Ako cestujú dnešné deti do školy? Kedysi to bolo tak, že deti chodili do školy väčšinou peši aj s ostatnými spolužiakmi a kamarátmi. Počkali sa na ulici alebo boli dohodnutí a už vedeli, že povedzme o pol ôsmej ráno sa stretnú na určitom mieste a odtiaľ pôjdu spoločne „po svojich“. Títo študenti mali školu bližšie, a tak rodičia nemuseli každé ráno riešiť to, ako zabezpečiť dovoz a odvoz svojich ratolestí na vyučovanie a poobede zas naspäť domov či na rôzne krúžky.
Tí žiaci, ktorí nemali školu v okolí svojho bydliska, využívali mestskú hromadnú dopravu, klasickú autobusovú dopravu alebo vlaky. Najmä školáci mimo mesta využívali takýto spôsob dopravy. Kedysi tak deti cestovali a chodili do školy viac samostatne a rodičia ich vozili do škôl autom pomenej.
Aká je situácia dnes?
Cestovanie autobusmi či vlakmi určite zostalo v móde aj dnes a mnoho študentov, najmä stredoškolákov a vysokoškolákov, cestuje práve takto. Na druhej strane stále veľa rodičov vozí svoje deti do školy autom. A nie sú to len menšie deti, ale aj veľa starších študentov má takto zabezpečený odvoz do školy.
Vo väčších mestách je to možno zložitejšie. Rána sprevádzajú dopravné zápchy, preto sa zhon a stres odzrkadľuje v premávke každé ráno počas pracovného týždňa cez školský rok. Veľa rodín sa sťahuje do lokalít, kde nie je vždy možnosť poslať dieťa autobusom. Ak aj táto možnosť je, väčšinou je veľmi zdĺhavá a sú potrebné viaceré prestupy, pokým sa dieťa dostane priamo do školy. Pre skrátenie času tak rodičia často vozia deti do školy autom. Niektorí študenti majú ešte pred vyučovaním skoré tréningy, a tak potrebujú odvoz rodiča, aby stihli prvú vyučovaciu hodinu.
Kedy pustiť dieťa samé?
Kedy je vhodný čas poslať dieťa do školy samé? Kedy rodič nemusí robiť svojmu dieťaťu spoločnosť pri cestovaní do školy? Existuje ideálny vek, kedy poslať dieťa do školy peši alebo autobusom?
„Naozaj, je to individuálne. Záleží to od vyspelosti dieťaťa. Je dôležité posúdiť to, ako je dieťa spoľahlivé. Či nie je roztržité, aby nezabudlo vystúpiť, aby sa nestratilo. Závisí to napríklad aj od toho, či je dieťa bojazlivé a úzkostné,“ vysvetľuje školský psychológ Michal Hacaj.
Školský psychológ ďalej poukazuje aj na to, ako vie dieťa riešiť niektoré situácie. „Keď zmešká autobus, či nezmätkuje. Sú deti, ktoré sú veľmi samostatné a bez problémov to zvládnu už aj ako sedem-osemročné a sú deti, ktoré majú aj v 12-tich rokoch problém. To je naozaj na posúdení rodiča, ktoré si už svoje dieťa pozná,“ hovorí Hacaj.
Odborníci sa teda zhodujú v tom, že otázka veku je individuálna. Veľmi záleží od toho, ako samostatné je dieťa, ako pozná pravidlá cestnej dopravy, respektíve ako sa vie správať ako chodec a tiež ako cestujúci v MHD alebo v autobuse. Viacerí sa však zhodujú, že už okolo desiateho roku života by dieťa mohlo zvládnuť cestu do školy samé. Veľa však závisí aj od okolností, konkrétne od toho, kde sa škola nachádza.
Trasa je dôležitá
Preto je veľmi dôležité si uvedomiť, že okrem veku treba zvážiť to, akú trasu musí dieťa absolvovať do školy. Ak je cesta príliš komplikovaná, napríklad je sprevádzaná množstvom prekážok, ktorými dieťa musí prejsť, treba ešte zvážiť, či cestu do školy bez sprievodu rodiča netreba ešte na nejaký ten čas odložiť. Ak musí dieťa ísť cez niekoľko priechodov pre chodcov alebo dokonca križovatiek, určite sa treba uistiť, ako to zvládne s rodičom a ako by to asi zvládlo samé.
„Ak sa už rodič odhodlá pustiť dieťa samé, je dobré, aby mu pomohol. Dieťa môže totiž cítiť neistotu. Na začiatok pôjde najskôr niekoľkokrát s dieťaťom – ale tak, že dieťa ho bude viesť. Dieťa povie, kam majú isť, kedy prejsť na semafore a podobne. Takto si cestu vyskúša a spoločne sa uistia, že to zvládne,“ radí psychológ.
Rodičia majú často oveľa väčší strach ako deti. „Boja sa pustiť dieťa samé, že sa môže čokoľvek stať. Deti to však často vnímajú skôr ako výzvu, že sa im dala dôvera a môžu sa rodičom ukázať,“ hovorí psychológ.
Všetko má svoj čas. Ak nie je škola hneď za najbližším rohom, treba nejaký čas venovať príprave, aby dieťa mohlo začať cestovať samé do školy. „Treba ísť na to postupne, ak je škola ďaleko, nepustím dieťa hneď na dlhú cestu, ale učím ho samostatnosti postupne. Napríklad ho najskôr pustím samé do obchodu, niečo vybaviť, niekam na kratšiu vzdialenosť a postupne sa dopracujeme až k tomu, že môže isť samé aj dlhšie. Taktiež sa môžu dohodnúť dve rodiny, že deti budú chodiť spolu,“ uzatvára tému cestovania do školy Michal Hacaj.