Naučíme deti kriticky myslieť?

, 03.09.2019 06:00
škola, trieda, vyučovanie, vzdelávanie,...
Celoslovenský priesku medzi učiteľmi ukázal, že by mnohí chceli učiť modernejším spôsobom, ale v praxi sa im to nedarí. Autor:

O tom, že škola nemá deti viesť k bifľovaniu, ale skôr ku kritickému mysleniu a chápaniu súvislostí, sa hovorí už roky. Kľúčovú úlohu by pri tom mali zohrať učitelia. Sú však na to pripravení? Ako ukázal prieskum, mnohí stále učia po starom.

Učitelia síce vedia, aké zručnosti by u žiakov mali rozvíjať, no v praxi postupujú inak. Aj tak by sa dali zhrnúť výsledky prieskumu, ktorý koncom júna uskutočnilo Centrum environmentálnej a etickej výchovy Živica v spolupráci s agentúrou Focus, s podporou medzinárodnej organizácie British Council. Projekt sa volal Základné zručnosti pre 21. storočie z pohľadu učiteľov: Tvrdenie verzus realita a zúčastnilo sa na ňom 523 pedagógov druhého stupňa základných škôl z celého Slovenska.

Cieľom bolo zistiť, aké majú učitelia názory na rôzne stránky vyučovania s dôrazom na kritické myslenie či základné zručnosti potrebné pre 21. storočie, a tiež, ako sa im ich darí uplatňovať v praxi. A čo si vlastne predstaviť pod pojmom základné zručnosti? Sú to vedomosti a schopnosti potrebné na výkon povolania. Nie sú predmetom školského vzdelávania, zato sú však veľmi potrebné pre schopnosť komunikovať a riešiť problémy – pre prácu s ľuďmi alebo rozvoj kreativity.

Jednou z týchto kľúčových zručností je práve kritické myslenie. O to viac, že v dnešnej dobe internetu a sociálnych sietí zahlcuje ľudí množstvo informácií, v ktorých sa prestávajú vyznať. Mnohí ich nedokážu ani selektovať, určiť, čo je dôležité a čo nie, čo pochádza zo spoľahlivého zdroja a čo je výmysel. Neraz sa stáva, že informáciám z nedôveryhodného, často aj pochybného anonymného zdroja (z blogu či sociálnej siete) prisudzujú väčší význam ako overeným správam z médií.

Je to jav, s ktorým majú problémy aj dospelí ľudía, nieto ešte deti. Pre rozvoj vyspelej spoločnosti je preto nesmierne dôležité, aby sa táto zručnosť rozvíjala už v mladom veku. Aby sa žiaci učili informácie nielen vyhľadávať, ale aj spracúvať a vyhodnocovať.

Názory učiteľov a realita

  • 95 % učiteľov súhlasí s názorom, že učiť kreatívne znamená urobiť hodinu zaujímavejšou, ale 58 % aj tak väčšinou prednáša spred tabule alebo spoza stola a 33 % text preberanej látky číta
  • 58 % tvrdí, že základná škola má deťom predovšetkým sprostredkovať základné poznatky z rôznych oblastí, no nie je až také dôležité, aby deti chápali súvislosti
  • 55 % si myslí, že by sa pri výučbe mali podeliť o svoje názory na aktuálne dianie, ale iba 31 % o týchto témach diskutuje so svojimi žiakmi
  • 89 % je presvedčených, že učenie v skupinách posilňuje pozitívny vzťah medzi žiakmi z rôzneho prostredia, až 58 % však so žiakmi v skupinách vôbec nepracuje alebo tak pracuje len občas
Zdroj: Celoslovenský reprezentatívny prieskum Základné zručnosti pre 21. storočie z pohľadu učiteľov: Tvrdenie vs. realita.

Pomôcť by im v tom mali aj učitelia. Vedú však deti k tomu, aby vedeli situáciu správne vyhodnotiť? Rozprávajú sa s nimi o aktuálnom dianí v spoločnosti? Pristupujú k výučbe tvorivo? Akým spôsobom vyučujú, aké metódy používajú? Práve to boli otázky, ktoré si kládli organizátori uvedeného prieskumu.

„V rámci projektu People to People Slovakia sme sa zameriavali na iniciatívy, ktoré podporujú rozvoj kľúčových zručností, ku ktorým nepochybne patrí aj kritické myslenie. Schopnosť vyhodnocovať prijímané informácie, hľadanie súvislosti a formulovanie vlastných argumentov je potrebné rozvíjať už u najmladšej generácie. Ide totiž o zručnosti a kompetencie potrebné nielen pre dnešný svet, ale najmä pre budúcnosť,“ priblížila Alena Štefániková, projektová manažérka organizácie British Council Slovensko.

Ako dodala, práve učitelia sú tí, čo deťom odovzdávajú poznatky a formujú ich postoje. Preto je dôležité poznať ich názory a preferované spôsoby výučby, ako ich aj motivovať k pozitívnej zmene.

Celoslovenský reprezentatívny prieskum sa sústredil najmä na témy ako občianstvo, komunikácia a spolupráca, tvorivosť a predstavivosť či profesijný rozvoj pedagógov. Jeho závery potvrdili, že, ako to už často býva, aj tu existujú veľké rozdiely medzi teóriou a praxou, medzi tým, čo by sa malo robiť, a tým, čo sa naozaj robí.

Jednou z kľúčových zručností je práve kritické...
Jednou z kľúčových zručností je práve kritické myslenie. Autor: SHUTTERSTOCK

„Výsledky prieskumu odrážajú predovšetkým reálny stav v spoločnosti: učitelia síce teoreticky vedia, čo je správne pre rozvoj kľúčových zručností u žiakov, v praxi však mnohé z tvrdení neaplikujú,“ zhodnotil Juraj Hipš, odborník na vzdelávanie a zakladateľ Komenského inštitútu – jedného z projektov Živice, ktorého cieľom je poukazovať na významné problémy v slovenskom školstve.

