Rodičia to poznajú veľmi dobre – televízia je často priam nevyhnutným náhradníkom spoločnosti svojmu dieťaťu, keď treba pripraviť večeru, upratať a urobiť domáce práce, vybaviť si telefonáty, odpísať na e-maily, pracovať.
Ak deti trávia primeraný čas pozeraním televízie, netreba sa báť. Sledovanie rozprávok patrí k detstvu, rovnako televízia ponúka množstvo zaujímavých a náučných programov pre deti a môže byť aj pomocníkom pri vzdelávaní, ale i pri tejto činnosti treba myslieť na pravidlo „všetko s mierou“.
V televízii je veľa obsahu, ktorý nie je vhodný pre menšie deti a psychológovia hovoria dokonca o nevhodnom obsahu v detských programoch. Problémovými sú napríklad reklamy, ktoré sú často nevhodné. Rodičia by mali mať prehľad o tom, čo ich dieťa v televízii práve sleduje.
Nielen obezita
Príliš veľa času na obrazovke súvisí napríklad s vyšším rizikom obezity u detí. Univerzita v New Yorku však urobila výskum, na základe ktorého zistila, že existuje ďalší dôvodov, prečo by mali byť rodičia na pozore, pokiaľ ide o obmedzenie času stráveného pri televízii alebo počítači.
Výskum oficiálne hovorí, že „čím viac deti pozeralo televízor, tým menej boli pripravení na školskú dochádzku.“ Televízia tak výrazne ovplyvňuje vývoj detí. Výskumníci ďalej tvrdia, že sledovania takýchto kanálov viac ako pár hodín denne súviselo s nižšou pripravenosťou v škôlkach a to najmä v tých rodinách, ktoré mali nižšie príjmy. Tieto zistenia sa objavili v časopise Journal of Developmental & Behavioral Pediatric.
Koľko je veľa? Hodina, dve, tri? Niektorí rodičia dovolia svojim deťom pozerať televíziu počas celého dňa. Striktnejší rodičia len v určitom čase, ale nájdu sa aj takí, ktorí dokonca vôbec neuznávajú televíziu.
Stačí hodina denne
Spomínaná štúdia sa ďalej opiera o odporúčania Americkej akadémia pediatrie (AAP), ktorá hovorí o tom, že deti vo veku od 2 do 5 rokov by mali pozerať televíziu iba jednu hodinu. Vedeckí pracovníci sa zamerali na 807 detí z rôznych oblastí. Rodičia museli počas výskumu nahlásiť ich rodinný príjem, počet hodín strávených pozeraním televízie denne. Do výskumu však neboli zahrnuté detské videohry, tablety, smartfóny. Potom boli účastníci výskumu podrobení hodnoteniu základných zručností v príprave na matematiku, pochopenie písmen a slov a kľúčové kognitívne a sociálno-emočné schopnosti (pracovná pamäť, kognitívna flexibilita a inhibičná kontrola).
Už tie deti, ktoré sledovali televíziu viac ako dve hodiny denne, dosiahli horšie výsledky a boli viac nepripravené na nástup do materskej školy. A s poklesom rodinných príjmov rástla aj spojitosť medzi sledovaním televízie a nepripravenosťou do škôlky. Najväčší pokles zaznamenali rodiny hraničiace s chudobou.
Výnimkou boli bohatšie rodiny. Tie z výskumu vyšli lepšie aj napriek tomu, že deti boli v kontakte s televíziou. Ďalším zaujímavých faktom však bolo, že deti z domácností s vysokými príjmami síce sledovali televíziu, ale stále dosahovali dobré výsledky.
Výskumníci predpokladajú, že deti z rodín s vysokými príjmami môžu sledovať viac vzdelávacieho obsahu a zároveň aj rodičia mohli sledovať s deťmi viac programov, ktoré podporujú učenie.
Matematika a televízia pravdepodobne nemajú veľa spoločného, opačne to je so slovnou zásobou. Sledovanie televízie bolo ďalej spájané aj s negatívnymi výsledkami v rámci matematických zručností, literárne a slovné vedomosti však neboli takto ovplyvnené. Výsledkom toho sa vedci zhodli v tom, že programy pre deti sa viac zameriavajú na gramotnosť, nie však na matematický vývoj.