Najúčinnejším spôsobom, ako ho zastaviť, je odmietavý postoj tých, ktorí stoja medzi agresorom a obeťou a na začiatku sú v pozícii tzv. „smejúcej sa väčšiny“.
„Kybešikanovanie sa v princípe neodlišuje od klasického šikanovania, väčšia agresívnosť tohto šikanovania vo virtuálnom prostredí je však v tom, že obeť pred ňou nikde nie je v bezpečí. Ani keď príde domov, lebo stále je v dosahu moderných technológií, mobilu, na ktorom sa môže objaviť zlá, ponižujúca sms-ka či mailovej pošty, ktorá môže prijať správu plnú výsmechu,“ vysvetlil prezident združenia eSlovensko Miroslav Drobný.
Ako dodal, to, čo robí kyberšikanovanie nebezpečným, je tiež schopnosť dosahu, ktorý má. „Cez online prostredie sa informácie šíria do celej školy, na celé sídlisko, do celého mesta,“ zdôraznil Drobný. Obeť takejto virtuálnej agresie preto často musí meniť školu, či dokonca sa aj presťahovať, aby kyberšikanovaniu unikla.
Indíciou, ktorá zreteľne naznačuje, že chlapec alebo dieťa sa stali obeťou kyberšikanovania, je odmietavý postoj ku škole. „Z našich výskumov vyplynulo, že až 65 percent obetí vie, kto je agresorom, že je to niekto z triedy, prípadne zo školy,“ uviedol Drobný, autor viacerých projektov, týkajúcich sa rizík online prostredia pre deti. „Logicky preto obeť začína mať nechuť chodiť do školy, zhoršuje sa jej pozornosť na vyučovaní i prospech,“ dodal.
Kyberšikanovanie môže viesť rovnako k psychosomatickým problémom dieťaťa. „Problémom so spánkom, bolestiam brucha, stavom úzkosti, depresiám,“ pomenoval následky Drobný. Ako povedal, obeť agresie rovnako prestáva mať záujem o počítač, prípadne od neho odchádza frustrovaná a smutná a odmieta hovoriť o tom, čo robí na počítači.
Problémom v prípade kyberšikanovania je, že obeť sa o nátlaku málokedy zveruje. „Ochotných hovoriť o tom je maximálne 20 percent obetí a aj to sa zveria väčšinou iba spolužiakom,“ poznamenal Drobný. Podľa jeho slov je preto dôležité neustále hovoriť o tom, čo kyberšikanovanie môže spôsobiť.
„Väčšina detí si totiž myslí, že je to sranda, no neuvedomujú si, k čomu všetkému môže doviesť,“ povedal Drobný. Preto je podľa neho základom robiť maximum preto, aby sme zvýšili „citlivosť smejúcej sa väčšiny“ – spolužiakov, ktorí poznajú agresora a obeť. „Nech sa nezačnú smiať, že niekto šikanuje druhého len preto, že pochádza z takej a takej rodiny, že sa dobre učí, alebo má inú farbu pleti. Nech sa dokážu postaviť a povedať, toto nie, teraz šikanuješ môjho kamaráta, zajtra môžeš šikanovať mňa,“ vysvetlil Drobný. Ideálne je, ak takýto postoj zaujme celá skupina.
„Samozrejme, ak veci dospejú do vážnejšieho štádia, vec musí riešiť dospelá osoba a veľmi razantne,“ zdôraznil Drobný a poznamenal, že v okolitých krajinách sú známe prípady, ktoré skončili samovraždou obete kyberšikany. „To, že na Slovensku sa takéto niečo ešte nestalo, nesmie byť dôvodom k spokojnosti, možno je to totiž len otázka času,“ uzavrel Drobný.