Žiakov, ktorí končia základnú školu, čaká rozhodovanie o tom, na akú strednú školu sa prihlásia. Čo by ste im poradili? Ako by pri výbere ďalšieho štúdia mali postupovať?
Odporúčam žiakom veľa sa rozprávať o tom, aké majú približne predstavy – kam by chceli ísť a čo by chceli v budúcnosti robiť – s rodičmi, učiteľmi, so školským psychológom aj s výchovným poradcom. Majú tak možnosť získať komplexnejší pohľad na danú problematiku. Taktiež odporúčam navštevovať stredné školy počas dňa otvorených dverí a tam sa priamo učiteľov a žiakov pýtať a zisťovať si, čo škola ponúka, aké sú jej výhody oproti iným, a následne si to spisovať, čo výrazne pomôže pri konečnom rozhodovaní sa. Vhodné je aj diskutovať s učiteľmi, ktorých predmety žiak obľubuje, a v neposlednom rade je dôležité, aby žiak ani nepodceňoval, ale ani nepreceňoval svoje kvality.
Stáva sa, že o tom, kam dieťa pôjde študovať, rodičia rozhodnú bez toho, aby reálne zvážili jeho schopnosti a záujmy. Výsledkom je, že takí žiaci neraz študujú na škole, ktorá ich vôbec nebaví. Ako tomu možno predísť?
Rodičia by mali prihliadať na fakt, že to je rozhodnutie, ktoré je veľkým krokom v živote ich dieťaťa. Dôležité je vypočuť si a zvážiť aj názory učiteľov, porozprávať sa s výchovným poradcom alebo so psychológom. Dôležité je, aby sa žiaci aj ich rodičia zúčastnili minimálne na jednom stretnutí buď so školským psychológom, alebo s výchovným poradcom. Je tiež vhodné, aby triedni učitelia taktným spôsobom apelovali na rodičov, aby pri výbere strednej školy konzultovali aj oni možnosti svojho dieťaťa so psychológom, prípadne s výchovným poradcom, ak si nie sú istí alebo majú nejaké pochybnosti a otázky.
Viackrát ste spomenuli školského psychológa. Ako môže pomôcť pri výbere strednej školy?
Psychológ môže poskytnúť žiakovi pomocou testov, ale aj iných psychologických metód, informácie o jeho intelekte, vlastnostiach, schopnostiach a záujmoch a na základe týchto informácii sa žiak vie lepšie zorientovať vo výbere školy. Ja sa zvyknem žiakov pýtať na ich reakcie po oznámení vyhodnotenia testu a potom vedieme krátku diskusiu.
Chodia za vami rodičia alebo deti, ktoré sa chcú s vami o tejto veci poradiť? Ak áno, aké problémy ich pritom najviac trápia?
Rodičia za mnou v tejto veci ešte neboli. Ani deti samy od seba neprišli. Ja v polovici novembra chodievam do deviatackých tried a ponúkam možnosť pomoci pri výbere strednej školy. Tí, čo súhlasia, sa zúčastnia. Nájdu sa aj také deti, ktoré nemajú záujem. To, samozrejme, plne rešpektujem.
Zvoliť si strednú školu je naozaj životné rozhodnutie. Čo robiť, keď má dieťa viacero záľub a nevie si vybrať, prípadne má strach, že sa rozhodne nesprávne?
Dôležité je rozprávať sa o tom s rodičmi, učiteľmi a so spolužiakmi. Pri tých záľubách pomáha napríklad spraviť si zoznam za a proti. Je tá záľuba natoľko skvelá, že sa jej chcem venovať celý život alebo radšej chcem, aby ostala len záľubou? Strach nás prirodzene sprevádza významnými rozhodnutiami v našom živote, preto je dôležité sledovať si od začiatku deviateho ročníka, aké sú možnosti, sledovať si školy, chodiť na dni otvorených dverí a zúčastniť sa aspoň na jednej konzultácii so školským psychológom, prípadne s výchovným poradcom. Tak by mal byť strach a stres pri konečnom rozhodnutí oveľa menší.
Je bežné, že si rodičia i deti vyberajú najschodnejšiu cestu, teda školu, ktorá sa im zdá najľahšia. Záujem o náročné študijné odbory je malý. Čo by mohlo pomôcť?
Ja mám skôr opačnú skúsenosť, že rodičia deti tlačia do náročnejších škôl s odôvodnením, že ak budú študovať a mať vysokú školu, budú zarábať lepšie peniaze. Badať to aj u rodičov, ktorí sú vysokoškolsky vzdelaní. Tí od detí očakávajú výsledky na minimálne takej úrovni, ako mali oni sami. Alebo potom sú tu rodičia, ktorí nemajú vysokoškolské vzdelanie, ale od detí chcú, aby išli na gymnázium a následne na vysokú školu, aby sa mali „lepšie“. A sú aj takí rodičia, ktorí naozaj nechajú výber na dieťati a zasahujú len tak, aby mu naozaj pomohli a nie ublížili.
Už roky školstvo čelí vážnemu problému – veľa detí sa hlási na gymnáziá, kým stredné odborné školy zívajú prázdnotou. Dá sa proti tomu niečo robiť?
Tu si vám dovolím oponovať, pretože podľa štatistických údajov bolo v školskom roku 2016/2017 na gymnázia prijatých 30 percent a na stredné odborné školy 70 percent žiakov. A také štatistiky sú platné aj pre školský rok 2017/2018. Ak zívajú niektoré školy alebo odbory prázdnotou, je to skôr preto, že daný odbor nie je zaujímavý pre žiakov alebo nie je dobre finančne ohodnotený. Dôvodom často býva aj slabá vybavenosť odborných učební a tried. Existuje však veľa stredných odborných škôl, ktoré inovujú svoju výučbu, praktické pracoviská a učebne, zavádzajú duálne vzdelávania a podobne.
Štát aj niektoré podniky sa snažia presadzovať duálne školstvo, teda teoretické vyučovanie prepojené s praxou. Žiaci vtedy časť štúdia trávia priamo vo firmách. Má taký spôsob učenia nejaké výhody aj z psychologického hľadiska? Napríklad ako príprava na život?
Duálne vzdelávanie je skvelá vec, ktorá pripraví žiakov do praxe, motivuje ich vo vzdelávaní a formuje ich osobnosť z viacerých hľadísk. Žiaci majú možnosť reálne si vyskúšať teóriu v praxi pod odborným dohľadom, a tak sa zdokonaľovať vo svojom odbore už počas jeho štúdia. Žiaci si rozvíjajú komunikačné zručnosti, cit pre zodpovednosť, pracovné návyky a v neposlednom rade majú ľahší prechod do zamestnania.
Nástup na strednú školu, do nového kolektívu, niekedy spojený aj s odlúčením od rodičov – ak bude študent bývať na internáte – je pre dieťa veľkou zmenou. Nie každý sa s tým dokáže vyrovnať. Aký prístup by mali zvoliť rodičia, ak sa ich dieťa na novej škole bude trápiť?
Dieťa musí v prvom rade samo chcieť ísť na internát. Rodičia by ho nemali nútiť, pretože už taká veľká zmena je nová škola a v nej nový kolektív. Na internáte sa dieťa rozvíja v mnohých smeroch. Žiaci na internátoch musia dodržiavať internátny režim, rozvíja sa ich samostatnosť, komunikatívnosť a tolerancia. Na internátoch sú vychovávatelia, ktorí trávia čas so žiakmi a sledujú, či dodržiavajú režim. Pre deti tiež bývajú mentorom, bútľavou vŕbou.
Ak si však dieťa nerozumie s vychovávateľom, tak potom môže v škole vyhľadať pomoc školského psychológa alebo výchovného poradcu. Internát prináša aj riziká pre žiakov v podobe vyššieho rizika nadmerného užívania psychoaktívnych látok, ako sú drogy alebo alkohol, v dôsledku nižšej kontroly zo strany rodičov a vyššej dostupnosti týchto látok a s tým následne súvisia sociálno-psychologické problémy, do ktorých sa môže dieťa dostať.