"Výber krúžku záleží hlavne od veku žiakov. Menšie deti majú viac krúžkov, staršie už pomenej, podľa záujmov. Pri menších deťoch je dôležité aj to, kde krúžok je. Ak je to v škole, v rámci družiny, majú to rodičia jednoduchšie s prepravou dieťaťa. Záleží aj od náročnosti školy, ktorú dieťa navštevuje, od jeho povahových vlastností či ambicióznosti rodičov. Menšie deti obľubujú športové aktivity – chlapci futbal či florbal, dievčatá tanec, ale na škole máme aj redaktorský krúžok, kde si tvoria svoje časopisy mladí redaktori, či krúžok pletenia košíkov, krúžok háčkovania, šachový či bridžový krúžok.
Niektoré ZUŠ chodia dnes vyučovať priamo do škôl. U nás je to napríklad hra na klavír, výtvarný krúžok a podobne. Starší žiaci sa zaujímajú o fotografický krúžok, geocaching, alebo ekokrúžok. Módnym hitom sa stal crossfit (kombinované trénovanie tela a ducha), ten je obľúbený aj u dievčat, aj u chlapcov. Študenti na treťom stupni už majú menej krúžkov – zvyčajne chodia len tí, ktorých niečo naozaj baví a dosahujú určité profesionálne, či amatérske úspechy."
Pýtame sa, či by mala byť záujmovú činnosť žiakov v súlade s tým, čo sa práve učia v škole. „Záleží to od žiaka. Na škole máme v ponuke aj krúžky, ktoré sa venujú rozvoju matematiky či slovenského jazyka a literatúry, kde žiaci prehlbujú svoje vedomosti v týchto predmetoch. Niektoré krúžky sú zamerané aj na poznávanie prírodných vied, ale skôr dopĺňajú školské vedomosti,“ hovorí Adriana Hlavinková.
Riaditeľka Spojenej školy Tilgnerova Alena Turčanová dodáva: „Učeniu už teraz veľmi konkuruje zábava – počítače, tablety, mobily, a preto škola musí motivovať žiakov, aby si obľúbili učenie ako celoživotnú aktivitu. Dnes sa extrémne rýchlo rozvíjajú technológie, svet sa globalizuje, je veľká konkurencia v zamestnaní. Vidím to na aktívne školské učenie, kedy pôjde o prípravu a tréning myslenia žiakov: sústredenie, kritické čítanie, analýza, otázky, argumenty, závery. Potom pasívne, domáce, online štúdium a opäť spoločné, školské spracovanie vedomostí. Ide o to, rozvíjať u žiakov kreativitu, flexibilitu, schopnosť riešiť problémy, spolupracovať, robiť rozhodnutia a organizovať.“
Hlavinková upozorňuje, že krúžky po vyučovaní by nemali byť pre dieťa záťažou, mali by byť veku primerané a zodpovedať osobnosti dieťaťa. „Dobrý krúžok by mal dieťa baviť a ísť ruka v ruke so školou, nie na úkor školy, a nemal by dieťa stresovať. Dnes majú deti často priveľa krúžkov, nemajú čas "len tak” alebo ho nevedia tráviť zmysluplne. Mnohí sa "nudia”. Práve dnešná hektická doba priam núti niektorých rodičov, aby vyplnili čas dieťaťu za každú cenu – či už sú pracovne vyťažení, alebo prehnane ambiciózni, a tak zorganizujú dieťaťu krúžok na každý deň. Potom bojujú o čas. Hektika doby vnáša hektiku aj do rodín. Ako mama dvoch malých detí som zásadne proti mnohým krúžkom, všetko s mierou. Čas pri klasickom Človeče, na spoločnej prechádzke, na ihrisku alebo pri čítaní kníh je tým najlepším krúžkom na svete – a nie sú to aktivity len na víkend. Je to vzácny a drahý krúžok, počet miest je maximálny, no počet účastníkov obmedzený. Takýto rodinný krúžok je ale, bohužiaľ, luxusom dnešnej doby.“