Kam kráča slovenské školstvo? Ciele má určiť nová stratégia

, 12.05.2017 13:00
chlapec, škola, učenie
Ilustračné foto. Autor:

Aby sa človek vydal na cestu, potrebuje poznať cieľ. A to je i problém školstva. Ako môže napredovať, keď má o ňom každá vláda iné predstavy? To, čo chýba, je dlhodobá vízia, aké ho chceme mať - nie o štyri, ale o 10 či 20 rokov. Dobrou správou je, že je taká stratégia konečne na dosah ruky.

Bolo to ako bludný kruh. Len čo nastúpil nový minister školstva, zmietol zo stola reformy svojho predchodcu a navrhol vlastné. Vzdelávaciemu systému tak chýbala kontinuita. Vždy po voľbách sa menili jeho priority, namiesto napredovania sa prešľapovalo na mieste. Odborníci pritom už roky upozorňovali, že to, čo slovenské školstvo potrebuje, je celospoločenská zhoda na tom, aké má vlastne byť a ako to dosiahnuť.

Napokon si to uvedomili aj politici. Vo februári minulého roka parlamentný výbor pre vzdelávanie prijal návrh, aby sa politické strany kandidujúce vo voľbách zaviazali, že ak uspejú, prijmú spoločne Národný vzdelávací program na roky 2016 až 2020. Jeho súčasťou mali byť konkrétne ciele a kroky, ktoré treba presadiť spolu s určenými časmi a finančným zabezpečením. To, či sa plán plní, mala raz ročne kontrolovať Národná rada.

S konkrétnymi krokmi prišiel potom po voľbách minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS). Zostavil pracovnú skupinu, ktorá vytvorila koncepciu s názvom Učiace sa Slovensko – Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania. V októbri 2016 predstavili jeho prvú časť týkajúcu sa regionálneho školstva (materské, základné a stredné školy), o mesiac neskôr návrh venovaný oblasti vysokého školstva. Rezort vtedy oba dokumenty predložil na odbornú diskusiu. Dostal k nim 379 pripomienok, ktorými sa potom autori zaoberali. Mnohé z nich zohľadnili a zapracovali do upraveného dokumentu.

Ten v polovici marca tohto roku ministerstvo nakoniec zverejnilo na svojej internetovej stránke. „Odbornej i širokej verejnosti zároveň ponúklo možnosť vyjadriť sa k jeho jednotlivým návrhom. Okrem toho sa k dokumentu, ktorý je autorským materiálom tímu expertov, uskutočnilo niekoľko verejných a interných odborných diskusií vo forme okrúhlych stolov,“ priblížila hovorkyňa rezortu Ivana Skokanová.

Po konzultácii s tvorcami dokumentu sa ministerstvo rozhodlo pripomienkovanie materiálu predĺžiť. Ak sa do toho chce ešte niekto zapojiť – odborníci, no aj laická verejnosť – má na to ešte päť dní. Pripomienky k národnému programu možno odovzdať do 15. mája – či už osobne, alebo prostredníctvom online formulára na webovej stránke rezortu. Len do konca apríla tam ľudia zaslali 2 711 podnetov, ktorými sa autori materiálu budú zaoberať v rámci jeho vyhodnocovania.

Zaujímavosťou online pripomienkovania je, že za jednotlivé podnety možno i hlasovať. Ak napríklad občan alebo organizácia súhlasia s niektorým z uvedených návrhov, nemusí ho znova podávať, ale stačí, keď ho podporí svojím hlasom. „Po vyhodnotení pripomienok zo strany autorov dokumentu bude diskusia pokračovať aj na pôde Výboru Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, takže rokovania sú stále otvorené,“ informovala Skokanová.

Na dôležitosť spomenutého dokumentu upozornili aj jeho tvorcovia: „Predtým, ako si zvolíme dopravný prostriedok, musíme sa najprv rozhodnúť, kam chceme cestovať.“ Aby však program s hrdým názvom „národný“ prežil dlhšie ako jedno volebné obdobie, musia politici dospieť ku kompromisu. Podarí sa to?

Podľa odborníčky na školstvo a nezaradenej poslankyne Zuzany Zimenovej bude záležať na tom, aká bude konečná podoba dokumentu, pretože k nemu došlo veľmi veľa pripomienok a navyše je pomerne obsiahly. „Treba si počkať na finálnu verziu, potom uvidíme,“ zhodnotila. Ako však dodala, súhlasí so základnými bodmi programu, aby sa v školách posilnil individuálny prístup k žiakom a zabezpečila sa rovnosť šancí pre deti z rôznych sociálnych prostredí.

Čo sa týka politickej zhody, z ministerstva školstva podľa Zimenovej zatiaľ vychádzajú signály, že je dôležité, aby sa v tejto veci dosiahol konsenzus. „Minulý rok sa koalícia i opozícia zhodli, že taký program prijmú. Otázne je, či sa budú vedieť dohodnúť na jeho finálnej podobe a na tých konkrétnych krokoch. Politická vôľa k tomu tu však je,“ naznačila poslankyňa, ktorá sa ešte pred nástupom do funkcie podieľala na príprave navrhnutých téz programu.

Príklady zo zahraničia ukazujú, že ak chce nejaká krajina uskutočniť zásadnú reformu školského systému, musí si najprv stanoviť ciele a stratégiu, ako postupovať. A to aj na 20 rokov dopredu. Súčasne je nutné zabezpečiť nástroje, ako prijaté kroky a plnenie určených cieľov vyhodnotiť. Inak by totiž nebolo možné zistiť, či sa realizovaná reforma vôbec podarila. Najdôležitejšie však je, aby sa pri schvaľovaní takej koncepcie dosiahla politická zhoda – aby sa jej držala každá vláda.

Dôkazom toho, že sa to dá, je Fínsko. Jeho vzdelávací systém patrí k najlepším na svete a ako vzor si ho svojho času vybral i bývalý minister školstva Dušan Čaplovič (Smer). Ani Fíni však výborné výsledky nedosiahli za jedno volebné obdobie. Školstvo budovali trpezlivo a kontinuálne. S jeho reformou začali už v 60. rokoch, no tie hlavné zmeny nastali až v 90. rokoch uplynulého storočia. Pri zmene systému postupovali po vytýčenej línii, na ktorú politika nemala vplyv.

Základy tohto procesu opísala pred pár rokmi v rozhovore pre Pravdu fínska odborníčka na školstvo Kristiina Volmari. Podľa nej je dôležité, čo vlastne chceme, aby sa ľudia učili. Či to, aby dokázali riešiť zložité matematické rovnice, alebo aby mali kritické myslenie a stali sa aktívnymi a zodpovednými občanmi. To si treba dať ako cieľ, a potom určiť stratégiu, ako sa k nemu dostať.

„My vo Fínsku máme šťastie, že všetky politické strany dosiahli zhodu na týchto konkrétnych cieľoch. Takže, keď príde nová vláda, nenastane žiadna zásadná zmena. Snažíme sa skôr stále robiť malé kroky, ale vpred, kým v krajinách, ako je Veľká Británia, Nórsko alebo Slovensko, to často funguje tak, že sa urobí krok vpred a dva vzad, pretože príde nová vláda a odhodí všetko, čo spravila vláda predtým. My vo Fínsku si to nemôžeme dovoliť, lebo vzdelaní ľudia sú naším jediným "prírodným bohatstvom“," vysvetlila Volmari, ktorá dvadsať rokov pracovala ako učiteľka.

Za vzormi však možno ani netreba chodiť tak ďaleko. Dlhodobú koncepciu reformy školstva prijali už i v Českej republike. Aj tam sa však rodila ťažko – schválili ju už v roku 2005, no prešlo ešte niekoľko rokov, kým ju začali uplatňovať v praxi.

Strategické ciele národného programu

Efektívne fungujúce regionálne školstvo poskytujúce kvalitnú výchovu a vzdelávanie, reagujúce na aktuálne i očakávané potreby jednotlivca a spoločnosti a osobitne na potreby hospodárskej praxe, dostupné pre všetky vrstvy spoločnosti, poskytujúce deťom a žiakom radosť zo získavania vedomostí a ich osobného rastu, ako i základ zdravého životného štýlu a zabezpečujúce učiteľom postavenie a ohodnotenie zodpovedajúce mimoriadnemu významu ich práce.

Efektívne fungujúce vysoké školstvo ako stála súčasť európskeho priestoru vysokoškolského vzdelávania a európskeho výskumného priestoru, poskytujúce vysokoškolské vzdelávanie s kvalitou zodpovedajúcou medzinárodným štandardom, dostupné pre všetkých občanov, ktorí oň prejavia záujem a preukážu predpoklady na jeho úspešné absolvovanie. Vysoké školstvo musí byť zároveň jadrom výskumného potenciálu a hybnou silou rozvoja spoločnosti a regiónov Slovenska.

ZDROJ: UČIACE SA SLOVENSKO – NÁRODNÝ PROGRAM ROZVOJA A VZDELÁVANIA, NÁVRH NA VEREJNÚ DISKUSIU

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vzdelávanie #školstvo #škola
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk