Firmy potrebujú vysokoškolákov s praxou

, 10.10.2018 22:00
študenti, škola, vysoká škola, univerzita
Až 40 percent slovenských vysokoškolákov by si pri výbere vysokej školy zvolili radšej štúdium v zahraničí. Autor:

Okrem absolventov s ukončenou vysokou školou dnes firmy priam prahnú aj po takých, ktorí už majú aspoň minimálne pracovné skúsenosti. Prax by podľa mnohých odborníkov mala byť prepojená práve s vysokoškolským štúdiom. Vysokoškolákom by prax mohla pomôcť napríklad aj pri písaní záverečných prác – bakalárskej a diplomovej práci.

Dnešná situácia na pracovnom trhu často hovorí o tom, že viac ako polovica absolventov vysokej školy pracuje v inej oblasti, ako vyštudovali. Na diplome síce majú uvedený zaujímavý odbor, v skutočnosti sa zamestnajú na základe ponuky firiem v danom regióne. O tom, že mnohí absolventi vysokých škôl pracujú na pozíciách, ktoré si nevyžadujú vysokoškolský diplom, nemusí hovoriť už vôbec.

A tu vzniká aj odpoveď na otázku, prečo je tak dôležité prepojiť vysokoškolské vzdelávanie s praxou. Aby mladí pokračovali po štúdiu v odbore, ktorý si vybrali a aby tiež neodchádzali vo veľkom do zahraničia? Poďme sa pozrieť na to z pohľadu odborníkov.

Ako by sa dalo užšie prepojiť vysokoškolské štúdium s praxou? Podobné odpovede hľadali aj účastníci Konferencie k profesijne orientovanému VŠ školstvu, ktorá sa konala v utorok 9. októbra 2018 v Bratislave pod záštitou EÚ. Konferencia bola zameraná na tému „V prepojení vysokoškolského štúdia s praxou sme stále na chvoste vyspelých krajín“.

Smutné štatistiky pre Slovensko

Univerzity by mali byť v každej krajine z hľadiska výkonov prínosom pre konkurencieschop­nosť krajiny. Z celosvetových uznávaných štatistík, akými sú napríklad Global Competitiveness Report, IMD World Competitiveness Yearbook, však vyplýva, že Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami zaostáva, pretože sa umiestňuje na konci rebríčka rozvinutých krajín OECD.

Pri hodnotení kompetencií podľa vzdelania naši bakalári aj magistri do 35 rokov dosahujú v testoch kompetencií PISA v porovnaní s vyspelými krajinami horšie výsledky. Aj tieto fakty môžu byť dôvodom, prečo slovenskí študenti čoraz viac uvažujú o štúdiu v zahraničí. Čísla hovoria jasne – po ukončení strednej školy odchádza študovať do zahraničia 15 percent maturantov. Čo je ešte horšie, tak až 40 percent slovenských vysokoškolákov by sa pri opätovnej možnosti výberu rozhodlo pre štúdium v zahraničí (výsledky prieskumu Profesia-Centrum Edukačného manažmentu Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave FM UK, 2018, na vzorke 5 000 vysokoš­kolských študentov).

Prečo je to tak?

„Dôvodov, prečo je u nás situácia takáto, je viacero,“ hovorí Peter Obdržálek z Centra edukačného manažmentu FM UK. „Naše vysoké školy sú výrazne podfinancované. Platy pedagógov sú nízke a výdavky na vysoké školstvo ako proporcia HDP rastú pomaly. Vysoké školstvo funguje ako veľmi izolovaný systém, bez silných väzieb na externých partnerov v spoločnosti či zahraničia. Okrem toho máme celkovo zle nastavenú kvalifikačnú štruktúru. Podľa prieskumu Eurostat sme v rámci európskych krajín výraznejšie prekvalifikovaní. Podiel vysokoškolákov, ktorí sú považovaní za prekvalifikovaných, u nás presahuje 55 percent,“ vysvetľuje ďalej Obdržálek.

