Viacjazyčné deti akceptujú nové veci a zaujímajú sa o svet

, 15.03.2019 22:00
Greta s mamou
Učiť dieťa cudzie jazyky už v útlom veku prináša mnoho výhod. Jednou z nich je napríklad i to, že dieťa sa učí tolerancii a akceptuje neznáme veci, z ktorých by mohlo mať strach. Na snímke Kristina so svojou dcérkou Gretou. Foto: súkromný archív K.B.

Kristina Böhmer je slovenská novinárka, cestovateľka s dobrodružnou povahou a najmä mama. Spoločne s manželom a dcérkou žije v Barcelone. Svoju dcéru od útleho veku vedie k tomu, aby rozumela niekoľkým jazykom naraz. Kristina hovorí piatimi jazykmi vrátane slovenčiny, plánuje sa naučiť ešte šiesty - ruský jazyk. Pri akom čísle nakoniec skončí, ťažko povedať.

Kristina porozprávala o výchove dieťaťa v zahraničí, aké výhody so sebou prináša viacjazyčná domácnosť pre samotné dieťa. Zároveň v nasledujúcich riadkoch vysvetľuje, prečo je ešte viacjazyčná výchova dôležitá. Podľa nej si deti prostredníctvom vnímania rozličných jazykov uvedomia, že medzi ľuďmi sú rôzne rozdiely, napríklad vo farbe pleti či v náboženstve.

Ste novinárka na voľnej nohe a žijete v Španielsku, kde vychovávate 13-mesačnú dcéru. Na Facebooku často opisujete výchovu svojej malej slečny a hovoríte o výhodách viacjazyčnej výchovy. Povedzte nám o vašej výchove viac.

Nikdy som nebola materský typ. Skôr ma lákali dobrodružstvá v rôznych kútoch sveta. Ale odkedy mám Gretku, výchova ma úplne pohltila. Je fascinujúce sledovať, ako sa z takého malého stvorenia, ktoré sa na začiatku nevie ani prevaliť na druhý bok, stáva plne mobilný, hovoriaci a hlavne zmýšľajúci človek s vlastnou vôľou. Veľa o vývoji detí študujem, čítam, zúčastnila som sa pár seminárov a robím rozhovory s odborníkmi do jedného časopisu pre mamičky. A tak som sa dostala aj k výhodám viacjazyčnej výchovy, ktoré ďaleko presahujú tú hlavnú, do očí bijúcu výhodu – že sa bude vedieť dohovoriť vo viacerých jazykoch. Nie je to len o tom.

Gretka je štvorjazyčná. Manžel sa s ňou rozpráva po slovensky, ja po anglicky, učiteľky v herničke po katalánsky a rodičia jej kamarátov, prípadne väčšie deti na pieskovisku na ňu hovoria po španielsky.

Dieťa sa totiž jazyk učí tak, že si ho spája s osobou alebo kontextom. Preto je dobré, keď jeden rodič hovorí vždy jedným jazykom, a druhý rodič vždy druhým. S kontextom je to o tom istom, napríklad vždy na pieskovisku ten istý jazyk. Hovorím tomu pieskoviskový jazyk a je to skvelá metóda. Mám známych, obaja Slováci, ktorým sa v Nemecku narodili dve deti. Doma sa rozprávali výhradne po slovensky a nemčinu deti chytali na pieskovisku, v obchode, na ulici, a tak ďalej. Naučili sa ju tak krásne, že mladší chlapec mal nemecký prízvuk, ešte aj keď hovoril po slovensky.

13-mesačná Gretka má rada spoločnosť ostatných...
13-mesačná Gretka má rada spoločnosť ostatných detí. Foto: súkromný archív K.B.

Prečo je pre vás taká dôležitá jazyková výbava? V čom vidíte výhody, ak sa rodiča už takto skoro snažia hovoriť na svoje dieťa niekoľkými jazykmi?

Jazyky dnes vládnu svetu. Kto sa dohovorí, má všade dvere otvorené. Angličtina je podľa mňa už skôr nutnosť ako výhoda, ale ostatné jazyky, tie sú skutočnou výhodou. Zabezpečia človeku lepšiu budúcnosť, či už vo forme nejakých študijných pobytov, alebo neskôr kariérnych možností. Chcem, aby moja dcéra tie možnosti mala.

