Dôvodov, prečo sa dieťa necíti medzi ostatnými vo svojej koži, môže byť viac. Môže ísť napríklad o konkrétny problém, keď si neporozumelo so spolužiakmi, prípadne sa dostalo do určitej situácie alebo konfliktu, z ktorého dieťa usúdilo, že je lepšie sa od kolektívu odčleniť. V takomto prípade môže ísť len o dočasný problém, ktorý vznikne hádkou medzi žiakmi a časom sa na to zabudne.
Ďalším dôvodom môže byť problém v rodine a nemusí priamo súvisieť so školou. Dieťa stráca záujem o čokoľvek naokolo, nezaujíma sa o ostatných, nekomunikuje. U niektorých môže ísť aj o povahovú črtu, nevyhľadáva väčšie skupiny ľudí, dieťaťu je lepšie osamote, prípadne v menšom kolektíve. V každom prípade môže takéto vylúčenie z kolektívu prerásť do trvalého stavu, ktorý treba riešiť.
Dôležitá je komunikácia
Najdôležitejšie je zistiť príčinu a komunikovať. Čo radia psychológovia, ak dieťa nemá v triede žiadneho kamaráta? Ako tento problém riešiť? Je vhodné sa porozprávať s pedagógom? Alebo si pohovoriť priamo s dieťaťom?
„V takýchto prípadoch je úloha pedagóga veľmi dôležitá. Učiteľ dokáže pomôcť dieťaťu začleniť sa do kolektívu. Preto vrelo odporúčam rozhovor s pedagógom. Dieťa pozná, vie aké má silné stránky, v čom je dobré. Jeho úlohou by malo byť, aby túto pozitívnu stránku videli aj ostatné deti v triede. Môže mu napríklad zadať úlohu, ktorou sa „blysne“ pred kolektívom a deti si ho začnú viac všímať. Na spoznávanie vzťahov v triede existuje mnoho techník, ktoré sú obrovskou pomôckou učiteľov,“ odporúča školská psychologička Kornélia Ďuríková.
Rodičia by preto mali dbať aj o to, akým aktivitám sa dieťa venuje, rozširovať a rozvíjať jeho záujmy. Zistiť, v čom dieťa vyniká, čo ho zaujíma a v čom je dobré. Ďalej mu umožniť to, aby bolo v kontakte nielen s dospelými, ale zároveň sa stýkalo so svojimi vrstovníkmi. Ísť mu príkladom a ukázať na sebe, že priateľstvo je v živote dôležité a prirodzené. To mu umožní lepšie sa začleniť medzi ostatné deti.
Na začiatok opatrne, treba zvážiť každé slovo
Rodičia často nevedia, ako komunikáciu začať. Čo povedať a na čo sa spýtať? V mnohých prípadoch môže neuvážené slovo spôsobiť viac škody ako osohu. Ako komunikovať s dieťaťom, ktoré sa nezapája medzi aktivity ostatných spolužiakov? Psychologička Ďuríková odporúča „komunikovať v prvom rade citlivo. Dôvodov, prečo sa tak dieťa správa, môže byť mnoho. Počnúc osobnostnými črtami, až po vzájomné problémy medzi deťmi, prípadne šikanu. Treba sa zaujímať o to, prečo sa dieťa takto správa. Zároveň mu treba ale pomôcť nájsť cestu k spolužiakom. Rozmýšľať napríklad nad tým, kto má podobné záujmy alebo v čom môže byť dieťa prínosom pre kolektív. Každý z nás má v sebe niečo dobré, čím vie obohatiť aj iných.“
Motivácia
Každý z nás sa cíti sebaistejšie, keď vie, že je tu niekto, kto mu pomôže a vyjadrí mu podporu, motivuje ho. Preto by sme to isté mali robiť aj pri deťoch. Správnou motiváciou sa dá dosiahnuť mnoho, dieťa citlivo vníma aj pochvalu a keď bude mať pocit, že má čo ponúknuť v kolektíve, môže ho to posunúť vpred.