„Problém je, že priamo zákon o pedagogických zamestnancoch umožňuje riaditeľovi školy pripraviť úväzok učiteľa tak, že pokiaľ odučí jednu tretinu svojho úväzku odborne, tak akýkoľvek ďalší predmet môže odučiť kvalifikovane, ale neodborne,“ hovorí Darina De Jaegher zo Štátneho pedagogického ústavu. To teda znamená, že učiteľ o tom predmete nič nevie, no aj napriek tomu ho učí.
„Napríklad učiteľ slovenčiny, ktorý má aprobáciu slovenčina – dejepis, učí slovenčinu a občiansku náuku, na ktorú nemá aprobáciu, alebo učiteľ, ktorý má aprobáciu telesná výchova – geografia, učí telesnú, geografiu, dejepis a etiku. Dva predmety, na ktoré nemá aprobáciu,“ dodala De Jaegher.
Problém je napríklad podľa nej aj s cudzími jazykmi. Pedagóg, ktorý neovláda cudzí jazyk, ale podľa zákona učí kvalifikovane, sa drží iba učebnice. „Stáva sa, že dieťa po deviatich rokoch na základnej škole je na strednej škole začiatočník. To je realita na našich školách,“ upozornila.
Štátny pedagogický ústav tvrdí, že na problém upozorňuje už roky. Navrhuje nastaviť hranicu, do ktorej je možné neodborne odučiť hodiny.
Hodinami, ktoré vedú učitelia bez aprobácie, sa zaoberá aj Štátna školská inšpekcia. V školskom roku 2012/2013 skontrolovala 86 základných škôl. „Z údajov, ktoré predložili riaditelia škôl, sa zistilo, že v špeciálnych triedach na prvom a druhom stupni bola takmer polovica vyučovacích hodín odučená neodborne,“ informuje hlavný školský inšpektor Jozef Javorek. V ostatných triedach sa takto vyučovali najmä výchovné predmety ako informatická výchova, občianska výchova či výtvarná a etická výchova.
Poslanci parlamentného výboru pre vzdelávanie zobrali v júni správu rezortu školstva vypracovanú pedagogickým ústavom o pripravovaných opatreniach na vedomie. Zároveň zaviazali ministerstvo, aby do 15. septembra predložilo konkrétnejšie riešenia.