Viacjazyčná výchova má však omnoho viac výhod, ktoré sú možno ešte zaujímavejšie ako samotná jazyková výbava. Ak deti vedia o tom, že existuje viacero jazykov, dokážu si lepšie uvedomiť, že medzi ľuďmi existujú aj iné rozdiely, napríklad vo farbe pleti či v náboženstve. Viacjazyčné deti sú otvorené týmto informáciám a zaujímajú sa o svet. S deťmi od takých troch rokov sa už viete hrať s glóbusom a zrazu zistíte, aké sú zvedavé. Chcú vedieť, akým jazykom sa v ktorej krajine hovorí, ale aj čo tam ľudia jedia, akú hudbu počúvajú, ako tancujú, a podobne.

Vedia akceptovať odlišnosť. Predstavte si klasickú situáciu, keď na pieskovisko zrazu príde nové dieťa, ktoré sa s jedným rodičom rozpráva iným jazykom. Deti mu nerozumejú, a aby zakryli svoj strach z neznámeho, začnú sa mu posmievať. Je to normálne. Ale viacjazyčné dieťa tú zmenu privíta a hneď sa začne zaujímať o to, akým jazykom to hovoria a odkiaľ sú. Pretože vie, že existujú iné kultúry, má tú informáciu a dokáže s ňou pracovať.

Myslím si, že v dnešnej dobe naozaj potrebujeme viac ľudskosti a empatie. Neustále bojujeme proti inakosti namiesto toho, aby sme ju prijali a naučili sa z nej niečo.

Gretka si užíva deň na pláži. Foto: súkromný...
Gretka si užíva deň na pláži. Foto: súkromný archív K.B.

Myslíte si, že už v takom rannom veku je dôležitá jazyková výbava dieťaťa?

Stretla som sa s argumentom, že veď sa naučí cudzí jazyk v škole, keď bude väčšia a nebude ju to pliesť. Neviem ako vy, ale ja si na stredoškolskú angličtinu a nemčinu spomínam ako na memorovanie slovnej zásoby a poučiek z gramatiky. Malé dieťa toto robiť nemusí, pretože jazyk sa učí úplne prirodzene.

Výskumy ukazujú, že dieťa do šiestich rokov je ako špongia.

Takisto, ako sa pozorovaním a opakovaním svojich rodičov a iných ľudí z okolia naučí svoj materinský jazyk, tak sa naučí aj akýkoľvek iný. Bábätkám predsa nikto gramatiku nevysvetľuje, a aj tak sa ju časom naučia. Okrem toho, ten jazyk pre ne nie je cudzí jazyk, ale druhý jazyk. To je obrovský rozdiel. Nemusia si v hlave prekladať a rozmýšľať, ako sa čo povie, pretože tým jazykom rozprávajú úplne prirodzene, bez akejkoľvek námahy.

Výskumy ukazujú, že dieťa do šiestich rokov je ako špongia. Dokáže absorbovať takmer všetko, pričom najsilnejšie je to do troch rokov veku dieťaťa. Odborníci to volajú okno možností a bola by škoda toto okno nevyužiť. To, čo v tomto veku dieťaťu ponúknete, si bude so sebou nosiť celý život. Ak mu ponúknete fyziku, pochopí, ako funguje svet. Ak mu ponúknete jazyky, dohovorí sa. Ak mu ponúknete rozprávky, bude poznať Elsu a tú druhú, ktorej meno neviem.

Nepletie vaše dieťa toľko jazykov naraz?

Gretka má len 13 mesiacov a zatiaľ toho hovorí veľmi málo. V slovenčine hovorí len lampa, maminka a tatík, samozrejme, takým tým svojím detským spôsobom. Ostatné slová zatiaľ preberá z angličtiny, lebo so mnou trávi 24 hodín denne. Po anglicky vie napríklad pomenovať topánky, syr, vaňu, loptu alebo holuba.

Rozumie však všetkým štyrom jazykom. Vie krásne ukázať napríklad rôzne časti tela aj tváričky, ovocie, zeleninu, kusy oblečenia a rôzne iné veci, ktoré každodenne používa, bez ohľadu na to, akým jazykom sa jej to pýtate.

Určite príde obdobie, kedy bude jazyky pliesť. Je to normálne a je to mýtus, že to dieťaťu škodí. Ona z toho veľmi rýchlo vyrastie. Kým pôjde do školy, bude v tom mať jasno. Nevadí mi, keď bude zo začiatku jazyky pliesť, pretože tie výhody ďaleko presahujú to, či mi ako trojročná povie v jednej vete dve anglické a dve španielske slová.

Gretka s mamou Kristinou. Foto: súkromný archív...
Gretka s mamou Kristinou. Foto: súkromný archív K.B.

Chodíte s Gretkou aj medzi ostatných rovesníkov a rodičov. Akí sú rodičia v Španielsku? Sú iní ako u nás?

Sú iní. Sú viac v pohode a nepoznajú stres. Na Slovensku som sa často stretla s akýmsi perfekcionizmom. Rodičia sa snažia postarať sa o svoje dieťa najlepšie, ako sa len dá, ale mamičky ako keby stratili inštinkty a spoliehajú sa viac na knihy. Chcú, aby dieťa napredovalo, a tak ho porovnávajú s učebnicou, kedy by malo začať sedieť, loziť, chodiť, jesť tuhú stravu, 15 gramov mäsa denne a jedenkrát týždenne vajce, nastavujú mu denný režim. Lenže to je veľmi stresujúce, pre matku, aj pre dieťa, ktoré cíti jej emócie.

Španielski rodičia toto neriešia. Stretla som dvanásťmesačné dieťa, ktoré ešte nelozilo. Rodičia usmiati od ucha k uchu, hrdí na svoju krásnu dcérku. Decká jedia to isté, čo rodičia, žiadna špeciálna strava. Keď sme na pieskovisku, deti vôbec neriešime, sedíme na lavičke a rozprávame sa, deti sa hrajú spolu a väčšie deti pomáhajú tým menším. Prípadne konflikty si vyriešia sami medzi sebou. Na Slovensku som si všimla, že mamičky sa s deťmi hrajú, pomáhajú im, podávajú im veci a deti menej interagujú so svojimi rovesníkmi.

Tienistá stránka španielskeho pohodového prístupu je, že tunajšie deti sa do takých piatich rokov vozia v kočíkoch, často aj s cumľom v ústach a s plienkou v nohaviciach. Ale rodičia to neriešia, nehanbia sa, sú spokojní a usmiati. Nemajú potrebu sa pretekať o to, koho deti sú lepšie.

Ako to prijali vaši priatelia, rodina a okolie, že vychovávate dieťa v zahraničí a učíte ho niekoľkým jazykom? Nestretávate sa s názorom, že dôležitejšie je naučiť dieťa najskôr hovoriť v rodnom jazyku?

Tu v Španielsku je to úplne normálne. Všetky deti sú minimálne dvojjazyčné, pretože tým, že žijeme v Barcelone, máme dva oficiálne jazyky – španielčinu a katalánčinu. Veľa detí je trojjazyčných, lebo jeden z rodičov pochádza z inej krajiny. Takže tu to nie je nič výnimočné. Na Slovensku som sa stretla aj s pár negatívnymi reakciami, že Gretke škodíme, lebo ju pletieme a nebude vedieť poriadne žiadny jazyk. Pri všetkej úcte, nedokážem si ani len predstaviť, že bude mať dvadsať rokov a ešte stále nebude vedieť žiadny jazyk poriadne.

A ako reaguje Gretka na túto viacjazyčnú výchovu? Máte pocit, že niektorý jazyk preferuje viac alebo má svoj obľúbený?

Reaguje úplne rovnako na všetky štyri jazyky, ale keďže so mnou trávi najviac času, tak predpokladám, že angličtina jej je najbližšia. Preto na ňu hovorím po anglicky ja a nie môj manžel, lebo sme chceli, aby mala najsilnejší kontakt s angličtinou, keďže je to svetový jazyk.

Plánujete do výchovy zahrnúť ešte viac jazykov?

Zatiaľ neplánujeme, ale kto vie, čo bude o pár rokov. Nie sme v Barcelone uviazaní a môžeme sa kedykoľvek rozhodnúť, že ideme ďalej. V takom prípade nám všetkým pribudne ďalší jazyk.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#viacjazyčná výchova #Kristina Böhmer #jazyky a výchova #deti a cudzie jazyky
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk