Dnes sa už mladí ľudia tak nehrnú do povolania učiteľ. Ako je to s vami? Ako ste sa dostali k učeniu a čo vás k tomu motivovalo?
Študoval som na vtedajšej Strednej priemyselnej škole elektrotechnickej v Stropkove a rozmýšľal som nad tým, kam ďalej. Tiež o tom, akú hodnotu má pre našu spoločnosť špičkové vzdelanie. Uvažoval som nad štúdium informatiky v Košiciach, resp. na FEI v Bratislave. Dal som prednosť službe iným a rozhodol som sa stať učiteľom. Veľkú zásluhu má na tom dozaista aj moja mama, ktorá mi denne ukazovala, aké krásne je učiteľské povolanie.
Čo je podľa vás najväčším problémom v rámci vzdelávania na Slovensku?
Tých vzdelávacích výziev, pred ktorými stojí naša spoločnosť, je viacero. Dovolím si zhrnúť tie najdôležitejšie veci, ktoré by sme mali riešiť a to: vrátiť úctu vzdelávaniu, zvýšiť prestíž učiteľského povolania tak, aby sa na pozíciu učiteľa hlásili tí najschopnejší, pretože najdôležitejším povolaním 21. storočia je učiteľ a tiež poskytnúť učiteľom špičkové vzdelanie tak, aby vedeli v deťoch objavovať a rozvíjať ich dary bez ohľadu na ich sociálny status a zdravotné znevýhodnenie.
Foto: Súkromný archív A.J.
Čo by ste konkrétne vy zmenili ako prvé?
Mojim snom je, aby sa našou národnou víziou stalo špičkové školstvo, pretože to môže výrazne meniť krajinu. Extrémizmus na Slovensku prekvitá čoraz viac. Z úst mnohých politikov počúvame samé riešenia, analýzy, koncepty a podobne. Domnievam sa, že predtým, než niečo vyslovia, si urobia analýzu – koľko percent im to prinesie.
Som presvedčený, že jedným z kľúčových riešení, ako začať meniť našu krajinu na lepšie miesto, je zmena paradigmy vzdelávania.
V kvalite vedomostí sme jedným z najhorších štátov v Európskej únii. V porovnaní s inými krajinami dáva náš vzdelávací systém deťom najmenšie šance prekonať sociálne nerovnosti. Približne 30 percent našich detí skončí školu s tým, že nemajú ani základnú čitateľskú a matematickú gramotnosť.
Jeden z dôvodov, prečo naše deti nemajú dobré výsledky v PISA, je aj ten, že sa nám stále viac a viac zhoršujú najmä deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Myslím si, že v školách takéhoto typu sú návrhy, akými sú napríklad povinná predškolská výchova od troch rokov, veľmi užitočné, pretože dnes sa tieto deti rodia do prostredia, kde nemajú takmer žiadnu šancu v živote uspieť.
Aj napriek nelichotivým výsledkom testov PISA si myslím, že tou najdôležitejšou hodnotou, ktorú môže učiteľ odovzdať deťom, je vedieť vychádzať s ľuďmi, pretože na Slovenku a vo svete narastá extrémizmus a ja ako učiteľ si uvedomujem jeho hrozbu. Dnes je mimoriadne dôležité, aby učitelia povzbudzovali deti ku kritickému mysleniu, pretože sa nám svet, ktorý dnes poznáme, môže zrútiť ako domček z karát.
Školský svet teraz horlivo diskutuje o reforme vzdelávania. Domnievam sa, že každá reforma však potrebuje aj finančnú podporu. Bez adekvátne zaplateného špičkového učiteľa je každá reforma vzdelávania len v teoretickej rovine a je vopred odsúdená na neúspech.
Potrebujeme vrátiť prestíž učiteľskému povolaniu, aby sa na pozíciu učiteľa hlásili tí najschopnejší. My, ako národ, si musíme určiť víziu, kam to chceme dotiahnuť za 20,30,50 rokov. V minulosti sme mali veľké ciele, že sa dostaneme do NATO, EÚ, prijmeme euro a podobne. Ako národ sme spoločne mali cieľ a išli sme za ním. Dokázali sme mnohé fantastické veci. Od pokojného rozdelenia Československa až po vstup do EÚ. Podľa môjho názoru je načase, aby našou národnou víziou bolo špičkové školstvo. Som presvedčený, že už čoskoro príde spoločenská objednávka na zmenu kvality vzdelávania, aby zákonodarcovia pochopili, že nám na tom veľmi záleží a chceme zmenu.
Dva roky ste učili aj deti z rómskej osady. Keď by sme mali porovnať žiakov zo súkromnej školy, mimoriadne nadané deti a rómskych žiakov, v čom sú rozdiely vo vyučovaní?
Učil som dva roky mimoriadne nadané deti v Bratislave, ktoré dostali do života nádherný dar intelektu. Tieto deti sú strategickým bohatstvom našej krajiny. Mrzí ma však, že veľa z nich odíde v dospelosti do zahraničia, či už kvôli škole, práci a podobne. Sú to práve tie deti, ktoré raz nájdu liek na rakovinu, pošlú rakety do vesmíru a podobne. Je to dobré, ak mladí ľudia idú do sveta a zbierajú skúsenosti. Budem šťastný, ak nám budú robiť dobré meno. Dúfam, že nikdy nezabudnú odkiaľ pochádzajú a že sa raz vrátia a pomôžu našej krajine.Moja šiesta sezóna v učiteľských montérkach sa momentálne odohráva na súkromnej škole v hlavnom meste, kde učím druhákov.
