Nesprávne držanie pera urobí prvákovi problémy

Pred nástupom do prvého ročníka treba zvýšenú pozornosť venovať výberu písacích potrieb. Tie môžu totiž zásadným spôsobom ovplyvniť, či a ako rýchlo si vaše dieťa osvojí správne písacie návyky, hovorí špeciálna pedagogička Mgr. Světlana Drábová, ktorá sa špecializuje na pomoc deťom s rôznymi obmedzeniami a oslabeniami.

15.09.2018 06:00
debata
Málokto si uvedomuje, že nesprávny, kŕčovitý... Foto: Agentúra Botticelli
pero, prváčik, písanie Málokto si uvedomuje, že nesprávny, kŕčovitý úchop je úzko spojený so svalovým napätím v celom tele. Na písaní a kreslení sa totiž podieľa približne 200 svalov ruky a tela.

Ako často sa u detí v predškolskom veku stretávate s nesprávnym držaním písacích pomôcok?

Pomerne často. Rodičia totiž mnohokrát nevedia, ako má správny úchop vyzerať a aké problémy môže dieťaťu nesprávne držanie pera či pastelky v budúcnosti spôsobiť. Pri hodnotení správneho držania si pritom niekedy nie sú isté ani niektoré učiteľky v materských školách. Navyše mnohí sa mylne domnievajú, že správne držanie písacích potrieb si má žiak osvojiť až v prvej triede. To je však už veľmi neskoro.

Kedy si má teda dieťa začať osvojovať správne držanie ceruzky?

Prvú stopu po sebe dieťa zanecháva už okolo druhého roku života, keď vezme do ruky pastelku kladivkovým úchopom, teda do celej dlane. V tomto veku je však pre deti omnoho vhodnejšie kreslenie prstovými farbami, prípadne hry s farebnými plastelínami, farebným pieskom či vodou.

Postupne – okolo tretieho roku – by mali začať používať voskové trojuholníkové bloky. Od 3,5 roka až 4 rokov môže brať dieťa do rúk ceruzku, pastelky alebo štetec. Práve v tomto období je vhodné začať s osvojovaním správneho úchopu a dávať deťom do rúk špeciálne ergonomicky tvarované trojhranné ceruzky či pastelky, ideálne s výrezmi na prsty, ktoré dieťa intuitívne navedú k správnemu držaniu.

Ako má vlastne správny úchop vyzerať?

Písacie náčinie je položené na prostredníku a pridržiavané palcom, zatiaľ čo ukazovák je voľne položený zhora – ide o tzv. štipkový úchop. Písacie náčinie pritom smeruje k papieru šikmo, nie kolmo, pretože leží v priehlbine medzi palcom a ukazovákom. Prsty by mali byť asi 2 až 3 centimetre od hrotu písacieho náčinia. Správny úchop môžete podporiť príbehom o tom, že prostredník je pre pero či pastelku postieľkou, ukazovák vankúšikom a palec perinkou, ktorá pero alebo pastelku prikryje. A keď sme v posteli, vankúš a perina sú mäkké, ľahké a nikde nás netlačia.

Prečo je správne držanie písacích pomôcok také dôležité už v predškolskom ve­ku?

Málokto si uvedomuje, že nesprávny, kŕčovitý úchop je úzko spojený so svalovým napätím v celom tele. Na písaní a kreslení sa totiž podieľa približne 200 svalov ruky a tela. Ruka je prepojená s orofaciálnou oblasťou, takže úchop priamo ovplyvňuje tvárové svalstvo a predovšetkým rečové schopnosti. Ak je teda ruka v napätí, stuhne nám čeľusť i jazyk a aj myšlienkové procesy fungujú oveľa pomalšie. Netreba však zabúdať, že grafomotorické zručnosti dieťaťa niekedy ovplyvňujú poruchy v oblasti hrubej motoriky. V tomto prípade, ak je dieťa neobratné, treba rozvinúť najskôr oblasť hrubej motoriky a až potom fixovať správny úchop. Obrátene to nefunguje.

