Dnes už naozaj poznáme veľa metód učenia, ktoré často zjednodušia celý proces vzdelávania. Niektoré metódy sú známe už dlhší čas, iné sa vyvíjajú. Stretli ste sa už s niektorou z nich? Niektoré sú určené na učenie sa doma, iné sú zas nápomocné pre využitie priamo pedagógmi.
Feuersteinova metóda učenia
Feuersteinova metóda učenia rozvíja kognitívne schopnosti žiakov. Psychológ Reuven Feuerstein sa v päťdesiatych rokoch minulého storočia venoval deťom, ktoré v škole nevynikali. Títo žiaci nedosahovali práve najlepšie výsledky, napriek tomu sa pri bežných činnostiach nijako od ostatných deti neodlišovali. Počas hry sa zapájali rovnako ako ostatné deti, v rámci vzdelávania však značne zaostávali.
Viac o metóde si prečítajte TU.
Metóda Loci
Metóda pamäťových ciest alebo metóda Loci znamená efektívne precvičovanie pamäte, pričom spočíva vo vizualizácii a využíva priestorovú pamäť. V praxi to vyzerá tak že si najskôr predstavíme (vizualizujeme) informáciu do podoby obrázkov, potom si tieto obrázky treba predstaviť v priestore – umiestniť ich do tohto prostredia. A tak základom tejto metódy je vytvorenie si cesty, ktorej jednotlivé body nám pomáhajú uložiť si do pamäti rôzne informácie.
Efektívne precvičovanie pamäte si môžete vyskúšať pomocou metódy Loci. Viac o metóde si prečítajte TU.
Feynmanova technika učenia
Feynmanova technika spočíva v tom, že danú tému učíte niekoho iného – vysvetľujete mu ju. Tým, že musíte vysvetliť problematiku niekomu inému, zistíte, kde sú vaše nedostatky – viete, v čom sa musíte zlepšiť a na čo sa budete musieť viac sústrediť. Túto techniku môžete využiť najmä vtedy, keď sa potrebujete naučiť nové témy, novú látku, lepšie si zapamätať fakty, pochopiť ich a jednoducho sa pripraviť na písomku či skúšku.
Viac o metóde si prečítajte TU.
Eľkoninova metóda
Eľkoninovu metódu výučby čítania využívajú špeciálni pedagógovia, klasickí pedagógovia v predškolských zariadeniach a rovnako aj psychológovia a logopédi. Spočíva v rozvoji jazykových schopností – dôraz sa kladie na hovorené slovo, pričom deti musia pochopiť najmä jednotlivé hlásky a zloženie slov. Učia sa počúvať hlásky v slovách a aj to, z koľkých hlások sa slovo skladá. V tejto metóde sa tak využíva najskôr hovorené slovo, až potom sa postupuje k samotnému čítaniu.
Viac o metóde si prečítajte TU.
Sugestopédia
Sugestopédia alebo Lozanovova metóda predstavuje alternatívnu výučbovú metódou. Využíva zábavné didaktické prvky, vďaka ktorým sa zvyšuje motivácia študentov a rovnako sa vďaka nej vytvára počas výučby príjemná atmosféra. Táto metóda má svojou formou odhaliť skryté schopnosti ľudského mozgu. Mala by byť dva-trikrát rýchlejšia ako klasické formy vyučovania. Sugestopédia má najčastejšie uplatnenie pri výučbe cudzích jazykov.
Viac o metóde si prečítajte TU.
Callanova metóda
A opäť sme pri cudzích jazykoch – ich netradičné spôsoby výučby praktizuje aj Callanova metóda, ktorej poznávacími znameniami sú rýchlosť a efektívnosť. Táto metóda má 12 stupňov, ktoré by mal študent absolvovať trikrát po jednej hodiny týždenne celkovo za 260 hodín. Hodiny sú vedené vo veľmi rýchlom tempe, ale zároveň sú intuitívne. Metóda stojí na otázkach a odpovediach, tie sa opakujú a dôležitá je najmä konverzácia, ktorá tvorí až tri štvrtiny výučby. Počas hodiny je učiteľ v neustálom kontakte so študentmi.
Viac o metóde si prečítajte TU.
Hejného metóda
Na záver nevynecháme ani matematiku, ktorú netradičným spôsobom učí práve Hejného metóda. Hovoríte si, ako môže deti baviť matematika? Na tomto princípe je však metóda postavená, deti musí výučba zaujímať. Zároveň by z nej mali mať radosť – mali by objavovať bez toho, aby im učiteľ ukázal a vysvetľoval postup, hotové riešenie alebo ich „naviedol" na výsledok. Školák by mal sám hľadať a objavovať riešenie matematických úloh a dopracovať sa až k samotnému výsledku.
Viac o metóde si prečítajte TU.