Určite sa s podobnou situáciou stretol každý rodič. Ako nenásilnou formou zistiť, čo sa stalo a prečo je dieťa v tomto stave?
Viem počúvať svoje dieťa?
Nielen deti by mali počúvať svojich rodičov. Platí to aj opačne. Treba sa zamyslieť nad niektorými otázkami. Aby ste mohli viesť spoločný rozhovor so svojou ratolesťou, najskôr ju treba vedieť vypočuť. Ste dobrý poslucháč svojho dieťaťa? Myslíte si, že naozaj rozumiete tomu, čo vraví a naopak aj dieťa chápe to, čo sa mu snažíte vysvetliť? Vzájomné porozumie pri komunikácii je najdôležitejšie a otvára dvere k úprimným rozhovorom so svojimi deťmi.
Monológ rodiča
Spoločná komunikácia by nikdy nemala skončiť monológom jednej strany. Ak rodič reaguje na vzniknutú situáciu tým, že začne dieťa okamžite poučovať a dávať rady, neveští to nič dobré. Môže sa stať, že dieťa sa už v budúcnosti nepríde pýtať o radu.
V prípade, že dieťa trápi nejaký problém, treba sa pýtať a zároveň počúvať, čo dieťa vraví a na to následne reagovať. Ak dieťa nechce zo začiatku hovoriť, treba navodiť atmosféru, aby začalo komunikovať.
„Čo sa dnes dialo v škole?“
„Stalo sa niečo v škole, si dnes nejaký smutný?“
„Aký si dnes mal deň?“
Viesť rozhovor tým smerom, že dieťa vníma záujem zo strany rodiča a cíti, že sa ho nesnaží nasilu vypočúvať. Chápe, že rodič sa mu snaží nielen poskytnúť radu, ale rozumie a dokáže sa vžiť do jeho kože, podporuje ho. Dieťa vidí, že ho dospelý človek počúva a vníma jeho problémy. Je dobré vžiť sa do detskej duše, prikývnuť, vyjadriť porozumenie.
„To muselo byť pre Teba asi dosť ťažké…“
„Viem si predstaviť tú situáciu…“
Niekedy stačí povedať i jednoduché slovíčko „Chápem.“
Spolupráca aj pri komunikácii
Pri riešení nejedného problému je vždy dôležité aj to, ako spolupracujú obidve strany. Zisťujete, čo trápi vaše dieťa, pýtate sa ho na jeho problémy a máte pocit, že by ste mali rázne zakročiť.
Káravým tónom, neustálym prikazovaním a negatívnym postojom nič nedosiahnete. Naopak, ak poznáte spôsob, ktorý dieťa príjme, dosiahnete oveľa viac. Tu naozaj platí pravidlo: To, čo hovoríte, je síce dôležité, ale ako to interpretujete svojmu malému poslucháčovi, môže byť niekedy skutočne kľúčové. Správna interpretácia je rozhodujúca pri vzájomnej spolupráci.
Vedieť nasmerovať
Rodič by mal ukázať dieťaťu možnosti, ktoré má na výber pri riešení svojho problému. Týmto krokom mu pomôže naučiť sa určitej samostatnosti. Nepovedať mu okamžite, ako má daný problém vyriešiť. Nechať určitú zodpovednosť aj na ňom. Ak sa aj dieťa nerozhodne na prvýkrát správne, treba ho posmeliť, že do budúcna sa už poučilo a bude vedieť, čo presne robiť. Dieťaťu tým ukážete, že každý z nás robí chyby, z ktorých sa treba vedieť poučiť. Ak budete dieťa počúvať a pravidelne budete spolu komunikovať, dieťa sa vám odmení svojou dôverou. V budúcnosti nebude mať problém za vami prísť s akoukoľvek otázkou a nebude sa báť otvoriť akúkoľvek tému. Zároveň si vybudujete vzťah postavený na dôvere a istote.