Prezident zväzu Juraj Sinay varoval, že ak sa nepodarí každý rok získať aspoň 3 000 žiakov, nebude možné vybudovať novú generáciu zamestnaných a úspešných ľudí. Slovensko by navyše Európskej únii muselo vrátiť asi 30 miliónov eur určených na podporu praktického vzdelávania žiakov.
Do duálneho vzdelávania je dnes zapojených 2 508 žiakov, 200 zamestnávateľov a 70 škôl. Na budúce povolania sa žiaci pripravujú v 46 študijných odboroch a celkovo majú uzatvorených 1 234 zmlúv s budúcimi zamestnávateľmi. Tí však od systému očakávali viac.
„Je tu veľa problémov, ktoré treba riešiť. Nefunguje systém propagácie potrebných povolaní ani samotnej reformy, preto sa do nového systému vzdelávania nezapojil očakávaný počet žiakov,“ zhrnul Sinay. Ako dodal, nevytvorili sa ani dostatočné podmienky na to, aby zamestnávatelia a školy do systému vstupovali a zotrvali v ňom.
Prevaha priemyslu
Ďalším problémom je, že z tých uvedených 2 508 žiakov v duálnom vzdelávaní až 1 880 študuje odbory v oblasti priemyslu, najmä automobilového, kým ostatné odvetvia zaostávajú. Preto Sinay vyzval vládu, ministerstvá a vyššie územné celky, aby venovali zvýšenú pozornosť potrebám budovania systému duálneho vzdelávania, ktorý zväz zatiaľ považuje za jediný systémový prvok reformy školstva.
„Bez podpory kompetentných nie je možné úspešné napredovanie reformy, od ktorej závisí spokojnosť budúcej generácie mladých ľudí, úspech zamestnávateľov, a teda aj ďalší rozvoj našej ekonomiky,“ zdôvodnil Sinay, ktorý je inak profesorom na Technickej univerzite v Košiciach. Podľa predstaviteľov zväzu treba zároveň zohľadňovať požiadavky trhu práce a v súčinnosti s ministerstvami a vyššími územnými celkami nastaviť počet žiakov stredných odborných škôl a pripraviť tak novú sústavu študijných a učebných odborov.
„Za veľmi dôležité považujeme vytvorenie ôsmich centier orientácie na povolanie pod gesciou zamestnávateľov,“ uviedol viceprezident zväzu Július Hron. Tieto centrá by mali slúžiť žiakom i rodičom ako účinná pomoc pri výbere vhodného povolania. Okrem toho by sa v spolupráci so zamestnávateľmi mali vybudovať aj akési „nadpodnikové“ centrá, ktorých cieľom by mala byť hlavne podpora malých a stredných podnikateľov v systéme duálneho vzdelávania.
Aj keby však duálne vzdelávanie fungovalo, problém s nedostatkom pracovnej sily môže vyriešiť až o tri-štyri roky. A to tiež len vtedy, ak oň bude dostatočný záujem zo strany žiakov končiacich základné školy. Podľa Hrona je veľkým problémom i neochota vedenia základných škôl, ktoré podnikom bránia v nábore.
„V mnohých prípadoch nám nedovolia prísť medzi deviatakov a prezentovať im výhody duálneho vzdelávania,“ upozornil. Žiaci na školách zapojených do duálneho vzdelávania dostávajú pritom štipendium aj zamestnanie popri štúdiu. A po maturite môžu pokračovať vo vysokoškolskom štúdiu tzv. duálneho bakalára.
Kariéra a uplatnenie
Nie sú to však iba základné školy, ktoré nespolupracujú. Ťažkosti sú aj s rodičmi. Podľa Sinaya je veľmi náročné presvedčiť ich, že im úspešnú budúcnosť prinesie štúdium technických smerov. „U nás si stále veľa ľudí myslí, že úspešnú kariéru zaistí akýkoľvek diplom. Výsledkom je, že každý rok sa vo svojom odbore neuplatní päť- až 10-tisíc vysokoškolákov. Školský systém zároveň každý rok zbytočne prichádza približne o 300 miliónov eur,“ vysvetlil.