Tieto deti budú možno o 30 – 35 rokov viesť našu krajinu. Budú žiť vo svete, kde ani netušíme, akým výzvam budú čeliť a čo sa od nich bude očakávať. Dnes sme posadnutí vlastnením a rastom pri súčasnej strate schopnosti mať rád a žiť. Povzbudzujem a pozývam deti často do rozhovoru o živote, radosti, chudobe, biede, aby som v nich zasial myšlienku spolupatričnosti s inými. Snažím sa do každej hodiny dať svoju paradigmu vnímania sveta – najsilnejšia vec, akú máme, je naša myseľ. Sú to naše myšlienky, ktoré môžu urobiť z nemožného možné. Každý deň sa snažím inšpirovať moje deti a ukázať im možnosti, ktoré v živote majú. Učiteľ potrebuje deťom ukázať ľudskosť, pretože my ľudia máme možnosť vytvoriť tento svet na jedno úžasné dobrodružstvo, pretože ľudia nie sú čísla, tabuľky a výsledky. Krása života, či už toho školského, pracovného alebo rodinného, je vo vzťahoch.
Dva roky som učil z rómskej osade v Stráňach pod Tatrami v rámci programu Teach for Slovakia. Tieto deti sú už pri narodení odpísané podľa majority na neúspech v živote kvôli tomu, že sa narodili na Slovensku v rómskej osade. Celé to bolo o nádeji, ktorú veľký svet nevie dať. Celé to bolo o ľudskej dôstojnosti. Na túto moju dvojročnú službu nikdy nezabudnem, pretože to bolo miesto, kde som bol od života každý deň pozývaný, aby som si vybral, či sa zachovám ako úradník alebo ako ľudská bytosť. Na tomto mieste som si upevňoval môj charakter.
Tu som deti vnímal cez vzťahy. Vzbudiť v nich potenciál, aby sa raz dotkli vrcholu svojich možností a tým dosiahli vzdelanie, ktoré im dá šancu na lepší život. Dať všetkým deťom šancu predviesť, čo vedia, vidieť, v čom sú najlepšie, aby mali pocit ľudskej dôstojnosti a vedomie, že sú potrebné pre našu spoločnosť.
Aký bol váš vzťah so žiakmi v rómskej škole? Prijali vás rýchlo?
Mal som a stále mám pred prostredím, v ktorom som bol, veľký rešpekt, pretože rómska duša je veľmi citlivá a má svoju špecifickú kultúru. Ak som si chcel vybudovať vzťahy s deťmi musel som za nimi s otvoreným a žičlivým srdcom chodiť do osady priamo k nim domov. V deň, keď som za nimi chodil, som vždy získal nenahraditeľnú skúsenosť. V každom dome, chatrči ma vrúcne privítali. Tešil som, že si ma vážia ako človeka, ktorý dáva ich deťom nádej na lepší život. Uvedomil som si, že našu spoločnosť ťaží množstvo predsudkov. Existujú totiž prírodné princípy, akými je napríklad gravitácia. Vyhodíme niečo hore, tak to zákonite musí padnúť dole. Keď som sa rozprával s rodičmi priamo u nich doma spoločne s ich dieťaťom, videl som na ňom, že preňho prestáva platiť takpovediac gravitácia a odlepilo sa od zeme. Videlo na mne a svojich rodičoch, že nám na ňom záleží.
Vždy som sa snažil povedať rodičom svetlé stránky ich detí, pretože podľa môjho názoru, ak všetku svoju energiu vložíme do svojich slabých stránok, staneme sa možno priemernými, ale ak budeme pracovať najmä na svojich silných stránkach, môžeme sa stať výnimočnými. Keď som odchádzal z ich príbytkov, boli sme z tej chvíle tak unesení, že sme sa vždy vrúcne lúčili.
V čom vám pomohol program TfS? Odniesli ste si odtiaľ skúseností, ktoré môžete využívať aj dnes v praxi?
Vďaka programu som si siahol na dno svojich fyzických a psychických síl. Zistil som o sebe, kde mám limity a srdce nemá limit! Zažil som mnohorakú kultúru vzťahov. Mal som pedagogickú mentorku. Spoločne sme „rástli“ a čelili mnohým výzvam. Som súčasťou komunity TFS, ktorej záleží na tom, aby sme mali kvalitné vzdelávanie. Vymieňame si svoje skúsenosti z tried, projektov, ktoré robíme a podobne. Mnoho učiteľov z tohto programu mi je aj naďalej inspiráciou.
Čo by ste poradili učiteľom, ktorí možno nemajú taký dobrý vzťah so svojimi študentmi?
Ak má byť ich učiteľská služba len o gymnastike mozgu, nech sa skúsia v osobnom stíšení zamyslieť nad tým, čo bola ich prvotná motivácia slúžiť ako učiteľ.
A naopak čo by ste poradili rodičom, ktorých deti nemajú záujem o učenie?
Nech im idú vzorom. Nech deti vidia, že si čítajú knihy, vzdelávajú sa. Dieťa sa časom pridá.