Britský denník Daily Telegraph nedávno priniesol článok o sociálnych médiách a ich vplyvu na deti a študentov. „Sociálne médiá majú nepriaznivý vplyv na duševnú a emocionálnu zrelosť detí,“ cituje spomínaný denník neurovedkyňu a exriaditeľku Kráľovského inštitútu Veľkej Británie Susan Greenfieldovú. Podľa nej zanechávajú sociálne médiá a videohry u detí neschopnosť navzájom komunikovať a premýšľať o sebe, pretože neustále hľadajú niečo, čím by sa rozptýlili.
„Predpokladám, že ľudia sa budú správať ako trojročné deti," varovala spomínaná neurovedkyňa. Problém vidí najmä v sociálnych zručnostiach, sebavedomí, identite a niektorých ďalších vlastnostiach. "Budú emocionálne na úrovni trojročného dieťaťa, zároveň so slabými sociálnymi zručnosťami a slabou vlastnou identitou, budú sa správať riskantne a nepozorne,“ povedala Greenfieldová, ktorá tiež pôsobí na Oxfordskej univerzite. Svoje slová potvrdzuje aj na základe štúdie z roku 2014, ktorú uskutočnili psychológovia na univerzitách vo Virginii a Harvarde. Táto štúdia potvrdila, že študenti by radšej dostali mierny zásah elektrickým prúdom, než aby na desať minúť museli nad niečím premýšľať bez rozptýlenia – teda byť sami so svojimi myšlienkami.
Podľa Greenfieldovej ľudia potrebujú neustálu stimuláciu zo svojho prostredia, pričom nedokážu ísť hlboko do svojej mysle, premýšľať a mať vlastné myšlienky. Toto môže byť obzvlášť škodlivé pre deti, pričom by rodičia mali u nich podporovať rôzne aktivity – či už šport alebo čítanie, aby stimulovali ich predstavivosť.
Štúdia UCLA zistila, že deti, ktoré boli na jeden týždeň bez všetkých digitálnych zariadení, sa zlepšili v neverbálnej komunikácii ako deti, ktoré ich stále používali bez obmedzenia.
Greenfieldová ďalej tvrdí, že deti, ktoré používali sociálne médiá a hrali sa na tabletoch, mali väčšiu pravdepodobnosť, že budú navyše trpieť depresiou a nízkym sebavedomím. Okrem toho sa z nich môžu stať „narcisti“.
Greenfieldová teda hovorí o tom, že deti radšej komunikujú cez sociálne siete ako tvárou v tvár. Upozorňuje na to, ako sú ľudia a deti ovplyvňovaní sociálnymi médiami a rodičia by mali podporiť viac aktivity mimo digitálnych zariadení a vyhýbať sa čo najviac týmto médiám.
Sociálne médiá majú tak svojich odporcov, ale aj zástancov. A čo je teda dobré a naopak zlé na sociálnych sieťach? Sociálne médiá môžu pomôcť deťom napríklad zostať v kontakte s priateľmi, rovesníkmi a spolužiakmi – ale i v rámci komunikácie so svojimi učiteľmi a skupinami, ktoré sú založené na základe určitého školského projektu alebo predmetu, môžu si vymieňať svoje vedomosti a skúsenosti, nápady. Ďalej sa prostredníctvom týchto sietí zapájať do rôznych kampaní – dobrovoľníctvo, charita a v neposlednom rade zvyšujú ich kreativitu (aj zdieľaním rôznych myšlienok, hudby, umenia, videí).
Čo je na sociálnych sieťach negatívne? Je to najmä kyberšikana, rasizmus a extrémizmus, ktorý sa na týchto platformách čoraz intenzívnejšie vyskytuje. Ďalej tu číha nebezpečenstvo nadväzovania kontaktov s kýmkoľvek – pod rúškom anonymity. Pre tínedžerov je nebezpečné napríklad zdieľanie vlastných fotiek, svojich osobných údajov a všetkých aktivít. Sociálne siete sú tak miestom, kde si môžete často nájsť o niekom podrobné informácie, ktoré môžu byť veľmi jednoducho zneužité. Na sociálnych sieťach je veľa obsahu, ktorý často nie je vhodný pre menšie deti či tínedžerov, či už sú to rôzne nevhodné reklamy alebo videá. Užívateľ totiž môže veľmi ľahko klamať o svojom veku a dostať sa ďalej na stránky, ktoré sú určené len dospelým.