V septembri nastúpilo do školských lavíc v rámci systému duálneho vzdelávania 1 370 prvákov na 58 stredných odborných školách. Oproti minulému roku sa tak ich počet zvýšil o 27 percent. Najvyšší počet prvákov, 381, je v Žilinskom kraji, za ním nasleduje Trenčiansky kraj s 294 žiakmi. V počte študentov potom nasledujú Bratislavský (165), Nitriansky (164), Trnavský (110), Banskobystrický (104), Košický (89) a Prešovský kraj (63).
Podľa Martiny Slušnej zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania sa žiaci začali pripravovať na budúce povolanie najmä v odboroch ako mechanik nastavovač, mechanik mechatronik, nástrojár, obrábač kovov, pracovník marketingu, stolár, kuchár, obchodný pracovník, klampiar, železničiar, obuvník, lakovník, karosár či agromechanizátor opravár. Praktickú časť výučby absolvujú u 156 zamestnávateľov.
Systém duálneho vzdelávania, ktorý sa veľmi osvedčil v zahraničí, spočíva v tom, že žiaci popri štúdiu v škole pracujú aj vo firme v oblasti svojho zamerania. Také skĺbenie teórie s praxou v skutočnosti ani nie je veľkou novinkou, keďže podobný systém tu fungoval už za socializmu. Neskôr sa však odborné vzdelávanie od praxe vzďaľovalo a dnes je ich prepojenie slabé.
Cieľom takejto kombinovanej formy štúdia je, aby študenti získali pracovné návyky, schopnosť hospodáriť s financiami a mali reálnu predstavu o ďalšom živote. Absolventi duálneho vzdelávania majú vyššiu mieru samostatnosti a rozvinuté kritické myslenie, čo im dáva konkurenčnú výhodu pred rovesníkmi zo škôl všeobecného zamerania. Ťažia z toho všetci – študenti, rodičia aj firmy, ktoré sa do toho zapojili.
Ako je to v zahraničí
V roku 2010, teda ešte predtým, ako Slovensko schválilo zákon o odbornom vzdelávaní a príprave, sme sa v rebríčku, ktorý porovnával, ako vzdelanie odráža potreby hospodárstva, ocitli až kdesi na chvoste – na 52. priečke medzi Argentínou a Brazíliou. Na čele rebríčka sa umiestnilo Fínsko, Rakúsko skončilo na deviatom mieste, Nemecko na 13. a Česko na 25. mieste.
Podľa organizácie Industriellenvereinigung, ktorá zastupuje 3 500 firiem rakúskeho priemyslu, si duálne vzdelávanie v tejto krajine vyberá zhruba 40 percent žiakov končiacich základnú školu. Učni potom trávia dva dni v škole a tri dni v podniku, kde ich učia ľudia z firiem. Takéto vzdelávanie trvá dva alebo tri roky.
Finančné náklady zamestnávateľov na výučbu jedného žiaka sú tam v priemere 15-tisíc eur ročne. A hoci aj v Rakúsku pozorovať to, čo sa vo veľkom deje u nás – že absolventi základných škôl dávajú prednosť všeobecnému vzdelaniu na gymnáziách, v oblastiach, kde je silný priemysel, nemajú núdzu o žiakov ani učňovky.
Úzke vzťahy s priemyslom v Rakúsku okrem toho udržiava aj asi 20 odborných vysokých škôl a 13 univerzít. Duálne vzdelávanie dobre funguje i v Nemecku, ktoré i vďaka nemu patrí medzi krajiny s najnižšou nezamestnanosťou mladých ľudí. Zostávajú totiž pracovať vo firmách, ktoré ich vyučili.