Kedy je podľa psychológa dieťa pripravené na školu

Nástup do prvého ročníka je pre šesťročné dieťa záťažovou situáciou. Podľa poradenskej psychologičky Diany Dúckej je významná a netreba ju zanedbávať, pretože častokrát určí ďalší vývin a záujem dieťaťa o učenie.

29.08.2012 07:00
škola, školák, žiak, hodina, vyučovanie, trieda Foto:
Čo dieťa v prvom ročníku potrebuje je radosť z učenia.
debata (1)

Pri výbere detí do prvého ročníka sa určuje školská zrelosť. „Častokrát sú rodičia uspokojení len s komunitívnou (vedomostnou) zložkou,“ hovorí psychologička Dúcka, no dodáva, že na to, aby dieťa zvládlo prvý ročník, musí mať rozvinutú aj pracovnú, sociálnu a emočnú zložku zrelosti.

Pracovná zložka súvisí najmä s výdržou pozornosti. Dieťa by sa malo dokázať sústrediť počas celej vyučovacej hodiny. „Rodič si už pri kreslení dieťaťa môže všimnúť, ak dieťa pravidelne nedokončí úlohu (začne a vydrží maximálne tri minúty) alebo od papiera odbieha a vymýšľa,“ hovorí Dúcka a objasňuje, že tento príznak môže súvisieť aj s nezrelosťou nervovej sústavy, ktorá sa o dva-tri mesiace môže rozvinúť a dieťa bude školsky zrelé. Rodičom takýchto detí psychologička rozhodne odporúča návštevu odborníka.

Pre správnosť písania by dieťa malo mať rozvinutú aj jemnú motoriku a vizuomotoriku. Jemnú motoriku by mali rozvíjať už rodičia alebo pedagógovia v materskej škole, a to nielen kreslením. S úchopom súvisia aj rôzne iné aktivity – navliekanie koráliek, vytrhávanie papiera, robenie gulôčok, lepenie, kreslenie do piesku, ale aj maľovanie štetcom, nielen ceruzkou. Pravidlo vizuomotoriky hovorí, aby ruka nakreslila to, čo vidí oko. „Ak táto zložka nie je rozvinutá, nie je vhodné, aby dieťa nastúpilo do prvého ročníka“, upozornila Diana Dúcka.

Sociálna a emočná zložka – dieťa, ktoré nie je sociálne a emočne zrelé, býva úzkostné, plačlivé, nevie sa separovať od rodičov, je príliš hravé. To všetko neskôr pôsobí na neúspešnosť dieťaťa v škole. Hrozí, že začne vyrušovať, robiť problémy a bude označené za zlé.

Čo dieťa ďalej v prvom ročníku potrebuje, je tiež radosť z učenia. „Veľmi by nám malo prekážať, keď deti nemajú pri vzdelávaní radosť, keď ich neteší, keď po ňom netúžia,“ vysvetľuje D. Dúcka. Na to, aby opak bol pravdou, potrebuje dieťa aj pochvalu – zo strany rodiča, učiteľa. „Je potrebné oceniť záujem, snahu, trpezlivosť, množstvo odvedenej práce, úsilie vedúce k výsledkom, ale aj dobrú atmosféru pri práci. Výlučne kritické hodnotenie totiž neukazuje dieťaťu cestu, ako nabudúce činnosť zlepšiť. Kým ocenenie áno.“

Písanie i nástup do prvej triedy znamená pre deti dodržiavanie určitých návykov a pravidiel. Pre prváčikov môže byť toto obdobie veľmi zložité, pretože všetko sa rýchlo mení. „Ak dbáme na dodržiavanie správnych návykov, dieťa motivujeme a chválime ho za pokroky, tak mu nástup do školy, písanie a aj všetky nové povinnosti spríjemníme. Zo vzdelávania potom bude mať dieťa radosť,“ uzavrela psychologička.

1 debata chyba