Kvalifikačná štruktúra má vo svete úplne iný trend ako na Slovensku. U nás pokračuje takmer každý absolvent bakalárskeho štúdia na druhom stupni vzdelávania a to v drvivej väčšine prípadov na rovnakej fakulte a odbore. V zahraničí veľká časť bakalárov odchádza na trh práce – v rámci OECD je to viac ako 60 percent, v rámci EÚ nad 50 percent. S predikciami vývoja pracovného trhu ani s aktuálnymi potrebami praxe nekorešponduje ani štruktúra študijných odborov.

„V praxi chýbajú hlavne absolventi smerov IT, technických, inžinierskych a sčasti prírodovedných,“ hovorí Peter Obdržálek. „Firmy indikujú aj potrebu profesijne orientovaných bakalárov a je pripravená participovať na tvorbe a príprave vysokoškolských programov.“

Zvýšenie podielu praktického vzdelávania priamo u zamestnávateľov je absolútnou nevyhnutnosťou. Taktiež je potrebné zvýšiť kvalitu vyučujúcich s dôrazom na praktickú skúsenosť zo spolupráce alebo pôsobenia v organizáciách mimo akademickej pôdy. Dôležité je aj posilnenie zvládania tzv. prenositeľných kompetencií, vrátane zvládania zručností pre medzinárodné pôsobenie.

„Z hľadiska reagovania na požiadavky business komunity vidíme prakticky tri možnosti ako situáciu riešiť,“ hovorí Alexander Matušek, prezident Zväzu automobilového priemyslu SR. „ Veľmi dôležité je širšie etablovanie profesijného bakalára, štúdium ktorého by trvalo štyri roky, z toho jeden semester praxe. Vítané je i päťročné kontinuálne štúdium, ale aj tu sú nevyhnutnosťou jeden až dva semestre praxe. Treťou možnosťou je univerzitné duálne vzdelávanie, modulárne štúdium – to znamená časť štúdia v škole a časť priamo v podniku,“ uzatvára Alexander Matušek.

Profesijný bakalár

Firmy na Slovensku by privítali vyšší počet absolventov, ktorí by po ukončení bakalárskeho stupňa štúdia odchádzali priamo do praxe. Vo vyspelých krajinách fungujú na tomto trende už niekoľko rokov. O čo presne ide? Počas štúdia by malo ísť o úzke prepojenie teórie s praxou, čiže časť štúdia by bola umiestnená priamo vo firme, resp. u budúceho zamestnávateľa. Jednou z univerzít, ktorá do svojho programu zaradila študijný odbor profesijný bakalár, je STU v Bratislave, Strojnícka fakulta.

Kým klasický bakalár trvá tri roky, profesijný bakalár je silne orientovaný na prax. Ide o 4-ročné štúdium s nadštandardnou dĺžkou praxe priamo v podniku podľa výberu študenta. Strojnícka fakulta STU spolupracuje s viacerými firmami. Prax si preto môže študent vybrať v niektorej z nich.

Prví študenti začali študovať na Strojníckej fakulte STU v Bratislave v odbore Automobily a mobilné pracovné stroje od septembra tohto roku. Pilotný program bol zrealizovaný ešte o rok skôr.

Profesijný bakalár je dennou formou štúdia. Organizácia štúdia je prvé dva roky rovnaká ako pri klasickom bakalárovi, ale niektoré predmety sú už viac orientované na prax. Táto trvá nielen počas letných prázdnin, ale aj počas celého tretieho ročníka, kedy študent pracuje na konkrétnych projektoch a úlohách už vo firme, ktorú si vyberie. Vo štvrtom ročníku sa študent špecializuje priamo na potreby svojho podniku a podľa toho si zvolí aj predmety. To znamená, že nadobudnuté poznatky z praxe bude môcť uplatniť napríklad aj pri písaní bakalárskej práce.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vysokoškoláci #štúdium a práca #prax
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk