neraz poznávanie formou filmu, počítačovej produkcie, obrázkov. Je to zatiaľ väčšinou tzv. klasické vzdelávanie v lavici. Dieťa musí vedieť prekonať aj drobné prekážky v učení, to znamená vynaložiť v istom čase viac námahy, ktorou môže byť napríklad trénovanie písania, dodržiavanie pracovného postupu, potláčanie nedočkavosti. Teda potrebné sú prejavy túžby poznávať, obdivovať, osvojiť si a potom sa tešiť z osvojeného. Tu je dôležitá, samozrejme, aj rola dospelého. Pretože vzbudenie tejto túžby je povzbudením do ďalších, možno zas o niečo náročnejších, objavov.

Vedieť reagovať pohotovo, pracovať primeraným tempom a podľa potreby prejsť na inú, práve požadovanú činnosť – teda naučiť sa odlíšiť to, čo teraz robiť mám, od toho, čomu teraz pozornosť venovať nemôžem (spev vtáčikov za oknom triedy či myšlienka na nejakú hru, alebo otázka, ktorá mi práve napadla, ale ktorú teraz položiť nemôžem, a pod.), no znamená to, že aj ak sa na chvíľku zamyslím, viem, že sa mám vrátiť k prerušenej činnosti a chcem dobehnúť zameškané. Alebo si otázku uchovať v mysli a v príhodnej chvíli sa spýtať alebo upozorniť na to, čo ma zaujalo. Vedieť na čas potlačiť či odložiť detsky úprimnú spontánnosť.

Tieto schopnosti dieťaťa v oblasti veku primeranej samostatnosti v sociálnom správaní a v oblasti pracovných návykov potrebných pri učení sa v škole súvisia do istej miery aj s fyzickou či telesnou zrelosťou dieťaťa. Preto sa k školskej pripravenosti neraz vyjadruje aj detský lekár. Aj telesné dozrievanie má svoje vývinové zákonitosti. V otázke, ktorej sa venujeme, je dôležitá zrelosť nervového systému – najmä schopnosť sústredenia a pozorného vnímania či už zrakového, alebo sluchového, ako aj pohybových schopností – najmä jemnej motoriky a koordinácie. Väčšinu týchto schopností možno aj trénovať a tým pomáhať vyzrievaniu mozgových funkcií.

Čo by dieťa malo ovládať

Dôležité sú doterajším učením podporené spôsobilosti a vedomosti, bez nich sa učenie v škole deťom nedarí ľahko. Medzi ne patrí:

