Pri vede sú dôležité aj slová a ich význam

Veda a jazyk možno na prvý pohľad nemajú veľa spoločného, ale len pred pár dňami si k sebe našli cestu. V rámci vedy a rovnako aj cudzích jazykov sa koná každý rok na Slovensku niekoľko pútavých podujatí. Jedno také sa konalo len nedávno v Modre.

23.10.2018 22:00
veda technika roboti ai mapa Foto:
Vedci spolu rokovali v esperante - umelom vytvorenom jazyku, ktorý je vďaka svojej presnosti vhodný na využívanie vo vedeckom prostredí.
debata

Počas 18.-21. októbra 2018 sa už v spomínanej Modre stretli vedci, profesori a všetci nadšenci vedy zo zahraničia, ktorí tu zdieľali svoje zistenia a diskutovali o terajších vedecko-technických paradigmách a objavoch. Podujatie nieslo názov KAEST – Konferencia o využití esperanta vo vede a technike (v esperante: Konferenco pri Aplikoj de Esperanto en Scienco kaj Tekniko). Akcia tak predstavila sériu seminárov a konferencií praktikujúcich vedecko-technické využitie plánového jazyka esperanto. Vedci a technici, ktorí ovládajú jazyk esperanto a prednášajú v ňom o svojich najnovších objavoch, prezentovali svoje zaujímavé práce, ale aj práce svojich kolegov.

O esperante sme už písali v minulosti. V skrate je to veľmi živý medzinárodný jazyk, ktorý nepatrí žiadnemu národu. Je to umelo vytvorený jazyk a vznikol na slobodnú komunikáciu medzi ľuďmi, pričom je založený na čom najjednoduchšom princípe osvojenia si tohto jazyka. Spomínané podujatie má svoju tradíciu. Tento rok sa konal v poradí už devätnásty ročník medzinárodnej konferencie, ktorý spojil 65 ľudí ovládajúcich jazyk esperanto a zaujímajúcich sa o vedu a techniku zo 16 krajín a odznelo tu spolu 33 prednášok, ktoré sa týkali viacerých vedných odborov – vzdelávanie, chémia, genetika, astronómia či lingvistika.

Hans Michael Maitzen z Rakúska predstavil najrýchlejšiu hviezdu našej galaxie putujúcu rýchlosťou 1,5 milióna km/h, ktorá sa vďaka tejto rýchlosti možno odtrhne od Mliečnej cesty a nájde svoje útočisko v susediacej galaxii Andromeda. Wikipedista Michal Matúšov predniesol úvahy o nových funkčných modeloch spoločnosti, ktoré sa môžu uchytiť v budúcnosti v prípade, že staré zoskupenia spoločnosti zlyhajú. Kubánec žijúci v USA Orlando Raola pripomenul 150-te výročie vytvorenia Mendelejevovej tabuľky a predstavil zavedenie štandardizácie chemických prvkov v medzinárodnom jazyku esperanto. Petr Chrdle z Česka opísal české pamiatky, ktoré sú zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Okrem toho sa prednášajúci zaoberali tiež tým, ako napríklad funguje elektrina, ako kvalitne natočiť film.

Veda a jazyk môžu spolupracovať. Ako? „Esperanto je v podstate najvhodnejším jazykom pre vedcov – ako medzinárodný jazyk nepatrí nikomu a zároveň všetkým – ako v stredoveku latinčina,“ vysvetľuje hlavný organizátor podujatia Peter Baláž.

Ďalej upozorňuje, že tento jazyk je veľmi pravidelný a jednoduchý a vďaka tomu sa v ňom dá vyjadrovať omnoho presnejšie než v národných jazykoch. Práve to je pre vedu veľmi užitočné a podľa neho občas je to najdôležitejšie. „Napríklad pri vedách akými je psychológia, neurológia, ale aj iných je často podstatné každé slovo a jeho význam. Navyše esperanto sa dá na úroveň rodeného hovoriaceho zvládnuť za jeden až dva roky, čo je pri iných jazykoch, vrátane v dnešnej dobe tak preferovanej angličtiny, v podstate nemožné. Aj kvôli týmto kvalitám by si práve esperanto zaslúžilo väčšiu pozornosť širšieho publika a isto aj vedeckej komunity,“ hovorí Baláž.

Tohtoročnou témou konferencie bol „Vývoj paradigiem vo vede a technike“. „Aj pri jazyku vedy vládne v dnešnej dobe silná paradigma – všetko musí byť po anglicky. Táto paradigma je síce dočasná, ale je veľmi ťažké ju obísť. Naša konferencia je ukážkou toho, že aj jazykové paradigmy je možno meniť a na medzinárodnú komunikáciu používať neutrálny a spravodlivý jazyk,“ vysvetlil na záver Baláž.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #veda #esperanto