Čo ak má dieťa pred nástupom do školy zafixovaný nesprávny úchop?

V tomto prípade už samotné ergonomicky tvarované písacie pomôcky na nápravu nestačia. V prípade nesprávnej fixácie úchopu je jedinou cestou absolvovanie niektorého z programov nápravy grafomotoriky. Dieťa sa v rámci kurzu vracia vývojovo späť do obdobia fixovania úchopu, šesť týždňov nesmie používať štipkový úchop a robí špeciálne uvoľňovacie cviky. Následne sa vyvodí a zafixuje správne držanie písacieho náčinia. Kvôli vyššie uvedeným obmedzeniam je ideálne absolvovať kurz ešte pred nástupom do prvej triedy.

Kedy je vhodný čas na to, aby dieťa dostalo do ruky naozajstné pero?

Moment, keď začne dieťa písať perom, závisí od zvládnutia písacích zručností – správny úchop, uvoľnená ruka, schopnosť posúvať ruku voľne po papieri, zvládnutie grafém písma, správny sed… S týmto krokom sa však netreba ponáhľať. V každom prípade v onen významný deň je vhodné navštíviť predajňu spolu s dieťaťom, kde si bude môcť vyskúšať a vybrať také pero, ktoré mu bude vyhovovať a bude sa mu aj páčiť. Aj to môže byť totiž jednou z dôležitých motivačných zložiek.

Akú úlohu v tomto všetkom zohráva správny sed?

Pomerne dôležitú. Najčastejšou chybou je, keď deti sedia bez opory nôh, keď krčia nohy pod seba alebo ich obtáčajú okolo nôh stoličky. Polihovanie na písacej ploche a podopieranie hlavy sú takisto nesprávne – dieťa sa nedokáže sústrediť. Správne by mali byť nohy opreté oboma chodidlami o podlahu, ruky o pracovnú dosku, telo by malo byť mierne naklonené dopredu a nemalo by sa dotýkať hrany stola. Dôležitá je aj vzdialenosť kolien, medzi ktoré by mali vojsť akurát dve päste, ale aj vzdialenosť hlavy od podložky a rovný chrbát.

Je krasopis iba vecou estetiky alebo aj odrazom správnej techniky?

Krasopis rozhodne nie je iba otázkou estetiky. Na sklone a spojitosti písma by som však nebazírovala. Sklon ovplyvňuje napríklad aj dominancia jedného z párových orgánov – tzv. lateralita – a čo sa týka spojitosti, pre mnohé deti je výhodnejšie písať diakritiku súčasne s písmenom. Je však dôležité, aby deti písali písanou formou písma, keďže ide o zručnosť, ktorá sa počas celého života premieta do mnohých iných každodenných zručností.

zdroj: Stabilo

Je vaše dieťa ľavák alebo pravák? Zistíte to jednoduchým testom

Vkladanie koráľov do fľaše. Dieťa postupne vkladá do fľaše 10 koráľov. Pohyby vykonáva rýchlo, ale opatrne, aby korále nerozhádzalo. Keď pritom pracuje iba pravou rukou, jeho dominantou rukou je pravá ruka, keď ľavou, tak ľavá.

Vhadzovanie loptičiek do škatule. Dieťa vhadzuje loptičky do škatule jemne a opatrne, celkom trikrát. Takto zistíme, ktorá ruka je dominantná.

Navliekanie koráľov. Dieťa navlieka korále buď na niť, alebo koráľmi niť prevlieka. Rovnako ako v predchádzajúcich prípadoch, tiež zaznamenávame dominantnú ruku. Dominantná je tá, ktorá vykonáva pohyb.

Stavanie kociek. Obratnejšia ruka kladie na seba kocky vyššie a vyššie tak, aby veža nespadla.

Umývanie rúk. Ukazuje, ako si umýva palec a ruku. Dominantná je ruka, ktorá umýva palec.

Kresba domčeka. Kreslí domček najskôr jednou a potom druhou rukou. Kresba dominantnej ruky je obratnejšia, prepracovanejšia, istejšia a väčšinou i menšia. Takmer rovnaké domčeky ukazujú na nevyhranenosť či zmiešanú dominantnosť.

Obracanie obrázkových kariet. Dieťa obracia karty najskôr jednou a potom druhou rukou. Robí to tak rýchlo, ako najrýchlejšie dokáže. Meriame čas výkonu jednej a druhej ruky. Dominantná ruka je rýchlejšia.

Desať rád rodičom

  • Nepokúšajte sa svoje dieťa vyučovať sami. Poskytnite mu však možnosť prejaviť zvedavosť nad písaným slovom v knihách, na etiketách a vývesných štítoch atď. Najmä na spontánne detské otázky by ste mali reagovať vysvetlením a dieťaťu sa dostatočne venovať.
  • Rozprávajte sa s ním o tom, čo kreslí. Z toho, čo povie, sformulujte zjednodušený opis obrázku. Ponúknite mu ho ako jeho nadpis: „Auto fičí – Mám ti to pod obrázok napísať?” Pri písaní hovorte pomaly, aby dieťa pochopilo, ako spolu reč a písmo súvisia. Najvhodnejšie je písať tlačenými písmenami, podľa možnosti 1– až 3-centimetrovými.
  • Akceptujte jeho čmáranice a iné pokusy o písanie. Berte vážne, čo pritom dieťa rozpráva. Chyby nie sú na škodu. Aj keď sa učilo hovoriť, muselo prekonať medzistupne plné chýb. Spôsob písania považujte za istý výkonnostný stupeň. Môžete mu navrhnúť, že mu slová napíšete tak, „ako to píšu dospelí“.
  • Čo možno najčastejšie mu čítajte. Nechajte dieťa, aby si samo zvolilo knihu, časopis, čas a dĺžku čítania. Ak pri tom nazerá do knihy, môžete prstom preskočiť zo slova na slovo. Pri čítaní robte krátke odmlky, aby si dieťa mohlo všimnúť, ktoré časti hovoreného a písaného slova navzájom súvisia. Nech zažije, ako je vyslovené slovo zobrazené na papieri.
  • Aj keď si mlčky čítate sami pre seba, ak je dieťa pri vás, mrmlite si. Mnoho detí vôbec nevie, čo ich rodičia robia, keď hľadia do knihy alebo novín. Okrem toho sa v dieťati môže prebudiť zvedavosť a bude sa chcieť dozvedieť, čo čítate. Môžete sa s ním potom porozprávať o fotografii vedľa článku a ukázať na text: „Tu je ešte napísané…“ Takto si uvedomí rozdiel medzi obrázkom a písaným slovom.
  • Komentujte aj vlastné aktivity. Pri hľadaní tovaru v regáloch v obchode si napríklad potichu hovorte: „Tu je napísané cukor, tu soľ – na ktorom obale je napísané múka?“ Hovorte aj vtedy, keď si spisujete na lístok, čo máte nakúpiť. Dieťaťa sa opýtajte: Čo mám ešte napísať?“ V obchode lístok znovu nahlas prečítajte: „Ešte tu máme kilo cukru – kde ho nájdeme?“
  • Vyzvite príbuzných, aby vášmu dieťaťu písali listy. Ponúknite mu, aby napísalo, čo chcelo odpovedať. Počas písania a na konci list prečítajte: „Tak, a máme napísané…“
  • Hrajte sa slovné hry: „Ktoré slová sa začínajú rovnako?“
  • Nech dieťa nájde, čo je na vývesných štítoch a na nápisoch, napríklad na ulici, v reklame, na obaloch. Upozornite ho na podobnosť slov, o ktoré sa zaujíma: „Pozri: polícia vyzerá zo začiatku celkom ako pošta – a rovnako sa to aj vyslovuje.“ Neučte sa však s dieťaťom abecedu alebo písanie slov.
  • Zhotovte si s ním vlastné plagáty, malé zošitky a podobne, do ktorých si môžete kresliť, písať a lepiť obrázky a slová podľa svojich predstáv.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #žiaci #prváci #písanie #začiatok školského roka