  • Správne osvojený slovenský jazyk – primerane rozvinutá slovná zásoba, správna výslovnosť a schopnosť pomerne pohotovo a výstižne vyjadriť myšlienky rečou a porozumieť reči iných.
  • Dobrý vývin jemnej motoriky a zrakovo-pohybovej koordinácie, teda práce s ceruzkou na papieri – o správne uchopenie ceruzky má zmysel pokúšať sa napr. trojhrannými ceruzkami, je to neskôr dôležité pre rýchle, čitateľné písmo, ktoré neunavuje svaly na ruke. Schopnosť napodobňovať predkreslené tvary je dôležitá pre učenie sa písaným tvarom písma. Ale cvičiť možno aj snahu vyjadriť nejaký jednoduchý dej formou obrázka – nejde pritom o posúdenie nadania v tomto smere, ale o schopnosť zachytiť alebo vyjadriť počuté graficky.
  • Dôležitá je aj takzvaná hrubá motorika – napr. skákanie znožmo, stoj alebo skákanie na jednej nohe, beh, preskakovanie, chytanie lopty, jej hádzanie na cieľ a podobne. Sú to pre deti zvyčajne zábavné úlohy.
  • Predstavy a pojmy množstva, poradia, veľkosti – netreba trénovať klasické spočítavanie či odpočítavanie, prípadne poznanie väčšiny číslic, to sa učia deti až v škole. I keď číselná predstava do 5, prípadne 10 je dnes pomerne bežnou požiadavkou. Dôležité je najmä to, aby dieťa rozumelo „matematickým“ pojmom ako napríklad: veľký, rovnaký, rozdielny, zhodný, piaty, viac, dlhší, stredný, prostredný, vyšší, hlboký, nízky a podobne, na ktorých sa zakladá porozumenie matematickým operáciám. K nim patrí aj orientácia v priestore a poznanie pojmov, ako sú napríklad: napravo, vľavo hore, vyššie, ale aj poznanie, ktorá ruka je pravá (pomôckou pre pravákov môže byť, že pravou píšeme).
  • Pozorné zrakové vnímanie a všímanie si detailov i súvislostí na obrázkoch a vedieť ich slovne vyjadriť. Keďže niektoré tvary písmen, či už písaných, alebo aj tlačených, sa podobajú, alebo sú v rovnakej, len priestorovo prevrátenej podobe, je všímavosť a schopnosť rozlišovania dôležitá tak pri osvojovaní si písania, ako aj čítania (sú to napr. písmenká b-p-d, a-e, m-n a iné). Tréningom týchto schopnosti napomáhame neskôr osvojiť si a ľahko diferencovať tieto tvary abecedy.
  • Pozorné sluchové vnímanie, schopnosť aktívne počúvať a vedieť počuté aj v základoch zreprodukovať – dieťa by malo dokázať vypočuť si krátky príbeh a spätne ho skúsiť porozprávať. Výborne na to slúžila napr. knižka Ezopove bájky s krásnymi obrázkami a stručnými poučeniami, ktoré určite podnecovali deti aj k túžbe poznať ich viac a viedli aj k zamysleniu sa nad správaním. K sluchovému vnímaniu u prváčikov neodmysliteľne patrí aj schopnosť vydeliť v slove prvú hlásku, prípadne analyzovať na hlásky aj celé krátke slovo (napr. pes = p-e-s, voda = v-o-d-a). Analýza slova na hlásky je veľmi dôležitá pri osvojovaní si procesu písania. Tiež opačná činnosť – teda „hádanie“ slova z počutých hlások – syntéza slova z počutých hlások je dôležitá pri osvojovaní si čítania (napr. d-o-m = dom, p-e-r-o = pero).
  • Schopnosť zapamätať si na krátky čas či už počuté slová, krátke vety, jednoduché čísla alebo videné obrázky predmetov, dejov, farieb a podobne. Prvkov na krátkodobé zapamätanie by nemalo byť viac ako 6 až 8. Možno na to využiť napr. aj niektoré kartičky z pexesa.

Citový vývin

Zabudnúť nemožno ani na citový vývin dieťaťa. V tomto smere sú pri otázke zrelosti prváka výrazne „znevýhodnené“ najmä deti, ktoré sa narodili v mesiacoch jún až august. Je to tak preto, lebo zatiaľ čo mnohé doposiaľ spomínané schopnosti či spôsobilosti môžeme v istej miere trénovať, citová zrelosť sa trénovať (podobne ako sociálna zrelosť) vlastne nedá. A tak sa mladšie deti (v tomto veku aj pár mesiacov má významnú vývinovú úlohu) stretajú so situáciami, ktoré vyvolávajú citovú reakciu, len postupne s pribúdajúcim vekom. V nich sa učia, čo je vhodnou a čo menej vhodnou reakciou. Deti, ktoré nie sú po tejto stránke zrelé, reagujú prudko emotívne (plač, hnev, odmietanie) aj na podnet slabšej sily, ťažko prijímajú aj menší neúspech, sú závislejšie od podpory a pomoci či starostlivosti dospelých. Ťažšie znášajú dlhodobejšiu pracovnú záťaž, sú bezradné pri kritike rovesníkmi (deti v tomto veku sú voči sebe veľmi kritické a potrebujú usmernenie dospelými). Citovo nezrelé deti sa aj ľahšie unavia a potrebujú vo väčšej miere oddych a pozornosť dospelých. Emotívnej zrelosti neraz bránia aj konflikty rodičov.

Citová výchova a citové vzťahy v rodine sú pre dieťa veľmi dôležité. Od nich závisí sebadôvera, sebaistota, celkové začlenenie sa medzi iné deti. Nedostatky v citovej výchove môžu spôsobiť výrazné psychické problémy a veľmi nepriaznivo ovplyvniť výkonnosť aj správanie, a neraz aj celý psychický vývin. Rané skúsenosti a zážitky nás ovplyvňujú po celý život.

Zdroj: PhDr. Eva Horáková

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#školák #škola #prvák
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk