Narábať s peniazmi treba učiť už deti

, 18.05.2018 06:00
finančná gramotnosť, dieťa, peniaze
Odborníci sa zhodujú v tom, že zaoberať sa finančným vzdelávaním až v dospelosti nie je najšťastnejším riešením. Autor:

Finančná gramotnosť, teda akési základné vzdelanie o peniazoch, je slabinou mnohých Slovákov. Možno práve preto sa zadlžujú najrýchlejšie zo všetkých obyvateľov Európskej únie a čelia toľkým exekúciám. Jedným zo spôsobov, ako to riešiť, je zaúčať už deti.

Mzda, hrubý a čistý príjem, sporenie, poistenie, dane, odvody, úvery, hypotéka, dlh, úroky, istina, inflácia, veriteľ či investície. Podobných výrazov, s ktorými sa možno stretnúť v bežnom živote, je veľa, a nie každý sa v nich vyzná. Nejde však len o pojmy. Horšie je, ak niektorí ľudia nedokážu zodpovedne narábať s peniazmi – míňajú viac než dokážu zarobiť, priveľmi sa zadlžujú alebo nevhodne investujú. Finančná gramotnosť znamená i schopnosť zvážiť riziká a prijať správne rozhodnutie.

Odborníci sa zhodujú v tom, že zaoberať sa finančným vzdelávaním až v dospelosti nie je najšťastnejším riešením. „Vybudovanie si správnych finančných návykov zvyčajne trvá zopár rokov a je ľahšie nadobudnúť ich v mladom veku. Je preto dobré začať s tým už v detstve,“ odporúča Marián Búlik, finančný analytik poradenskej spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko, ktorá realizuje aj projekt finančnej gramotnosti.

Ako pripomína, v súčasnosti zo všetkých strán počuť, že je jednoduchšie splácať ako sporiť, že nízke mesačné splátky sú výhodné a všetko, čo chceme, môžeme mať hneď. V takomto prostredí vyrastajú i naše deti. Ak im bude chýbať finančná gramotnosť, v budúcnosti im to môže priniesť vážne problémy – veľké dlhy, ktoré nebudú vládať splácať, chudobu na dôchodku a podobne.

„Finančné rozhodnutia, ktoré musíme počas svojho života urobiť, výrazne ovplyvnia našu budúcnosť. Od nich bude závisieť, či budeme mať vyrovnaný rodinný rozpočet, budeme schopní splácať vlastné bývanie, našetríme na vzdelanie detí, alebo či si zabezpečíme dostatočný príjem na dôchodku. Finančné vzdelanie nám v tom môže výrazne pomôcť,“ vysvetľuje Búlik.

To, že by sa v tomto ohľade mali vzdelávať už školáci, nie je novinka. Finančná gramotnosť sa už roky pokladá za jednu zo základných zručností a medzinárodná Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) už v roku 2005 odporučila, aby sa finančné vzdelávanie začínalo v škole. Podľa nej by totiž ľudia mali byť o finančných otázkach poučení tak skoro, ako je to len možné. OECD preto vypracovala aj isté odporúčania, ktoré zverejnila pred šiestimi rokmi.

Slovenská vláda síce v júli 2008 schválila návrh stratégie vzdelávania vo finančnej oblasti a manažmentu osobných financií a ministerstvo školstva odvtedy vydalo už tretiu verziu Národného štandardu finančnej gramotnosti, ale v praxi to veľa neprinieslo. Na školách sa totiž nevytvoril osobitný predmet, kde by sa žiaci venovali tejto problematike. Jej prvky sa iba zahrnuli do vzdelávacieho programu iných predmetov na základných a stredných školách (matematiky, etickej výchovy, vlastivedy či pracovného vyučovania).

Aj to je zrejme dôvod, prečo sú výsledky slovenských žiakov v tejto oblasti také slabé. Potvrdzujú to i závery medzinárodného prieskumu finančnej gramotnosti PISA 2015. Celkovo sa testovalo asi 53-tisíc žiakov z 15 štátov (členov OECD a partnerských krajín). Na Slovensku sa do toho zapojilo 1 540 žiakov vo veku 15 rokov z 292 škôl. Vyše hodinové testy sa zamerali na znalosti o peniazoch a finančných transakciách, plánovanie a manažovanie financií, riziká či výnosy.

Žiaci zo slovenských škôl dosiahli podpriemerné výsledky. Porovnateľne zlý výkon mali už iba ich rovesníci z Litvy a horšie dopadli len žiaci z Čile. Navyše sa ukázalo, že sa situácia zhoršuje, pretože výsledky slovenskej mládeže boli slabšie, ako v podobnom prieskume v roku 2012. Štúdia tiež odhalila, že v rizikovej skupine je takmer 35 percent slovenských žiakov, čo je nárast až o 11,8 percen­tuálnych bodov. Naproti tomu, najvyššiu úroveň dosiahlo iba 6,3 percenta našich žiakov – výrazne pod priemerom OECD.

Nelichotivé fakty potvrdil i podobný prieskum, ktorý pre OVB Allfinanz Slovensko uskutočnila agentúra GfK na vzorke 500 študentov. Aj z neho vyplýva, že slovenskí stredoškoláci majú vo finančnej gramotnosti len priemerné znalosti.

Riešením tejto situácie by podľa viacerých odborníkov bolo vytvorenie hier alebo iných interaktívnych činností, ktoré by pomohli učiteľom v tom, ako študentov informovať o nástrahách finančného trhu. Zároveň by sa na tomto vzdelávaní mali podieľať aj finančné inštitúcie. Malo by im záležať na tom, aby Slováci v budúcnosti vedeli dodržať svoj finančný plán, splácali včas svoje dlhy, prípadne, aby si sporili na dôchodok.

Jednou zo spoločností, ktoré vo finančnom vzdelávaní žiakov pomáhajú, je aj OVB Allfinanz Slovensko. Na základných školách už siedmy rok organizuje projekt Moja Família a pre stredné školy zase iný projekt s názvom Finančná sloboda, ktorý spustili v uplynulom roku. Oba projekty žiakom prinášajú výučbu formou hier. Tie v tomto prípade simulujú hospodárenie v rodine, teda v domácnosti.

„Žiaci a študenti v úlohe manažéra rodiny plnia potreby jej členov, riešia výdavky a snažia sa rodine ušetriť peniaze na jej ciele. Ak tieto projekty škola vášmu dieťaťu neposkytuje, oplatí sa na to spýtať školy alebo priamo spoločnosti OVB,“ radí finančný analytik.

Netreba sa však spoliehať len na školu. Zaúčať svojich potomkov do finančnej gramotnosti môžu i rodičia, a to buď osobným príkladom alebo rôznymi hrami. Z výsledkov zmieneného výskumu GfK napríklad vyplýva, že až 91 percent študentov stredných škôl vedú k efektívnemu hospodáreniu už doma.

Na základe skúseností môžu rodičia deti finančne vzdelávať dokonca už od piatich rokov. Deti v tomto veku totiž dokážu pochopiť koncept peňazí, ako aj to, že na ich zarobenie treba vynaložiť prácu a ich výmenou sa dajú získať rôzne veci.

Praktickým nástrojom vedenia k efektívnemu hospodáreniu je aj vreckové. Pomáha deťom nadobudnúť správny vzťah k peniazom, pričom im pomôže naučiť sa s nimi hospodáriť. Je ideálne naučiť dieťa našetriť si väčší obnos peňazí na vytúžený darček, ktorý si potom kúpi.

„Nestačí však vreckové deťom len dať. Treba sa s nimi aj rozprávať, na čo by ich mali minúť a ako s nimi hospodáriť. Užitočné je aj pomôcť im rozdeliť si peniaze z vreckového na viacero častí – na míňanie, sporenie a podobne. Nikdy ich však nekritizujte za zlé rozhodnutia. Keď sa sami poučia na vlastných chybách, zapamätajú si ich navždy,“ upozorňuje Búlik.

Čo je finančná gramotnosť

  • súbor znalostí, ktoré človeku umožňujú porozumieť financiám a správne s nimi zaobchádzať v rôznych životných situáciách
  • schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom zaistiť celoživotné finančné zabezpečenie sebe a svojej domácnosti

Ako môžete doma finančne vzdelávať deti

  • ukážte im peniaze – centové a eurové mince aj bankovky
  • znázornite im, čo si za ne môžu kúpiť
  • zahrajte sa s nimi doma na obchod (na predavača a kupujúceho)
  • určite si spolu nejaký cieľ – sumu, ktorú má dieťa ušetriť. Namiesto peňazí môže zbierať napríklad kamienky. Keď dieťa dohodnuté množstvo nazbiera, môžete ísť nakupovať.
  • dajte im priesvitnú pokladničku – efekt sporenia tak uvidia na vlastné oči
  • otvorte im účet v banke – je to možné už od šiestich rokov. Keď usúdite, že môžu používať platobnú kartu s limitom, zverte im ju.
  • dávajte im pravidelné vreckové aby si mohli vaše rady vyskúšať v praxi

Zdroj: OVB Allfinanz Slovensko

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#peniaze #finančná gramotnosť #financie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk