Čo učiteľov v škole neučili

01.06.2015 14:00
učitelia, Nitra
Pedagógovia sa v Nitre učili, ako zvládať agresivitu žiakov. Autor:

Chceli sa niečo naučiť, tak si to na chvíľu vymenili so žiakmi. Sedemnásť učiteliek z rôznych škôl sa neusadilo do školských lavíc, ale do kruhu okolo dvoch "tréneriek".

Netradičná vyučovacia hodina v strednej Spojenej škole v Nitre mala takmer dve hodiny. Téma, ktorá sa na tomto kurze preberala v rámci projektu Učíme s radosťou – Rešpektovať a byť rešpektovaný, bola pre ne zaujímavá nielen ako pre učiteľky, ale aj matky.

Veď kto pri dnešných deťoch vie, ako s nimi čo najlepšie komunikovať? Ako im pomôcť zvládať emócie? Ako prejaviť empatiu? Dve zohraté trénerky nemajú problém zahrať aj divadlo – viacero scénok, v ktorých predviedli rôzne typy reakcií na emócie iných. Učiteľky hádali, o aký typ reakcie ide a aký to má vplyv na toho, kto je vo veľkom strese. Scénka, kde kamarátka dáva kamarátke samé „múdre“ rady, o ktoré ju nežiadala, vyvolala zrejme najväčšie pobavenie. Trénerka – poradenská psychologička Mirka Kumančíková – sa ich však potom spýtala: „Robíme toto deťom?“ Medzi učiteľkami to zašumelo a odpoveď bola jednoznačná – často.

Keď sa trénerky pri siedmej scénke dopracovali k správnej empatickej reakcii, pridali niekoľko naozaj užitočných rád. Viaceré učiteľky si potom spomenuli na mnohé situácie, ktoré zažívajú v škole. „Keď sa dieťa cíti zle, bojuje, rebeluje v triede, viac energie ma bude stáť to, aby som ho zastavila a aby pracovalo, ako keď mu poviem, že sa asi cíti nervózne,“ uvažuje nahlas Zita Klocoková, ktorá pracuje v špeciálnej škole pre deti s mentálnym postihnutím v Nitre. Práve táto časť kurzu, kde sa rozpitvávalo, ako možno nechtiac zraniť, ju osobitne zaujala.

Kurz ju oslovil aj preto, že dnešné školstvo je nastavené tak, že uprednostňuje len výkon, sociálnym zručnostiam sa však v školách venuje málo času. Hodina etiky alebo náboženstva týždenne na to určite nestačí. „Uprednostňuje sa výkon. To, aby deti boli matematicky zdatné, vedeli slovenčinu a cudzie jazyky, ale sociálnym zručnostiam, aby vedeli vychádzať s ľuďmi, tomu sa venuje málo priestoru,“ dodala Klocoková.

Takéto školenie môže učiteľkám pomôcť zvládať aj agresivitu v školách či presnejšie, hľadať spôsoby, ako jej predchádzať. „Mali by sme byť tí múdrejší, ktorí sa nenechajú vtiahnuť do nejakého boja. Deti majú odpozorované zo života dospelých také modely, že sa bojuje a učiteľom sa potom zdá, že dieťa ho chce vytočiť. Keď mu ukážeme, že s ním nechceme bojovať, dieťa skôr vyhovie,“ myslí si špeciálna pedagogička Alena Čepeláková zo špeciálnej školy v Nitre.

Súhlasí s ňou aj Martina Eiselle, psychologička na strednej odbornej škole v Šali. „Pri všetkých príkladoch, ktoré sme si hovorili, som si spomenula na nejaké dieťa od nás zo školy alebo z okolia. Teraz ich viem možno pochopiť, keď viem, prečo sa správajú tak, ako sa správajú. Často za to nemôžu, je to dôsledok toho, čo si museli prežiť,“ hovorí Eiselle, ktorá sa kurz prihlásila nielen pre rozšírenie si obzorov v práci, ale aj preto, že je matkou trojročného syna. „Niektoré deti majú za sebou ťažké osudy a iný spôsob komunikácie ani nepoznajú. Keď sa snažia aj ony niekoho ovládať a chcú sa stať tými, ktorí rozkazujú, potom vznikajú konflikty a agresivita. Ale dá sa to teda robiť inak,“ vraví so skutočným odhodlaním. Od nového školského roka chce po novom skúsiť robiť so skupinou vybraných prvákov. „Uvidím, čo sa mi podarí a či bude zmena,“ dodáva psychologička zo školy, kde sú žiaci z rôzneho sociálneho prostredia.

To, ako sa s deťmi rozprávame, má vplyv na to, ako správajú, zdôrazňuje v súvislosti s agresivitou detí trénerka Mirka Kumančíková. „Agresivita je rodná sestra úzkosti a neistoty. Ak sa deti budú cítiť neisté, ak budú zažívať úzkosti, nebudú sa cítiť bezpečne, budú sa správať agresívne. Ak pôjdeme s deťmi stále do boja, teda kto z koho a či to bude po mojom, deti s nami budú bojovať. A čím sú staršie, tým to vedia lepšie,“ upozornila Kumančíková z občianskeho združenia S rešpektom. Podľa nej sa dá predchádzať tomu, aby sa rôzne situácie vyhrotili až do tej miery, že deti budú agresívne. Napríklad aj spomínanou empatiou.

S kurzom je napokon spokojná aj jej kolegyňa, trénerka Tatiana Piovarčiová, ktorá je zároveň garantkou programu Vysokoefektívneho učenia. Učiteľky, ktoré prišli, mali totiž skutočný záujem o túto oblasť, ktorú sa na vysokej škole veľmi neučili. Napríklad pravidlo, že keď sa cítime ohrození, nemôžeme sa dobre učiť. „Učitelia málo poznajú biológiu učenia, teda to, prečo máme najprv vytvárať bezpečné prostredie a atmosféru podporujúcu učenie. Že to nie je len preto, aby sme sa dobre cítili, ale že je to predpoklad dobrého výkonu,“ poukázala Piovarčiová.

S tým, že tieto veci by sa mali učitelia učiť a trénovať už na vysokých školách, súhlasili všetky, čo na kurz prišli. Za toto školenie síce nedostanú kredity a príplatok, ale záujem presahoval možnosti. Takéto kurzy totiž bývajú väčšinou platené, v tomto prípade sa hradil v rámci pilotného projektu Nadácie detí Slovenska, určeného pre školy v Trnavskom a Nitrianskom kraji. „Určite by sa to malo učiť na vysokých školách. Veď jeden človek zmenu neurobí,“ uzatvorila psychologička Eiselle zo strednej odbornej školy v Šali.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Učitelia #Nitra
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk