Umelá inteligencia? Deti s ňou rastú, hovoriť treba s rodičmi

12.12.2018 06:00
učitelia platy škola školstvo
Ilustračné foto. Autor:

Umelá inteligencia je funkcia, ktorá napríklad opravuje pravopis vo worde, pomáha v medicíne, doprave a všade, kde treba triediť a rýchlo spracovať obrovské množstvo informácií.

V súčasnosti už nie predstaviteľné, že výsledky klinického prieskumu by sa prenášali do praxe bez umelej inteligencie. Hľadá sa praktické použitie vo všetkých oblastiach. Čo to môže priniesť vzdelávaniu a aké je uplatnenie na Slovensku?

Konferencia TechForum 2018 sa dotkla aj úlohy umelej inteligencie vo vzdelávaní „Úprimne a hlboko som presvedčený, že úloha umelej inteligencie nie je docenená vo výchove a vzdelávaní. Dva základné faktory, ktoré podporujú toto presvedčenie, sú jednoduché, ale menia pohľad na výchovu a vzdelávanie zásadným spôsobom“, hovorí Peter Trajlínek zo spoločnosti Autocont.

Máme deti, ktoré sa rodia starším rodičom

Ešte pred dvomi desiatkami rokmi bol priemerný vek žien, keď mali prvé dieťa, 23 rokov. Dnes majú prvorodičky priemerne 28 rokov, ďalšie deti po tridsiatke a v pôrodniciach už nie sú zvláštnosťou mamičky pred štyridsiatkou. A otcovia sú ešte starší. Vekový rozdiel medzi deťmi a rodičmi sa s novým storočím stále zväčšuje. Ako teda môže rodič, ktorý nemá ani kont ona sociálnej sieti vysvetľovať nástrahy siete alebo naopak jej vymoženosti, svojmu dieťaťu na základnej škole?

Zmenil sa prístup k informáciam

Presne povedané –objem, kvalita, dostupnosť a spôsob spracovania informácií sa exponenciálne zmenili. Ešte pred pár desiatkami rokov sme v škole syntézu informácií robili na základe toho, „čo sme mali v hlave“. Čiže toho, čo sme sa naučili, v horších prípadoch mechanicky namemorovali. Dnes sú informácie a znalosti online dostupné a zdieľané. Je veľmi ťažké syntetizovať takýto objem informácií a zároveň vyhodnocovať kvalitu a relevantnosť. Spôsob memorovania a analytického myslenia, ktoré učili školy ešte pred pár desiatkami rokov, a dnes, je dramaticky rozdielny.

O súčasnú generáciu detí sa starajú rodičia, učitelia a vychovávatelia, vzdelaní starostlivo a kvalitne, ale v odlišnom systéme. Historicky celá spoločnosť prechádza kontinuálne vývojom a zmenami, ale nástup technológií tento vývoj akceleroval nepredvídateľným spôsobom a zmeny posunul až k disrupcii. Vzťahy medzi generáciami sú náročné v každom aspekte, takže je našou povinnosťou hľadať, či nám môže umelá inteligencia pomôcť aj vo výchove a vzdelávaní.

Sci-fi slovenského vzdelávania?

Vzdelávací systém obsahuje kvantum informácií a zároveň ich aj generuje. Dáta majú kvantitatívnu výpovednú hodnotu a pomáhajú predikovať vývoj, alebo v spojitosti s inými rezortnými dátami hodnotiť situáciu a identifikovať úlohy. Stále však nevyužívame kvalitatívny potenciál a uplatnenie prvkov umelej inteligencie – vydolovať zo štatistiky a veľkých dát potenciál jednotlivých osobností. Aj keď to ešte znie ako sci-fi, mali by sme vedieť definovať, čo dieťa baví, pre čo má predpoklady a talent. Netrápiť dieťa memorovaním a naopak, posilniť v ňom dispozície a schopnosti.

Deti sa hrajú doma a nehrajú v škole

Umelá inteligencia je všade. Jej najlepším a pochopiteľným príkladom je virtuálna realita využívaná v hrách. Lovíte alebo lovili ste v to pamätné leto 2016 pokémony? Tak to je dokonca rozšírená realita. Digitálna generácia si nepíše poznámky, fotí si tabuľu alebo nahráva učiteľov. Nudí ich dlhé počúvanie, očakávajú „akciu“, zmenu, dynamiku a atraktívne informácie. Vedia to učitelia poskytnúť? Virtuálna realita je však stále viacej využívaná v modernom odbornom vzdelávaní, keď sa študenti učia pracovať s novými technológiami, alebo zamestnanci sa preškoľujú. Predstavte si leteckých mechanikov. Myslíte, že si každá odborná škola môže dovoliť taký študijný Boening do dielne?

Učitelia sa „nehrajú“ vôbec

Podľa odborného magazínu EdTech sa exponenciálny rast umelej inteligencie vo vzdelávaní očakáva od roku 2021. Na Slovensku, kde ešte nie je aplikovaná stratégia Priemysel 4.0, sa zatiaľ o téme nediskutuje na markantnej úrovni ani v rezorte, ani medzi školami. Práve na jesennej konferencii ITAPA sa účastníci zhodli, že (opäť) chýbajú ľudia a odvážne vízie. Cieľom umelej inteligencie je zobrať rutinné a opakujúce sa úlohy učiteľom a dať im viacej priestoru na kreativitu, individuálny prístup k žiakom a ich vlastný rozvoj.

Technologické spoločnosti, ako IBM a Microsoft vytvárajú platformy, ktoré v reálnom čase dajú používateľom, teda aj žiakom spätnú väzbu a online pomáhajú aj učiteľom a majstrom výcviku lepšie učiť. Systémy vedia zachytiť, keď žiak nerozumie obsahu, upozorniť učiteľa a vyriešiť problém pred eskaláciou. Strojové učenie, ako funkcionalita umelej inteligencia, pomáha samotnému zlepšovaniu systému na odovzdávanie skúseností a vedomostí.

#vzdelávanie #škola #inteligencia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk