Prístup k čítaniu treba zmeniť

O tom, že deti prestávajú rozumieť tomu, čo čítajú, sa hovorí už roky. Čítajú síce dosť, lenže nie knihy či časopisy, ale texty z počítačov, tabletov a mobilov. Rýchlo a povrchne. Stratení v množstve informácií často nedokážu odlíšiť, čo je dôležité a čo je výmysel. Ako si s tým poradiť?

22.08.2018 06:00
deti, škola, čítanie, Foto:
Alarmujúce je, že z nich tak môžu vyrásť nielen naivní občania, neopatrní spotrebitelia či vyznávači konšpiračných teórií, ale aj dôverčiví voliči.
debata (8)

Nelichotivé výsledky slovenských žiakov v čítaní dokazujú medzinárodné štúdie PISA, kde sa dlhodobo prepadávajú. Majú problémy porozumieť čítanému textu, nevedia ho vyhodnotiť a vytiahnuť z neho to, čo je podstatné.

Takmer tretina žiakov dokonca spadá do rizikovej skupiny tých, čo nemajú ani najzákladnejšie čitateľské zručnosti. Čitateľská gramotnosť slovenských štvrtákov sa síce postupne zlepšuje, no stále je pod priemerom krajín OECD. Pätnásťroční žiaci na tom nie sú o nič lepšie.

Odborníci pritom pripomínajú, že to nemožno brať na ľahkú váhu, pretože nejde len o čítanie. Títo žiaci zo škôl vychádzajú bez toho, aby mali vybudované základy pre život v dospelosti. Môžu mať ťažkosti pri rozhodovaní o sebe a svojej rodine, no aj celkovo o spoločnosti. Neschopnosť porozumieť textu a odhadnúť, čo je v ňom dôležité, môže mať za následok, že sa v dospelosti nedokážu zorientovať v prívale informácií.

Ako experti varujú, na Slovensku dospieva generácia veľmi povrchných ľudí. Je otázne, či sa budú vyznať v zákonoch alebo ako spotrebitelia v množstve ponúk. Môžu mať tiež problémy pri čítaní pracovných či iných zmlúv, pri vybavovaní rôznych vecí na úradoch, v bankách, na polícii alebo na súde. Alarmujúce je, že z nich tak môžu vyrásť nielen naivní občania, neopatrní spotrebitelia či vyznávači konšpiračných teórií, ale aj dôverčiví voliči, lebo sa nebudú vyznať ani v tom, čo počujú a čítajú.

Otázke, ako by na to mala zareagovať škola, sa ešte v júni venovala i medzinárodná odborná konferencia Učiteľ nie je Google, ktorú už po siedmy raz zorganizovalo odborné nakladateľstvo Dr. Josef Raabe Slovensko. Na podujatí v Senci sa stretlo vyše 500 učiteľov zo Slovenska a viacero zahraničných hostí.

Tri spôsoby čítania

Skimming – rýchle prechádzanie súborom rôznych krátkych textov, ako sú webové stránky, blogy alebo príspevky na Facebooku, bez pohrúženia sa do niektorého z nich

Ponorné čítanie – je typické pre žánrovú fantáziu; ponorenie sa do romantiky alebo trilera sa podobá spôsobu, akým sa vžijeme do videohry alebo filmového trháka. Z hľadiska poznávania nie je náročné a nepomáha ani pri intenzívnom budovaní slovnej zásoby

Hĺbkové čítanie – z hľadiska poznávania je náročné v tom zmysle, že to, čo už vieme, používame ako základ pre porovnávanie a pochopenie nových informácií a nových slov. Výsledkom hĺbkového čítania je nielen schopnosť vytvárať nové verbálne formy, ale aj schopnosť rozvíjať empatiu a postoje. Tento spôsob čítania je typický pre poéziu, ako aj pre serióznu žurnalistiku a literatúru.

„Klasické papierové učenie hrá v oslabení s obrazovkami, tabletmi a mobilnými telefónmi. Musíme deti naučiť pracovať s informáciami, vedieť si vyselektovať tie správne. Sme presvedčení, že to všetko má vplyv na spôsob uvažovania a učenia sa dnešných detí a je dôležité prispôsobiť tomu aj procesy v škole,“ uviedla konateľka nakladateľstva Mira Schrimpelová Bianchi.

V cudzine o vplyve moderných technológií na čítanie diskutujú už dlhší čas a majú za sebou aj zaujímavé prieskumy. Jeden z lektorov na konferencii, profesor Adriaan van der Weel z holandskej Univerzity v Leidene, ktorý sa zaoberá budúcnosťou čítania v digitálnej ére, upozornil, že používanie inteligentných telefónov medzi tínedžermi možno porovnať s drogovou závislosťou.

„Celosvetové prieskumy ukazujú, že táto generácia neustále rastie a svoj mobilný telefón kontroluje až 75-krát denne! Títo takzvaní digitálni domorodci sú podľa nedávnej talianskej štúdie menej samostatní a menej šťastní ako ich predchodcovia. Majú nové sociálne znepokojenie ako "FOMO“ – strach, že im niečo unikne, a „vamping“, lebo žijú neskoro do noci," priblížil van der Weel.

