Školstvo stratilo dych v momente, keď sa informácie stali dostupnými všade tam, kde je pripojenie na internet. To samozrejme neznamená, že si vystačíme už len s online encyklopédiami a školy môžeme zatvoriť. Naopak, učiteľ bude potrebný vždy, lebo informácie nestačí len mať, ale treba ich aj pochopiť.
Niektoré veci sa však vieme naučiť dôkladnejšie, prostredníctvom digitálnych materiálov a technológií, a tým sa nám do budúcnosti otvárajú nové možnosti. Svedčia o tom aj výsledky z nedávneho prieskumu Európskej komisie o využívaní digitálnych technológií v školách. Ten okrem malých výnimiek ukázal koreláciu medzi intenzitou využívania informačných technológií v školách a vyspelosťou ekonomiky danej krajiny.
Práve rozvoj kompetencií práce s digitálnymi technológiami je totiž kľúčový pri úspechu na pracovnom trhu či pri inovatívnom podnikaní. Popredné priečky v jednotlivých ukazovateľoch obsadili najmä severské krajiny – Dánsko, Nórsko, Švédsko či Fínsko. V týchto krajinách pripadá výrazne menej študentov na jeden počítač (1–3) či interaktívnu tabuľu ako inde. Je potešiteľné, že napríklad v ukazovateli pripojenia škôl na vysokorýchlostný internet sa medzi ne spolu s pobaltskými krajinami zaradilo aj Slovensko.
„Samozrejme, interaktívne tabule či počítače nie sú kľúčom k väčšej digitálnej gramotnosti, ale sú jej nevyhnutým predpokladom,“ hovorí Ján Machaj. „Napriek relatívne horšej technologickej vybavenosti škôl dosiahlo Slovensko veľmi slušné výsledky aj v intenzite využívania informačno–komunikačných technológií (IKT) na vyučovaní. Napríklad, až 73 % študentov navštevuje stredné odborné školy, v ktorých učitelia využívajú IKT na viac ako 25 % vyučovacích hodín."
Ako ukázal prieskum, slovenskí študenti pristupujú za účelom štúdia veľmi progresívne aj k využívaniu vlastných koncových mobilných zariadení. Viac ako polovica (52 %) študentov odborných škôl využíva na štúdium vlastný mobilný telefón a 17 % aj vlastný laptop. To dokazuje, že ani slabšia technologická vybavenosť našich škôl nebráni študentom vo využívaní digitálnych technológií pri ich štúdiu.
Prieskum však ukázal aj rezervy, ktoré majú európske krajiny vo využívaní IKT v školách. Až 20 % študentov stredných škôl v rámci vyučovacieho procesu nikdy alebo takmer nikdy nepoužilo počítač. Zároveň prieskum ukázal, že rozdiely medzi krajinami sú pomerne veľké a nedarí sa ich zmenšovať. To do budúcnosti zakladá pretrvávanie nerovnováhy v digitálnej gramotnosti obyvateľstva v jednotlivých členských krajinách EÚ a následnej ekonomickej nerovnováhy.
„Bez dostatočnej digitálnej gramotnosti dnešnej generácie študentov, teda schopnosti efektívne a kriticky sa orientovať, získavať, vyhodnocovať a vytvárať informácie za pomoci širokej škály digitálnych technológií bude ich uplatnenie na budúcom trhu práce veľmi zložité,“ upozorňuje J. Machaj.