Žiaci s priemerom horším ako 2,75 sa totiž budú musieť hlásiť na učňovské odbory. Na gymnázium sa podľa novely zákona budú môcť prijímať žiaci, ktorí majú priemer na vysvedčeniach do 2,0 a na stredné odborné školy s maturitou s priemerom do 2,75. Do úvahy sa pritom berie ôsmacké koncoročné vysvedčenie a obe deviatacké, pričom priemer sa počíta z povinných, nie výchovných predmetov.
Novela zákona môže v praxi znížiť počet žiakov na gymnáziách a tiež zvýšiť počet žiakov na učňovských odboroch bez maturity. Viac žiakov si od nej sľubujú najmä stredné odborné školy, základné školy zas dúfajú, že sa zvýši motivácia žiakov učiť sa a snažiť sa dosiahnuť lepšie výsledky v škole. Ako toto opatrenie ovplyvní sieť stredných škôl, či bude viesť k zatváraniu niektorých gymnázií alebo k zmenám v ponuke študijných a učebných odborov na stredných odborných školách, si zatiaľ nik netrúfa odhadovať.
Podľa riaditeľky žilinského Gymnázia na Hlinskej ulici toto opatrenie „zrejme zasiahne každú strednú školu s maturitou a prihlášok bude celkovo menej“. „Už pri vlaňajších prijímačkách sme si robili prepočty a vyšlo nám, že novú podmienku by približne z 300 prihlásených nesplnilo asi 11–12 žiakov,“ hovorí riaditeľka gymnázia Alena Strýčková. Aj tento rok si však mohli vyberať a nebrali každého. „Na druhej strane boli aj prípady žiakov, ktorí mali priemer na vysvedčeniach horší ako 2,0, ale prijímačky urobili medzi najlepšími. To, že žiak má z nejakého predmetu trojky, ešte nemusí znamenať, že nemá na to, aby študoval na gymnáziu,“ upozorňuje.
Do problémov sa môžu dostať najmä gymnáziá, ktoré berú žiakov s horšími známkami. „Teraz boli prijímaní všetci žiaci tam, kde chceli, bez ohľadu na ich výsledky. Na gymnáziá, dokonca aj na osemročné, sa prijímajú aj štvorkári. Osemročných gymnázií sa pritom nové pravidlá netýkajú,“ pripomína Zlatuša Habasová, riaditeľka Základnej školy v Spišskej Novej Vsi. V meste sú tri gymnáziá – dve štátne a jedno cirkevné. Od nových pravidiel si podobne ako iní riaditelia škôl sľubuje najmä zvýšenie motivácie žiakov učiť sa. "Konečne sa to zavedie. Veľmi dúfame, že to zvýši nielen motiváciu žiakov, ale aj rodičov, že budú od svojich detí žiadať lepšie výsledky.
Navyše veľa žiakov je manuálne zručných a nie sú študijné typy, nemusia za každú cenu ísť na gymnázium," hovorí Habasová. Podobne to vidí aj riaditeľ Základnej školy v Michalovciach Jozef Porvaz. „Súhlasia s tým rodičia lepších žiakov, rodičia slabších žiakov sú proti. Učitelia sú jednoznačne za, je to pre nich až dehonestujúce, keď vidia, že podpriemerní žiaci idú na gymnáziá,“ tvrdí Porvaz.
Riaditelia základných škôl hovoria, že na nové pravidlá terajších deviatakov vopred upozorňovali. Do úvahy pri prijímačkách sa totiž budú brať aj ich koncoročné vysvedčenia z ôsmeho ročníka. Na snahe žiakov o lepšie výsledky sa to však podľa nich zatiaľ nejako výraznejšie neprejavilo. „Upozorňovali sme ich na túto zmenu, ale zrejme mnohí to brali tak, že je to ešte ďaleko. Myslím si však, že teraz v deviatom ročníku viac zaberú,“ poznamenáva Eva Šišková, riaditeľka Základnej školy na Tbiliskej ulici v Bratislave.
Na novelu zákona, ktorú pred takmer dvoma rokmi pripravil rezort školstva za bývalého ministra Dušana Čaploviča, sa krátko po jej schválení spustila vlna kritiky. Skupina opozičných poslancov vlani podala aj podnet na Ústavný súd. Zákon podľa nich porušuje právo na vzdelanie a zákaz diskriminácie. Jedno zlé vysvedčenie môže podľa nich zhatiť šancu žiaka na získanie maturity a neskôr vysokoškolského vzdelania.
Terajší minister školstva Peter Pellegrini sa do rozhodnutia Ústavného súdu nechystá zákon v tejto oblasti meniť. „Uvidíme, aké to bude mať dosahy,“ povedal v rozhovore pre Pravdu. Zároveň však potvrdil snahu svojho predchodcu zvýšiť záujem žiakov a rodičov o stredné odborné školy.
Odborné školy prísnejšie kritériá jednoznačne vítajú. „Sme bývalé učilište a dúfame, že naplníme učebné odbory,“ uvádza Vasiľ Kolesár, riaditeľ Strednej odbornej školy v Spišskej Novej Vsi. „Žiaci, ktorí sú študijné typy, nech idú na gymnázium a potom nech študujú za lekárov, učiteľov, analytikov. Ale tí, čo majú dar v rukách a vedeli by robiť remeslo a nejde im učenie, prečo by sa nešli učiť za remeselníkov, keď je málo vyučených murárov, inštalatérov, maliarov?“ pýta Kolesár. Aj tí, čo skončia odbor bez maturity, majú pritom podľa neho stále šancu urobiť si maturitu.