Podľa neho však nie sú na vine moderné zariadenia, ale ich on-line povaha, ktorá umožňuje nonstop pripojenie celých sedem dní v týždni. „Práve to vyvoláva väčšie rozptyľovanie a rozdrobené čitateľské návyky. Čoraz viac ľudí nie je ochotných ponoriť sa do textu, radšej ním len doslova preletí,“ vysvetlil.

Výskumy pritom potvrdili, že obrazovky a displeje nie sú plnohodnotnou náhradou tlačeného textu. Tí, čo ho čítajú v elektronickej podobe, ho berú menej vážne, ako keď ho majú pred sebou na papieri. Navyše textu z počítačov, tabletov či smartfónov menej rozumejú než „papierovému“.

Ako to riešiť? Odborníci sa zhodujú, že učebné pomôcky treba prispôsobiť modernej dobe. Dnešné deti a mládež by už ťažké učebnice, z akých sa učili staršie generácie, nelákali. Pre nich je to prežitok, a nemá význam nútiť ich do niečoho, čo ich nudí.

„Deti a tínedžeri majú jednoznačne iný vzťah ku knihám a k čítaniu ako takému, čo sa v mnohom prejavuje aj ich znalosťami. Smutné je, že maturanti dnes majú menší všeobecný prehľad ako ich rovesníci pred desiatimi rokmi. Aj to je dôsledok ich povrchného čítania, ktoré stále viac nahrádza to klasické hĺbkové,“ porovnala Jana Bohunická, učiteľka na Gymnáziu na Vazovovej ulici v Bratislave, ktorá má za sebou vyše 20-ročnú prax. Ako dodala, dokonca sa stáva, že maturant pri interpretovaní textu slabikuje.

Výskumy potvrdili, že obrazovky a displeje nie... Foto: SHUTTERSTOCK
dievčatko, dieťa, deti, čítanie, škola, Výskumy potvrdili, že obrazovky a displeje nie sú plnohodnotnou náhradou tlačeného textu.

Van der Weel je presvedčený, že na to, aby mladí ľudia opäť siahli po literatúre, treba prepracovať jej didaktiku v digitálnom veku. V európskych školách podľa neho stále dominujú texty a prístupy orientované na autorov, no nové štúdie poukazujú skôr na potrebu zaviesť do vyučovania „zážitkové prístupy“. Tak, aby sa dôraz kládol práve na adresáta textu, teda na žiakov a študentov. „Výskum naznačuje, že ak budeme počúvať preferencie študentov v tom, čo chcú čítať, zvýšime ich angažovanosť,“ zdôvodnil.

Ako zdôraznila Bohunická, učitelia by sa žiakom mali priblížiť nielen obsahom, ale hlavne formou. „Ak nechceme, aby úplne vypustili čítanie, je načase zmeniť doterajšie formy a podať im to tak, aby boli pre mladých atraktívne. Musia obsahovať veľa obrázkov, musia byť farebné a prinášať krátke texty,“ navrhla.

Možným príkladom, ako to skúsiť, sú knihy, ktoré vydalo nakladateľstvo Raabe. Pre žiakov pripravilo „zábavník“ Daj si čas, kde je množstvo krížoviek, tajničiek, slovných rébusov, jazykolamov, ale aj testy, hádanky, komiksy či rôzne úlohy. Prírodovednú gramotnosť malých detí by mal zase rozvíjať pracovný zošit Meňavce: Veľký tresk, kde sa postupne dozvedia o rôznych fyzikálnych a prírodných javoch. Autori dúfajú, že to deťom pomôže pochopiť text a vyznať sa v ňom.

Výskumy o čítaní na papieri a v digitálnej forme

  • Ak text obsahoval viac ako 500 slov, miera porozumenia bola až v 91 percentách prípadov výrazne lepšia pri čítaní v tlačenej než v digitálnej podobe.
  • Čím zložitejší bol text, tým lepšie ho deti chápali pri čítaní z papiera.
  • Rolovanie na obrazovke či displeji (v počítači, tablete alebo na smartfóne) má negatívny vplyv na porozumenie.
  • Pri čítaní z papiera sú deti uvoľnenejšie ako pri čítaní z obrazovky.
  • Text na obrazovke pôsobí menej vážne, ako keby bol tlačený.
  • Čitatelia textov na papieri sa do nich ponoria hlbšie, zatiaľ čo tí, ktorí používajú digitálne zariadenia, majú tendenciu čítať viac plytko.
  • Aj keď učebné výsledky na digitálnych zariadeniach nie sú horšie ako na papieri, pri čítaní článku na obrazovke sú žiaci menej pripravení zhodnotiť ho, pretože menej rozumejú textu.
  • Až 94 percent opýtaných radšej číta na papieri než na digitálnych zariadeniach.
  • 96 percent verí, že lepšie rozumie textu z papiera.
  • 93 percent je presvedčených, že si informácie z papiera lepšie zapamätajú.
  • Až 93 percent pri komplikovanejších textoch uprednostňuje tlačenú formu.
Zdroj: Prof. Adriaan van der Weel. Pozn.:Takmer 89 % štúdií zahŕňalo deti v školskom veku.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #čítanie #vzdelávanie #deti a mládež #technológie a vzdelávanie