Schopnosť kriticky myslieť treba rozvíjať už u menších žiakov. V tomto názore sa zhodujú mnohí odborníci na oblasť vzdelávania. Dnes je už popri všetkých tých zručnostiach nevyhnutné vedieť kriticky myslieť.
A prečo je dôležité rozvíjať túto oblasť? Žijeme v dobe, ktorá je preplnená informáciami viac ako kedykoľvek predtým. Máme možnosť komunikovať s kýmkoľvek, kedykoľvek a kdekoľvek na svete. Ale ako môžeme vyhodnotiť, ktorá informácia je správna, relevantná a nezaujatá? Vieme odlišovať, čo je objektívne a neutrálne? Vieme akceptovať pri komunikácii názory iných a vieme komunikovať? Vieme vyhodnotiť, s kým je bezpečné komunikovať? Pri takom množstve otázok a odpovedí, ktoré majú dnešné deti k dispozícii, tak môžu zaostávať v schopností klásť správne otázky, analyzovať odpovede, ktoré dostávajú a vyhodnocovať ich význam. Tieto a mnohé iné otázky vznikajú pri problematike moderných technológií, pretlaku informácii a kritickom myslení.
Dnešní personalisti často vyžadujú od absolventov a mladých ľudí, ktorí prídu na pohovor, schopnosť kriticky myslieť. Táto schopnosť tak patrí medzi zručnosti 21. storočia, o ktorých sme kedysi písali.
A tak sa odborníci čoraz viac zaoberajú tým, ako by mali študenti rozvíjať svoje schopnosti v oblasti kritického myslenia. A čo medzi to môžeme zadefinovať?
Kritické myslenie ako schopnosť zahŕňa najmä:
- Schopnosť klásť správne otázky
- Spoznať a definovať existenciu problémov
- Vedieť čítať medzi riadkami
- Vedieť rozoznať relevantné a irelevantné informácie pri argumentoch
- Vedieť vyhodnotiť objektívnosť a zaujatosť (aj vlastnú)
Vedeli ste napríklad, že základom strategického myslenie je práve kritické myslenie? Rovnako tak aj tvorivého myslenia, dobrého úsudku a správneho rozhodovania. To v preklade tiež znamená, že dobré kritické myslenie vedie k tomu, že sme schopní získať správne závery oveľa častejšie.
Kritické myslenie by sa malo dať zlepšiť aj odbornou prípravou. Veľa sa hovorí o tom, ako zaradiť túto oblasť do vyučovania, zatiaľ sme však v plienkach. Rovnako sú na tom aj v ostatných krajinách. Napríklad v Austrálii hľadajú vzdelávacie inštitúcie riešenia a nové spôsoby, ako vyučovať kritické myslenie na školách. Podľa austrálskeho portálu Talentlens.com.au je úlohou identifikovať osvedčené postupy a systematicky ich zapracovať do učebných osnov.
Zaoberajú sa tu aj otázkou, ako vytvoriť kultúru kritickému myslenia na škole, kde sa nielen prijímajú otázky, ale vzniká tu podpora študentov na všetkých úrovniach – príležitosť na hlbšie vzdelávanie, reflexiu, riadenú diskusiu. Spomínaný portál sa opiera o Sokratesa a prečo je dôležité hľadať dôkazy, skúmať úvahy a predpoklady, analyzovať a hľadať dôsledky. Metóda dotazovania od Sokratesa je podľa spomínaného portálu najznámejšou učebnou stratégiou kritického myslenia.
Okrem toho sa portál zaoberá aj vyhodnotením argumentov – schopnosťou objektívne a presne analyzovať informácie, spochybňovať kvalitu podporných dôkazov a pochopiť, ako emócie môžu ovplyvniť danú situáciu.