Najviac dávame deťom vlastnými vzormi a oni to potom transformujú do vzťahov v kolektívoch. A ako začnú napríklad v prvých dňoch v škole, tak to s nimi ide aj ďalej…
Nenechajme výchovu na ulicu
To, čo môžeme dať dieťaťu v najútlejšom veku a pri nástupe do školského kolektívu, je najmä slušnosť, úcta k druhým, vedieť sa poďakovať, ospravedlniť, byť ochotný pomáhať, zapájať sa do diania. Ak zvládneme výchovu v týchto bodoch, dali sme malému človiečikovi dobrý základ do života v prostredí medzi rovesníkmi, kde je už neraz odkázané samo na seba.
Strachy, úzkosti, šikana
Nepríjemné je, ak sa sotva sedemročný školáčik stretne zoči-voči nevychovancom, ktorých si doma zrejme až tak nevšímajú a musí čeliť negatívnym javom, ktorým nerozumie. Dieťa by malo v každom prípade mať istotu v najbližších dospelých, mať pocit, že sa má o koho oprieť, komu zdôveriť a koho požiadať o pomoc, ak si nevie samo rady.
Posmech, ponižovanie, vydieranie
Dieťa môže aj na celý život poznačiť zlá skúsenosť s výsmechom od obmedzených spolužiakov, s ponižovaním, osočovaním, psychických i fyzických útokov, či s vyhrážaním sa. Ak sa nemá komu zdôveriť, alebo má ten pocit, môže dopadnúť veľmi neslávne a ostať sklamaným i zatrpknutým až kým nevyrastie zo školských lavíc. Traumu z detstva si neraz taký človek prenáša aj do ďalšieho života, má problém dôverovať ľuďom, známym, kolegom a podobne.
Detská psychika je krehká
Deti by sme si mali všímať a zaujímať sa o ich svet, aj keď nám o ňom nechcú veľa prezradiť. Je dobré vedieť kde sú, čo robia, s kým trávia čas, čo ich trápi i teší. A zamestnať ich myseľ pozitívnymi podnetmi, vytiahnuť ich von, hrať s nimi vedomostné, či menej náročné spoločenské hry, venovať sa im.