Začleniť sa do nového kolektívu môže byť u mnohých školákov, ktorí sa napríklad presťahovali z iného miesta a je pre nich všetko nové, náročné a môže to trvať veľmi dlhý čas. Niektoré deti sú zas v porovnaní s ostatnými viac plaché, neveria si v cudzom prostredí, iné sú jednoducho skôr introverti.
Práve zmena bydliska dokáže spôsobiť problémy so začleňovaním sa do kolektívu. Pokým menšie deti – najmä škôlkari – s tým nemusia mať až také ťažkosti, žiaci na základnej škole už môžu mať s nadväzovaním nových priateľstiev komplikácie.
Sťahovanie. Stres a záťaž
Podľa školskej psychologičky Kornélie Ďuríkovej je zmena kolektívu pre dieťa vždy veľká záťaž. Pomocnú ruku mu vie podať triedny učiteľ. Vie mu pomôcť adaptovať sa v novom kolektíve, spoznať spolužiakov, školu.Dá sa teda pomôcť školákovi, ktorý sa zrazu ocitol medzi novými spolužiakmi? Každé dieťa, ale i dospelý potrebuje kamaráta, niekoho blízkeho a svoju spriaznenú dušu.
Dieťaťu treba vysvetliť potrebu kamarátstva a aj toho, ako by sa mal prirodzene začleniť do kolektívu. Malo by rozumieť, aké správanie mu pomôže pri nadväzovaní nových priateľstiev a väzieb.
„Šikovný učiteľ dokáže deťom v triede predstaviť nového spolužiaka aj cez jeho silné stránky, charakter, dobré vlastnosti. Vie ukázať deťom v triede v čom je dobrý a akým prínosom môže byť pre triedu. Preto by mali rodičia a učitelia spolu počas tohto obdobia intenzívnejšie komunikovať a sledovať, ako sa dieťa postupne začleňuje do kolektívu. U každého školáka je toto obdobie iné. Jeden sa adaptuje rýchlo, iný zas pomalšie. Treba však pamätať na to, že vždy je to záťažová situácia pre dieťa,“ vysvetľuje ďalej psychologička.
Plaché deti by si mali vzťahy budovať pomalšie, to je úplne prirodzené. Netreba príliš „tlačiť na pílu“, určite netreba zdôrazňovať vety typu: „Takto si priateľov nenájdeš!“
Postupné nadväzovanie kontaktov plachým deťom určite neublíži, práve naopak. Dajte im priestor, príležitosť a čas. Dieťa musí pochopiť, že si napríklad nemôže nasilu vydobýjať pozornosť, vnucovať sa, príliš veľa rozprávať a podobne.
Niekedy stačí pozvať jedného – dvoch spolužiakov k vám domov. Tu sa totiž dieťa cíti bezpečnejšie, je v prostredí, ktoré pozná a to mu pomôže so sebavedomím. Takýmto spôsobom môžu rodičia tiež pomôcť svojim deťom pri budovaní si vzťahovať s ostatnými rovesníkmi.
Ako rozlíšiť dieťa, ktoré sa naozaj nedokáže začleniť do kolektívu od školáka, ktorý je introvert?
Ďuríková: Introvertné dieťa nie je prioritne nespoločenské. Len viac uprednostňuje rôzne aktivity, ktoré môže robiť samo alebo s menším počtom detí. Nie je také otvorené, no nie je uzavreté. Neodmieta deti, kolektív. Introvertné deti sú spokojné a šťastné.
Dieťa, ktoré sa nevie začleniť do kolektívu, je smutné, nešťastné. Ide tu o niečo iné ako o osobnostnú črtu, prípadne charakteristiku. Rozlíšiť to ale dokážeme len vtedy, keď sa úprimne o dieťa zaujímame, snažíme sa zistiť, aké je, čo ho teší, baví, čo prežíva, aké ma sny a priania.
A môže sa teda do kolektívu začleniť aj introvert?
Ďuríková: Áno. Introvertné deti sú plnohodnotnými členmi kolektívu. Len ich musíme akceptovať také, aké sú a nesnažiť sa z nich za každú cenu urobiť niekoho iného.
Čo by ste poradili školákom a ich rodičom, ktorí si nevedia nájsť svoje miesto v kolektíve?
Ďuríková: V prvom rade komunikovať s triednym učiteľom, prípadne iným učiteľom na škole. A spoločne hľadať cestu, ako si to miesto môže dieťa v kolektíve nájsť. Potom sa s ním veľa rozprávať o spolužiakoch v triede a aktivitách v škole. Nesústrediť sa len na známky a prospech. No a nakoniec ešte jedna dôležitá vec – pomôcť dieťaťu nájsť si aspoň jedného kamaráta. Potom to už môže ísť samo.
Určite je dobré, aby sa dieťa zúčastňovalo vybraných krúžkov, výletov alebo iných školských a mimoškolských aktivít. Všetko chce istý čas, a preto sa treba vyzbrojiť dávkou trpezlivosti. Treba mu ale počas celej tejto doby ukazovať pochopenie, podporu, správne ho viesť, dávať nádej a presvedčenie, že to bude dobré.