Užšie prepojenie vysokoškolského štúdia s praxou je nevyhnutné

, 06.12.2018 06:00
elektrikár, študent, prax
Firmy na Slovensku volajú čoraz viac po tzv. profesijných bakalároch. Autor:

Potreba užšieho prepojenia vysokoškolského štúdia s praxou je na Slovensku akútna. Po ukončení vysokoškolského štúdia pracuje v inom v odbore, ako vyštudovali, až 57 % absolventov. Až 35 % absolventov pracuje aj napriek univerzitnému vzdelaniu na stredoškolských pozíciách.

Firmy na Slovensku volajú čoraz viac po tzv. profesijných bakalároch. Po ukončení prvého stupňa vzdelania pokračuje u nás v štúdiu až 90 % študentov. Oproti tomu v krajinách Európskej únie ide po bakalárskom stupni do praxe väčšina absolventov. Ako teda užšie prepojiť vysokoškolské štúdium s praxou?

Univerzity a vysoké školy by mali byť v každej krajine z hľadiska výkonov prínosom pre konkurencieschop­nosť krajiny. Slovensko tu výrazne zaostáva, v porovnaní celosvetovo uznávaných rebríčkov (Global Competitiveness Report, IMD World Competitiveness Yearbook) sa umiestňuje na konci rebríčka rozvinutých krajín OECD – pred Tureckom, Gréckom a Rumunskom. Na „top“ priečkach svetových rankingov univerzít máme najmenej zastúpení v rámci V4 (napr. v THE Times Higher Education – New Europe: Slovensko 3, Česko 13, Poľsko 12, Maďarsko 7). Pri hodnotení kompetencií podľa vzdelania naši bakalári aj magistri do 35 rokov veku skórujú v testoch kompetencií PISA v porovnaní s vyspelými krajinami v priemere horšie.

Pravdepodobne aj tieto dôvody prispievajú tomu, že slovenskí študenti čoraz viac uvažujú o štúdiu v zahraničí. Po ukončení strednej školy odchádza študovať do zahraničia 15 % maturantov. Ešte alarmujúcejšie vyznieva, že medzi študujúcimi vysokoškolákmi na Slovensku by sa pri opätovnej možnosti výberu vyše 40 % rozhodlo pre zahraničné štúdium (výsledky prieskumu Profesia-Centrum Edukačného manažmentu FM UK, 2018, na vzorke 5 000 študentov).

„Dôvodov, prečo je u nás situácia takáto, je samozrejme viacero,“ hovorí Peter Obdržálek z Centra edukačného manažmentu FM UK. „Naše vysoké školy sú výrazne podfinancované. Platy pedagógov sú nízke a výdavky na vysoké školstvo ako proporcia HDP rastú pomaly. Vysoké školstvo funguje ako veľmi izolovaný systém, bez silných väzieb na externých partnerov v spoločnosti či zo zahraničia. Okrem toho máme celkovo zle nastavenú kvalifikačnú štruktúru. Podľa prieskumu Eurostat sme v rámci európskych krajín výraznejšie prekvalifikovaní. Podiel vysokoškolákov, ktorí sú považovaní za prekvalifikovaných, u nás presahuje 55 percent.“

Kvalifikačná štruktúra má vo svete úplne iný trend ako na Slovensku. U nás pokračuje takmer každý absolvent bakalárskeho štúdia na druhom stupni vzdelávania a to v drvivej väčšine prípadov na rovnakej fakulte a v rovnakom odbore. V zahraničí veľká časť bakalárov odchádza na trh práce – v rámci OECD je to viac ako 60 %, v rámci únie nad 50 %. S predikciami vývoja pracovného trhu ani s aktuálnymi potrebami praxe nekorešponduje ani štruktúra študijných odborov.

„V praxi chýbajú hlavne absolventi smerov IT, technických, inžinierskych a sčasti prírodovedných," hovorí Peter Obdržálek. „Firmy indikujú aj potrebu profesijne orientovaných bakalárov a sú pripravení participovať na tvorbe a príprave vysokoškolských programov.“

Zvýšenie podielu praktického vzdelávania priamo u zamestnávateľov je absolútnou nevyhnutnosťou. Taktiež je potrebné zvýšiť kvalitu vyučujúcich s dôrazom na praktickú skúsenosť zo spolupráce alebo pôsobenia v organizáciách mimo akademickej pôdy. Dôležité je aj posilnenie zvládania tzv. prenositeľných kompetencií, vrátane zvládania zručností pre medzinárodné pôsobenie.

„Z hľadiska reagovania na požiadavky business komunity vidíme prakticky tri možnosti ako situáciu riešiť,“ hovorí Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR. „ Veľmi dôležité je širšie etablovanie profesijného bakalára, štúdium ktorého by trvalo 4 roky, z toho jeden semester praxe. Vítané je samozrejme aj 5-ročné kontinuálne štúdium, ale aj tu sú nevyhnutnosťou jeden až dva semestre praxe. Treťou možnosťou je univerzitné „duálne vzdelávanie“, modulárne štúdium – to znamená časť štúdia v škole a časť priamo v podniku,“ uzatvára Alexander Matušek.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vysoké školy #prax #absolventi
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk