Dostávajú za to plat a zároveň to, čo sa naučili, využívajú v praxi. Také skĺbenie teoretickej a praktickej výučby vlastne ani nie je veľkou novinkou, keďže podobne to u nás fungovalo už za socializmu.
Cieľom takejto kombinovanej formy štúdia je, aby študenti získali pracovné návyky, schopnosť hospodáriť s financiami a mali reálnu predstavu o ďalšom živote. Absolventi duálneho vzdelávania majú vyššiu mieru samostatnosti a rozvinuté kritické myslenie, čo im dáva konkurenčnú výhodu pred rovesníkmi zo škôl všeobecného zamerania. Ťažia z toho všetci – študenti, rodičia i zamestnávatelia, ktorí sa do toho zapojili.
Na Západe je tento spôsob odborného vzdelávania bežný. Napríklad aj v Nemecku či Rakúsku. Podľa organizácie Industriellenvereinigung, ktorá zastupuje 3 500 firiem rakúskeho priemyslu, si duálne vzdelávanie v tejto alpskej krajine vyberá zhruba 40 percent žiakov končiacich základnú školu. Učni potom trávia dva dni v škole a tri dni v podniku, kde ich učia ľudia z firiem. Také vzdelávanie trvá dva alebo tri roky.
Praktické vyučovanie v tomto systéme sa uskutočňuje u zamestnávateľa, ktorý so žiakom uzatvoril učebnú zmluvu (na základe dohody o duálnom vzdelávaní medzi zamestnávateľom a školou). O výbere žiaka rozhoduje zamestnávateľ. Pri spracovávaní vzdelávacieho programu môže tiež spolu so školou upraviť jeho obsah zaradením nových poznatkov, ktoré vyplývajú z najnovšieho rozvoja vedy a techniky, alebo prispôsobiť učivo aktuálnym potrebám trhu práce či regiónu.
Duálne vzdelávanie ponúka široký výber technických, netechnických, tradičných aj úplne nových smerov štúdia. K najžiadanejším patria priemyselné, najmä z odvetví strojárstva a automobilového priemyslu ako mechanik nástrojár, mechatronik, elektrotechnik, autoopravár či mechanik nastavovač. Na výkon povolania sa v tomto systéme pripravujú tiež budúci špecialisti gumárskej a plastikárskej, sklárskej, drevárskej a nábytkárskej výroby, pracovníci obchodu, služieb, potravinárstva, farmári či lesníci.
Z tradičných odborov možno spomenúť i kuchárov, pekárov, cukrárov, mliekarov, obuvníkov, murárov, tesárov alebo stolárov. Okrem toho je pre duálne vzdelávanie certifikovaných množstvo menej známych a zaujímavých odborov ako chovateľ koní a jazdectvo, chovateľ oviec, umelecký kováč a keramikár, záhradná tvorba a podobne. Novinkou v duálnom vzdelávaní je odvetvie bankovníctva, poisťovníctva a informačných technológií.
Ako to hodnotia žiaci
Matúš Trnovský
„Rozhodol som sa, že chcem študovať takýmto spôsobom, pretože má dosť veľké výhody. Do školy chodíme a učíme sa rovnako ako ostatní. Čo sa týka praxe, mám šťastie na naozaj dobrý hotel a výborný kolektív. Neberú ma ako učňa, ale už ako kolegu. Učím sa v praxi a prax ma učí samostatnosti.“
Martin Rapavý
Foto: Štátny inštitút odborného vzdelávania
„Výhodu duálneho vzdelávania vidím hlavne v tom, že keď prídeme do firmy, je tam množstvo strojov, na ktorých sa učíme, a niektoré školy ich nemusia mať vo svojich dielňach. Vo firme vidíme úplne všetko a na každom stroji máme možnosť sa učiť. Môžeme prísť ku konkrétnemu stroju, spýtať sa toho, kto na ňom práve pracuje, a podobne. Keď je niečo povedané iba teoreticky, človek si to môže predstaviť úplne inak, ako by to malo byť. Keď však žiaci prídu k zamestnávateľovi, dostanú vysvetlenie, ale aj praktickú ukážku a skúšku, takže sa to lepšie naučia. Na začiatku ma zaujala možnosť zarobiť si a, samozrejme, mať prax, preto som sa rozhodol pre duálny systém.“
Aké výhody má pre žiaka duálne vzdelávanie
- príprava na povolanie v reálnych výrobných podmienkach u zamestnávateľa
- možnosť využívať najnovšie technológie, zariadenia, materiál a pracovné postupy priamo vo výrobe pod vedením skúseného inštruktora
- možnosť vzdelávať sa a súčasne dostávať plat už na strednej škole
- materiálne zabezpečenie v podobe pracovného oblečenia, ochranných pomôcok, obedov, cestovných náhrad, príspevku na ubytovanie a pod.
- istota práce po skončení strednej školy
- možnosť byť už ako stredoškolák súčasťou tímu zamestnancov
- prístup k firemným benefitom pre zamestnancov už počas strednej školy
- získavanie pracovných návykov priamo počas štúdia, postupný návyk na pracovné prostredie a kolektív, získanie väčšej samostatnosti
- kratšia adaptácia pri vstupe na pracovný trh a rýchlejšie dosiahnutie pracovného výkonu s lepším mzdovým ohodnotením
- vyššia konkurenčná výhoda pri uplatnení sa na trhu práce
- možnosť ďalšieho rozvoja a vzdelávania aj vo forme štúdia na vysokej škole s podporou zamestnávateľa
Duálne vzdelávanie
- systém duálneho vzdelávania začal na Slovensku fungovať od septembra 2015
- do duálneho vzdelávania sa dodnes zapojilo 100 stredných odborných škôl
- najviac SOŠ s duálnym vzdelávaním pôsobí v Trenčianskom (22), Prešovskom (15) a Nitrianskom kraji (14), najmenej v Trnavskom (6)
- do duálneho vzdelávania sa doteraz zapojilo takmer 4 000 žiakov
- spomedzi krajov je ich najviac v Trenčianskom (878), Žilinskom (819) a Nitrianskom kraji (587), najmenej v Prešovskom (246)
- v septembri 2018 nastúpilo do škôl s duálnym vzdelávaním 1 615 prvákov, ale toto číslo môže byť nakoniec vyššie, keďže tento školský rok majú žiaci po prvý raz možnosť pristúpiť k duálnemu vzdelávaniu aj počas prvého polroka prvého ročníka (do konca januára)
- najviac žiakov sa v tomto systéme vzdeláva v odvetviach: stroj a auto, elektrotechnika, obchod, gastronómia, drevárstvo, hutníctvo, doprava, obuvníctvo a potravinárstvo