V súčasnosti majú zamestnávatelia záujem najmä o absolventov technických smerov. Z dlhodobého hľadiska je v tomto smere najúspešnejšia Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU), ktorej nezamestnanosť absolventov dlhodobo klesá. Naopak, ťažšie sa uplatňujú absolventi humanitných a spoločenských smerov. Tí si dokonca veľa ráz nájdu prácu v úplne inom odbore, ako vyštudujú.
Už žiaci stredných škôl by preto mali dôkladne zvážiť, akú vysokú školu si v budúcnosti vybrať. Uvažovať treba o študijných odboroch, po ktorých je zo strany zamestnávateľov ustavičný dopyt.
Podľa odborníkov na ľudské zdroje väčšina súčasných absolventov vysokých škôl je dobre pripravená teoreticky, ale zvyčajne má málo skúseností z odbornej praxe. Zároveň im chýba všeobecný prehľad o oblasti, ktorú študujú. Niektorí sa s praxou stretávajú až pri riešení problémov v diplomovej práci, iní vôbec. Aj samotní absolventi vysokých škôl technických smerov priznávajú, že im počas školy chýba reálny kontakt s praxou.
„Prax a škola sa značne odlišujú. Aj keď mi vysoká škola dala veľa poznatkov, praktické skúsenosti som ako študent nenašiel na škole, ale až priamo vo firmách, kde som počas štúdia absolvoval stáž,“ konštatuje jeden z absolventov technickej univerzity v Bratislave.
Práve tí, ktorí ešte počas štúdia na vysokej škole absolvujú odbornú prax v niektorej z firiem, majú po skončení štúdia omnoho väčšiu šancu zamestnať sa.
„Vysokoškoláci získajú vo firme potrebné skúsenosti a zručnosti a overia si schopnosť uplatňovania teoretických poznatkov v praxi. Naučia sa samostatne pracovať na zadaných projektoch a riešiť vzniknuté problémy, podieľať sa na plnení stanovených úloh v tíme či učiť sa nové veci. Tí, čo sa osvedčia, môžu po ukončení vysokej školy získať v danej spoločnosti aj trvalý pracovný pomer,“ hovorí Zuzana Šimonovičová, manažérka ľudských zdrojov Protherm Production.
Zaujímavé pracovné miesto však môžu mať problém získať aj absolventi, ktorí počas školy potrebnú prax nadobudli, ale disponujú slabšími jazykovými schopnosťami. Učeniu cudzích jazykov mladí ľudia veľa pozornosti nevenujú. Ak sa však chce niekto na „technickom trhu“ uplatniť, musí ovládať minimálne jeden svetový jazyk.
„Vo firmách, ktoré sú súčasťou medzinárodného koncernu alebo majú zahraničného majiteľa, sa bez komunikácie v cudzom jazyku ľudia nezaobídu. Angličtina je komunikačným prostriedkom aj v našom koncerne a slúži na dohovorenie sa s kolegami v koncerne, dodávateľmi v rámci Európy či skupinovým technickým manažmentom,“ dopĺňa Zuzana Šimonovičová.
Tu sú viditeľné nedostatky, na ktorých odstránení by mali v budúcnosti viac pracovať nielen absolventi, ale aj školy. Dobré jazykové znalosti navyše prinášajú študentom príležitosť pracovať nielen na Slovensku, ale dlhodobo či krátkodobo pôsobiť aj v zahraničí.
Firmy na trhu práce hľadajú najmä šikovných absolventov, ktorí majú nielen technické myslenie, ale sú aj tvoriví, organizačne i jazykovo zdatní a komunikatívni.
Odborníci na ľudské zdroje vidia problém súčasných absolventov aj v nízkom sebavedomí a neschopnosti vlastnej prezentácie na pracovnom pohovore. Študenti by sa mali preto zamerať nielen na zvládnutie teoretických či praktických znalostí daného študijného odboru, ale aj na to, ako uspieť na pracovnom pohovore.
Absolventi, ktorí na sebe pracujú už počas štúdia, sú aktívni a samostatní, sú pre zamestnávateľov atraktívnejší. Na druhej strane kvalitní uchádzači o zamestnanie majú možnosť získať okrem zaujímavého finančného ohodnotenia aj ďalšie benefity.
„Ponúkame príspevky na prehlbovanie kvalifikácie, príspevky k životným jubileám či zľavy na nákup výrobkov, ktoré vyrábame. Naši zamestnanci oceňujú aj ústretový prístup firmy pri organizácii pracovného času či organizáciu rôznych športových, spoločenských a kultúrnych podujatí. Po preukázaní technických zručností, manažérskych i organizačných schopností existuje v našej firme možnosť odborného a kariérneho rastu, a to aj mimo Slovenska,“ vymenúva niektoré z benefitov Protherm Production Z. Šimonovičová.