Kvalitnú prípravu by mala zabezpečiť aj predškolská výchova v materskej škole. Na druhej strane ide ruka v ruke s predškolskou prípravou a zázemím doma. Rodičia by preto mali myslieť na to, ako čo najlepšie pripraviť svoje dieťa do prvej triedy, učiť ho určitej samostatnosti a zodpovednosti. Učiť ho základné pojmy, oboznamovať ho s bežnými situáciami v živote.
Každé dieťa je iné a každé sa vyvíja a dospieva iným tempom. Preto je dobré si pri posudzovaní školskej zrelosti uvedomiť aj to, čo všetko ovplyvňuje pripravenosť dieťaťa do prvej triedy. Je to vnútorná pripravenosť, kedy dieťa dostalo do vienka určité vlastnosti, schopnosti a vrodené dispozície. Druhým faktorom je vonkajšia pripravenosť, ktorá predstavuje rodinné zázemie, jej vplyv na dieťa a výchovu. Vonkajšiu pripravenosť značne ovplyvňuje tiež prostredie v materskej škole, teda akej predprípravy sa v nej dieťaťu dostalo.
Nezrelé dieťa a nástup do školy
V prípade, že dieťa, ktoré ešte nie je dostatočne zrelé, začne po nástupe do prvej triedy pociťovať stres, nedokáže sa ďalej koncentrovať a venovať pozornosť na hodinách. To všetko môže viesť k ďalším komplikáciám, môžu sa prejaviť aj rôzne zdravotné ťažkosti – bolesti hlavy, brucha. Často vznikajú u takýchto detí aj psychické problémy či agresivita. Dieťa si prestáva veriť, porovnáva sa s ostatnými rovesníkmi, čo môže viesť ku komplexom.
V podobných prípadoch odborníci odporúčajú rodičom, aby povinnú školskú dochádzku svojho dieťaťa odložili o rok.
Preto je naozaj veľmi dôležité poznať telesný a duševný vývin dieťaťa a teda to, ako je na školu pripravené a či sa dokáže do tohto prostredia začleniť.
Školská zrelosť zahŕňa niekoľko oblastí
Telesná zrelosť prváčika predstavuje jeho telesný vývin, ovládanie motoriky, vie koordinovať automatické a vôľové pohyby, mimiku a iné výrazové prejavy. Dieťa nemá problém s udržaním rovnováhy, je manuálne zručné – napríklad vie použiť nožnice, zapnúť si zips, zašnurovať topánky a podobne. Dieťa má stravovacie a hygienické návyky.
Rozumová zrelosť v sebe spája niekoľko oblastí – od vnímania vizuálnych a akustických podnetov a ich rozlišovania, až po logické a analytické myslenie, význam slov, používanie slov vo vete, správnu výslovnosť, orientáciu v priestore. Dieťa tiež chápe vzťah medzi príčinou a dôsledkom, rozumie časovým pojmom – pozná hodiny, ovláda ročné obdobia, dni v týždni, rozozná príslovky času a vie ich aj použiť.
Emocionálna zrelosť spočíva v tom, že dieťa dokáže ovládať impulzívne reakcie, je emocionálne stabilné a má pozitívny vzťah k školským povinnostiam – uvedomuje si napríklad aj to, že sa od neho očakáva dokončenie nejakej úlohy.
Na emocionálnu zrelosť nadväzuje tiež sociálna, kedy dieťa dokáže zvládnuť situácie v škole. Cíti potrebu stýkať sa s ostatnými spolužiakmi a rovesníkmi, chce byť súčasťou tohto kolektívu a nerobí mu problém uznávať autoritu pedagóga. Zároveň nepociťuje separačnú úzkosť pri odlúčení od matky, neplače a dokáže sa adaptovať v novom prostredí.
Percepčná zrelosť je založená aj na rozvoji jemnej motoriky či grafomotoriky, pričom by dieťa malo vedieť kresliť tak, že dokážete rozoznať, čo je na obrázku. Napríklad by malo vedieť nakresliť ľudskú postavu alebo obkresliť rôzne geometrické tvary a iné obrázky.
Učitelia, pediatri a odborníci
Kto všetko posudzuje školskú zrelosť budúceho prváka? V prvom rade začínajú už učitelia v materskej škole, keď dieťa posledný rok pred nástupom do školy navštevuje škôlku. Potom je to pediater a neskôr pedagóg základnej školy v rámci zápisu do prvého ročníka. Ak je potrebné, tak spolupracujú s rôznymi odborníkmi – pediatrami, psychológmi alebo logopédmi.