Aj imunita potrebuje prejsť "školou infekcií"

, 08.09.2016 06:00
dieťa, plyšák, posteľ, choroba
Ilustračné foto. Autor:

Nástup do detského kolektívu automaticky znamená vyšší výskyt infekcií. Do istej miery je to prirodzené. "Začala sa škola a po dvoch týždňoch je automaticky aj plnšia čakáreň najmä malých pacientov,“ hovorí pediatrička s 25-ročnou praxou MUDr. Katarína Šimovičová z Bratislavy.

Tento scenár sa opakuje každoročne. Deti idú do škôlky, do školy, prídu do kolektívu a čoskoro sa ocitnú doma s pokašliavaním, nádchou a niekedy aj s horúčkou. Kritický je najmä predškolský vek. Čo je však ešte bežná chorobnosť a kedy je už imunita dieťaťa oslabená?

Kolektív znamená prostredie s vyšším výskytom mikroorganizmov. Dieťa, ktoré sa po prázdninách alebo čase strávenom doma s matkou v rámci jej rodičovskej dovolenky odrazu ocitne v kolektíve vrstovníkov, logicky častejšie ochorie. Nástup do kolektívu sa navyše prekrýva s príchodom jesene, pre ktorú je typická zvýšená aktivita vírusov.

Bežné detské choroby patria k životu a do istej miery pomáhajú budovať a posilňovať zložitý mechanizmus nazývaný imunitný systém. Aj imunita potrebuje prejsť „školou infekcií“, aby sa niečo naučila a mohla sa "zdokonaliť. Je však pravdou, že sa čoraz častejšie stretávame s deťmi trpiacimi imunitnými poruchami. Pravdivý je však aj fakt, že častou príčinou zvýšenej chorobnosti u malého dieťaťa je príliš skorý nástup do kolektívu (pred dovŕšením tretieho roku veku) a nedoliečenie choroby, pretože rodič sa potreboval rýchlo vrátiť do zamestnania. Zhoršenie imunity spôsobuje aj zhoršovanie životného prostredia, nesprávna životospráva, niekedy úporná snaha o čistotu a príliš sterilné prostredie i časté podávanie antibiotík.

Chorľavejší rodičia = chorľavejšie dieťa

Podľa prieskumu NN Životnej poisťovne ochorie počas školského roka až deväť z desiatich detí. „Nástup do kolektívu po prázdninách, zvýšená hladina stresu a premenlivé jesenné počasie. To všetko sú faktory, ktoré negatívne vplývajú na zdravie školákov na začiatku školského roka,“ myslí si pediatrička Marta Špániková. Preto je podľa nej veľmi podstatné na jeseň celú rodinu zásobovať dostatočným množstvom vitamínov, dopriať si dostatok spánku a oddychu, a najmä sa podľa možností vyhýbať stresu. Ľahšie sa to povie, ako vykoná, všakže?

Imunita je schopnosť, resp. vlastnosť organizmu udržať si vnútornú rovnováhu za akýchkoľvek okolností. Najznámejšou funkciou imunity je ochrana pred rôznymi mikroorganizmami a infekciami. Vplýva na ňu genetika, nezanedbateľnú úlohu zohráva dojčenie, ďalej zdravá výživa, otužovanie dieťaťa a životný štýl rodiny. Vo všeobecnosti platí, že ak sú chorľavejší rodičia, býva chorľavejšie aj dieťa. Dieťa do piatich rokov si ešte len buduje obranyschopnosť, preto deti v tomto veku bývajú častejšie choré (najmä, ak navštevujú jasle a v období po prvom nástupe do škôlky). Dlho dojčené deti s nástupom do kolektívu po treťom roku života by nemali byť často choré.

Dve obdobia nárastu chorobnosti

V prvých rokoch života rozoznávame dve obdobia, keď pozorujeme nárast chorobnosti u dieťaťa. Je to obdobie okolo šiesteho mesiaca, keď dieťa spotrebovalo protilátky získané od matky a ešte si nevytvorilo dostatočné množstvo svojich vlastných. Ešte výraznejší nárast výskytu infekcií dýchacích ciest však nastáva v čase, keď dieťa zaradíme do kolektívneho zariadenia (jasle, škôlka). Dostane sa do kontaktu s mnohými vrstovníkmi, ktorí sú dôležitým a pestrým zdrojom rôznych mikroorganizmov, často nemajú na dostatočnej úrovni vybudované základné hygienické návyky – umývanie rúk, smrkanie. Jedno dieťa teda predstavuje pre druhé zdroj infekcií, ale nemusí tak vzniknúť začarovaný kruh, z ktorého by sa nedalo vymotať. Dobrou správou je, že imunitná obrana sa postupne vybuduje, zdokonalí a chorobnosť detí postupne klesne. Samozrejme, je to tak v prípade, že nejde o dieťa s imunitnou poruchou.

Za prirodzenú chorobnosť pre mladšie deti v období do piatich rokov veku sa považuje 6–8 prípadov infekcií dýchacích ciest s ľahším priebehom a dobrou odpoveďou na liečbu v priebehu jesene a zimy. V prípade školákov do 12 rokov sú to 2–4 epizódy infekcií dýchacích ciest.

Väčšinu ochorení vyvolávajú vírusy

Oveľa dôležitejšie ako častosť výskytu infekcií, je ich charakter, trvanie a fakt, či vedú ku komplikáciám. Medzi najčastejšie choroby detského veku patria ochorenia dýchacieho systému. Z nich tvoria 95¤% zápaly horných dýchacích ciest, čiže nosa, mandlí, ucha či hrtana. Väčšinu z nich vyvolávajú vírusy. Len v prípade 5–10¤% všetkých infekcií dýchacieho traktu je vyvolávateľom baktéria. Medzi typické ochorenia patrí akútny zápal nosovej sliznice, čiže nádcha, jej častou komplikáciou je akútny zápal prínosových dutín. Ďalšie časté zápaly horných dýchacích ciest sú zápal hltana a krčných mandlí, akútny zápal ucha, predovšetkým stredného, akútny zápal hrtana a hrtanovej príchlopky. Zápaly dolných dýchacích ciest (priedušnice, priedušiek, pľúc) tvoria len 5¤% všetkých respiračných infekcií.