Viac ako polovica opýtaných pedagógov (55 percent) je napríklad presvedčená, že učiteľ má okrem vzdelávania dbať aj na to, aby žiakom sprostredkoval názory a politické postoje k dôležitým spoločenským otázkam. Dokonca až 93 percent opýtaných učiteľov súhlasilo s tým, že výchova k občianstvu umožňuje ľuďom robiť vlastné rozhodnutia a prevziať zodpovednosť za vlastný život a komunitu, v ktorej žijú.

Na druhej strane sa však ukázalo, že iba 31 percent učiteľov na túto tému diskutuje so žiakmi na vyučovacích hodinách. A nie je to jediná vec, kde sa prejavil rozdiel medzi deklarovaným postojom pedagógov a ich prístupom v praxi.

Väčšina, až 80 percent učiteľov, sa trebárs prikláňa k názoru, že pre Slovensko by bolo najlepšie rozvíjať a zlepšovať ďalej demokraciu a jej inštitúcie. Alarmujúce je, že až jeden z piatich opýtaných pritom prejavil autoritárske tendencie. Títo učitelia sa domnievajú, že pre našu krajinu by bolo najlepšie prejsť na taký politický systém, ktorý by – hoci aj za cenu odstránenia niektorých slobôd a koncentrácie moci v rukách silného vodcu – zabezpečil v štáte väčší poriadok.

Dobrou správou je, že počet „priaznivcov“ autoritárskeho režimu medzi učiteľmi postupne klesá. Na porovnanie: ešte v roku 2017 bolo pre rozvíjanie demokracie len 66 percent respondentov, zatiaľ čo 24 percent pre takzvanú tvrdú ruku (zvyšných 10 percent sa nevedelo vyjadriť).

Čo sa týka kooperatívneho učenia, ako vysvitlo, 89 percent opýtaných súhlasí s názorom, že učenie v skupinách, kde členovia medzi sebou spolupracujú na dosiahnutí cieľa, posilňuje pozitívny vzťah medzi žiakmi z väčšinového a menšinového (napríklad národnostného) prostredia. Prax však opäť poukazuje na rozpor – 58 percent učiteľov počas vyučovania so svojimi žiakmi v skupinách vôbec nepracuje, alebo to robí len občas.

Drvivá väčšina pedagógov má tiež pozitívny názor na kreatívny prístup k vyučovaniu. Napríklad až 95 percent z nich sa stotožňuje s postojom, že „učiť kreatívne“ znamená spraviť hodinu čo najzaujímavejšou. Tvrdenia a činy sa však zase líšia. Až 58 percent učiteľov totiž najčastejšie využíva výklad látky „spred tabule“ alebo „spoza stola“ a 33 percent číta text preberanej látky z knihy, prípadne z pripravených poznámok, z čoho si žiaci robia zápisky.

A čo si vlastne predstaviť pod pojmom základné...
A čo si vlastne predstaviť pod pojmom základné zručnosti? Autor: SHUTTERSTOCK

Rovnako rozporuplne pôsobí fakt, že napriek prevažnej zhode (86 percent) v tvrdeniach, že pre kritické myslenie je dôležité, aby žiaci nazerali na tému z vlastnej perspektívy, až 60 percent učiteľov dáva prednosť vlastnému vysvetľovaniu problému pred samostatným riešením žiakmi.

V otázke rozvoja kritického myslenia, ktorého predpokladom je aj potreba hľadania a pochopenia vzájomných súvislostí, 58 percent učiteľov tvrdí, že základná škola má deťom sprostredkovať iba základné poznatky a vedomosti. Na pochopenie súvislostí budú mať údajne ešte dosť času na strednej alebo vysokej škole.

Jedna časť prieskumu sa venovala aj ďalšiemu vzdelávaniu učiteľov a tomu, do akej miery sú ochotní prijímať spätnú väzbu. Až 83 percent zúčastnených považuje ďalšie vzdelávanie a rozvoj svojich profesionálnych zručností za dôležité, podobne kladne sa vyjadrili aj k názorom na spoluprácu – či už pri tvorbe metodík, pri spoločnom plánovaní alebo spoločnom vyučovaní. Pozitívne vnímajú tiež kooperatívne učenie u žiakov.

Na druhej strane však prax ukazuje, že učitelia pracujú skôr uzavreto vo svojich triedach – prítomnosť kolegu na vyučovaní či spätnú väzbu považuje za bežnú len 13 percent z nich. Podľa 65 percent by mal vyučovaciu hodinu navštevovať iba riaditeľ školy alebo jeho zástupca.

Hoci prieskum odhalil zaujímavé protirečenia, jeho organizátori zdôrazňujú, že cieľom nebola kritika spôsobu výučby a prístupu učiteľov. Prieskum však do istej miery sprostredkoval reálny obraz školstva a nastavenia systému.

„Ak chceme žiakov, mladých ľudí, viesť ku kritickému mysleniu a formovať v nich zručnosti potrebné na ich ďalší vývoj, a tiež zdravé formovanie spoločnosti, je potrebné venovať sa rovnako aj rozvoju týchto zručností u samotných učiteľov a urobiť také systémové nastavenia, ktoré by im dali priestor a čas na realizáciu tejto zmeny,“ upozornil Ondrej Gažovič, lektor kritického myslenia z Komenského inštitútu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vzdelávanie #škola #kritické myslenie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku