Poznáme ju všetci, žiaľ. Lenivosť je jednou z najbežnejších negatívnych vlastností ľudí. Niekedy na tom nemusí byť nič zlé alebo pohoršujúce, keď nemáme chuť do práce alebo do učenia. Nemáme len jednoducho svoj deň a raz za čas sa to dá dokonca aj ospravedlniť. Horšie je to v tom prípade, keď sa z toho stane pravidlo, zlozvyk.
O lenivosti sa všeobecne hovorí ako o úmyselnej nečinnosti. Niekedy súvisí so zdravotnými problémami, s obezitou, či s ročným obdobím – práve na jar bojuje veľa ľudí s jarnou únavou. Tu je to predovšetkým o motivácii. A rozdiel medzi lenivosťou a prokrastináciou? Kým leniví ľudia nevykonávajú žiadnu aktivitu, tí, ktorí prokrastinujú, robia všetko možné, len aby nemuseli robiť to, čo by mali.
Lenivosti sa poddávajú práve žiaci a študenti. Podľa psychológov sú ohrozenou skupinou vysokoškoláci. Vysokoškolskí študenti majú iný režim, iné povinnosti ako stredoškoláci a mladší žiaci. Sú to dospelí ľudia, ktorí už rozhodujú sami za seba a keďže si štúdium a svoje tempo vysokoškolák určuje sám, môže sa stať, že rýchlejšie prepadne lenivosti alebo prokrastinácii.
Ohrozená skupina – vysokoškoláci
U vysokoškolákov hovoríme najčastejšie o prokrastinácii, chorobnom odkladaní dôležitých úloh na neskôr. Táto prokrastinácia sa vyznačuje napríklad tým, že dotyčný robí čokoľvek iné, trávi svoj čas nepodstatnými činnosťami, len aby nemusel robiť to, čo by v danom momente mal. A aj prokrastinácia má svoje následky, pretože sa hromadí nedokončená práca, nezvládnuté učivo, skúška a potom dochádza k stresovým situáciám, rôznym negatívnym pocitom (pocit viny, neschopnosti, v niektorých prípadoch až depresie).
Prečo však k prokrastinácii dochádza? Čo je za tým? Človek si automaticky hľadá dôvody, aby nemusel v danom momente urobiť niečo, čo je komplikované, náročnejšie, aj časovo. Niektorí psychológovia hovoria, že najviac prokrastinujú ľudia, ktorí pracujú skôr v kreatívnom prostredí, respektíve majú za úlohu niečo vytvoriť. Všeobecne sa o prokrastinácii hovorí najviac v súvislosti s vysokoškolákmi, tí údajne prokrastinujú najviac.
Ďalším dôležitým faktom, na ktorý treba upozorniť, sú sociálne siete a internet. Práve tieto nástroje sú veľkým „požieračom“ času, pretože mladí ľudia a nielen oni zvyknú tráviť veľa času na internete, komunikujú so svojimi blízkymi, rodinou a priateľmi prostredníctvom sociálnych sietí. A to môže byť niekedy na úkor práce či školy.
Študenti by si preto mali tiež uvedomiť negatívne dopady prokrastinácie. Odkladanie povinnosti im totiž znemožňuje dosahovanie lepších výsledkov, človek si prestáva veriť, stráca sebavedomie, pociťuje frustráciu z nedokončených vecí. V neposlednom rade prokrastinácia študentom kradne čas.
Zopár tipov
- Rozložiť si úlohy na menšie časové pásma – pri každej úlohe sa treba sústrediť na jej dokončenie. Nepočúvať vnútorný hlas, ktorý nás nabáda k tomu, aby sme úlohu nedokončili a nepokračovali
- Vytvoriť si plán úloh – a časový harmonogram
- Rozdeliť si ďalej úlohy – čo treba urobiť a čo vyhodiť. Odborníci odporúčajú vyhodiť zo zoznamu tie, na ktorých nezáleží
- Počas príprav a učenie sa do školy odstrániť zo svojho okolia všetky podnety a zdroje pokušenia, ktoré môžu byť lákadlom – napríklad počas učenia sa nepripájať na sociálne siete, nepozerať televíziu alebo nesurfovať na internete, nepozerať si videá na YouTube. Veľa študentov v čase skúškového obdobia dokonca „prahne“ radšej po domácich prácach ako vysávanie, upratovanie
- Vytvoriť si návyky a správne zvyky
- Time management – efektívne riaďte svoj čas. Stopujte si to, čo potrebujete súrne urobiť – tak si uvedomíte, čo všetko ste schopný urobiť za konkrétny čas
- Hovorí sa, že športom proti lenivosti – prebudiť svoje telo a myseľ môžete práve pohybom
- Odpočinok, relax a kvalitný spánok.