Pozitívna edukácia očami školskej psychologičky

V poslednom čase sa v oblasti vzdelávania hovorí o pozitívnej edukácii. Už samotný názov napovedá o tom, že by malo ísť o kvalitné vzdelávanie. Čo teda pozitívna edukácia predstavuje a čo sa za ňou skrýva?

31.05.2018 16:00
škola, školák, žiak, hodina, vyučovanie, trieda Foto:
Pozitívna edukácia učí deti, ako žiť kvalitný a šťastný život.
debata (1)

Pozitívna edukácia sa zameriava na človeka a na samotné vzdelávanie. Ide o prístup v škole, ktorý podľa školskej psychologičky Kornélie Ďuríkovej dáva do rovnováhy kvalitné vzdelanie a rozvoj charakteru, osobnosti človeka. „Učí múdremu, charakterovo silnému a dobrému človeku, ktorý múdrosť používa k rozvoju seba a spoločnosti a nie k zneužitiu,“ vysvetľuje ďalej školská psychologička.

Podľa psychologičky je táto forma edukácie založená na vedeckých základoch disciplíny – pozitívna psychológia a kombinuje to s najúčinnejšími pedagogickými prístupmi.

Za pozitívnom edukáciou sa skrýva rozvoj človeka, ktorý prosperuje, je vyrovnaný, šťastný a prospešný nielen pre svoje blízke okolie, ale aj spoločnosť. Takýto človek je podľa Ďuríkovej charakterovo silný, schopný prekonávať prekážky, vie rozvíjať svoj potenciál a koná dobro.

Pozitívna edukácia v praxi

Aká je škola, ktorá dodržiava princípy pozitívnej edukácie? „Takáto škola kladie dôraz na kultúru, klímu a pozitívne hodnoty. Podporuje kvalitné vzdelanie s dôrazom na pozitívne využitie vedomostí a znalostí v živote a nie zneužitie. Apeluje na rozvoj a prínos a nie na deštrukciu a demoralizáciu,“ opisuje Ďuríková.

V čom je teda jej pridaná hodnota? Celé je to o kvalite a šťastí. Dnes sa stále hovorí o pozitívnom vzdelávaní, o šťastných školách a šťastných deťoch. A tak sa pozitívna edukácia orientuje na deti v tom zmysle, že ich učí, ako žiť kvalitný a šťastný život.

Pri pozitívnej edukácii je dôležitá kvalita pedagógov a teda ich prístup. Samotný učiteľ by mal byť vzorom pre svojich žiakov a mal by im ísť pozitívnym príkladom. Ak teda škola funguje na základoch pozitívnej edukácie, vyberá si do svojho tímu učiteľov, ktorí milujú svoju prácu a práca pedagóga je pre nich poslanie a vášeň.

„Škola podporuje zdravý životný štýl a rozvoj fyzického ako aj psychického zdravia detí. Škola využívajúca model pozitívnej edukácie sa opiera o model spokojného života P.E.R.M.A.,“ hovorí školská psychologička Ďuríková.

Ďalej vysvetľuje model P.E.R.M.A. nasledovne:

P – (positive emotions) pozitívne emócie

Škola rozvíja, kultivuje a sústreďuje sa na prežívanie čo najviac pozitívnych emócií, akými sú radosť, hrdosť, vďačnosť, údiv, zvedavosť, záujem, láska, nádej, vyrovnanosť – vnútorný pokoj.

E – (engagement) zaujatosť činnosťou

Škola podporuje a hľadá záujmy detí, podporuje ich hlboký a úprimný záujem o činnosti, ktoré môžu prerásť do profesionálneho zamerania, povolania. Škola pracuje so silnými stránkami detí.

R – (positive relationship) pozitívne vzťahy

Škola podporuje a kladie dôraz na dobré vzťahy v škole. Je to absolútny a základný princíp, na ktorom funguje. Komunikuje otvorene, úprimne a s úctou s deťmi, rodičmi, učiteľmi. Škola sa opiera o hodnoty, školou zadefinované a dodržiavané. O tieto hodnoty sa opierajú vzájomné vzťahy vo všetkých rovinách komunikácie (učitelia, žiaci, vedenie, rodičia) a slúži to aj ako morálny kompas spoločnej existencie. Škola sa pri výchove a vzdelávaní detí zameriava na formatívny a podporujúci prístup.

M – (meaning) zmysel

Škola, prostredie, vzťahy, život, budúcnosť musí dávať všetkým zainteresovaným zmysel, musí ukazovať zmysel a učí deti, aby malo zmysel to, čo robia.

A – (accomplishment) úspech

Deti, učitelia, rodičia musia zažívať väčšie či menšie úspechy, čo podporuje ďalší rast a rozvoj.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #pozitívna edukácia #Kornélia Ďuríková