Za vážnejšie ochorenia sa považujú tie, ktoré sprevádza pretrvávajúca vysoká teplota a celkové zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa Takisto je dôležité trvanie – tri, štyri dni trvajúci soplík je banálna záležitosť. Netreba podceňovať infekcie, ktoré zle reagujú na podávanú liečbu, napr. antibiotiká, vážnejší je nález nezvyčajných baktérií alebo mikroorganizmov, ktoré by u dieťaťa s dobre fungujúcim imunitným systémom nemali byť schopné vyvolať ochorenie. A, samozrejme, chronický zápal prínosových dutín či dierka v bubienku pri zápale stredoušia sa už takisto považujú za vznik komplikácií.

Soplíky – veľký problém rodičov

Mnohí rodičia považujú za obrovský problém soplíky v materských školách. „Sopeľ nie je dôvod vylúčenia dieťaťa z MŠ. Treba ho utrieť a učiť deti smrkať,“ tvrdí MUDr. Šimovičová. "Je to produkt sliznice dýchacích ciest a nie je dôvod zastavovať ho, ako si to mnohí žiadajú. Je to vlastne obrana orgazmu pred mikróbmi, ktoré sa jeho prostredníctvom vylučujú von už deaktivované imunitnými mechanizmami sliznice dýchacích ciest. Jeho farba závisí aj od druhu mikroorganizmov, ktoré telo takto likviduje. Skoro vždy sa infekcia začína čírym sopľom a ten sa zahusťovaním mení na biely, žltý, zelený… V zahraničí sú deti v MŠ bežne so sopľami a nikto to nijako nerieši,“ povedala pre Dobré zdravie pred rokom.

V prvom rade treba učiť deti správne fúkať nos, pretože často sa stáva, že päťroční predškoláci sa nevedia správne vysmrkať (vždy stlačiť jednu nosnú dierku a siakať druhú). ORL odborníci zdôrazňujú, že správne sa vysiakať treba učiť deti odmalička. Dôležitý je nácvik vyfukovania vzduchu z nosa. Malé dieťa treba motivovať, aby sa snažilo prúdom vzduchu z nosných dierok „odfúknuť“ hoci chumáčiky vaty alebo papier. V rámci preventívnej aj liečebnej „hygieny nosa“ pomáha vyplachovanie morskou alebo minerálnou vodou. Tradičné kvapky na uvoľnenie nosa (tzv.dekongestíva) možno používať maximálne 7–10 dní, inak hrozí rozvoj závislosti (tzv. sanorinizmus). Potom už je lepšie uprednostniť prípravky, od ktorých závislosť nevzniká, obsahujúce napr. éterické oleje (eukalyptový, mätový). Niekedy sú nos schopné uvoľniť aj hypertonické roztoky morskej vody pre svoj osmotický účinok – schopnosť odoberať nadbytočnú vodu z opuchnutej sliznice.

Dôležité je aj cítenie rodiča, ktorý obyčajne vie rozlíšiť, či dieťa začína byť choré (je nadmerne unavené, má zvýšenú teplotu, pokašliava, bolí ho hlava, sťažuje sa na bolesť v hrdle, tlak v uškách) – alebo nejde o nič vážne. Ak sa začína klasická infekcia, je nevyhnutné doliečiť sa doma. Ak sú, naopak, prejavy mierne, dieťa nekašle, má len upchatý nos, je to v poriadku. V tomto veku je nosová dutina užšia a časť detí má aj zväčšenú nosovú mandľu.

Prípravky na podporu imunity

Medzi základné spôsoby prevencie ochorení patrí správna životospráva – dostatočný pitný režim, strava bohatá na vitamíny, minerály, stopové prvky a vlákninu s obmedzením tukov, korenín a cukrov. Dôležitou súčasťou je primeraná pohybová aktivita, dostatok spánku a pobyt na čerstvom vzduchu. Ďalšou zo základných zásad je dostatočné vetranie bytu, primeraná vlhkosť v ňom, minimalizácia prašnosti a pasívneho fajčenia.

Na trhu existujú mnohé voľnopredajné prípravky na podporu imunity. Každý rodič má inú skúsenosť „s tým svojím“. Obyčajne obsahujú známe látky ako vitamín C (niekedy v organických zdrojoch ako acerola, šípky či rakytník), ďalej vitamín D, ktorého hladina na jeseň a v zime s nedostatkom UV-žiarenia v organizme klesá, minerály v podobe zinku a selénu, echinaceu, známy betaglukán či imunoglukán, kolostrum a probiotiká, výťažky cesnaku. Jednou z noviniek je aj technologicky upravený propolis zbavený alergénnych látok. O slovo sa hlási aj „medicína nízkych dávok“ so svojimi produktmi, ktoré sa odporúčajú používať v rámci prevencie aj liečby a ich výhodou je fakt, že sú bez nežiaducich účinkov a môžu ich bez obáv užívať aj malé deti, tehotné či dojčiace ženy. Či tieto doplnky výživy aj reálne pomôžu, ťažko povedať, niektoré z nich však majú aj štúdie publikované v odborných časopisoch a robené na rôzne veľkých testovacích skupinách detí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#žiaci #škola #imunita #deti #choroby
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk