Na Fakulte managementu Univerzity Komenského práve dokončil doktorandskú prácu. Jej názov síce laikovi veľa nepovie, no výsledok určite ocenia výrobcovia a obchodníci z elektrickou energiou, ale aj firmy vyrábajúce čosi úplne iné, no za výdatnej pomoci elektriny. Ušetriť im totiž dokáže nemalé peniaze.
„Zjednodušene ide o trojstupňový model na predpovedanie dopytu a ceny elektrickej energie v budúcnosti,“ vysvetľuje mladý vedec, ktorý chce na jeseň svoju prácu obhájiť a získať titul PhD.
Mýlil by sa ten, kto by si tento „model“ predstavoval ako akúsi lepenkovú škatuľu. Nejde ani o zložitý softvér pre počítače najvyššej generácie. „V podstate som vytvoril jednoduchý vzorec, ktorý je síce náročný na zostavenie a presnosť vstupných údajov, no ak ich získate, na výpočet vám stačí obyčajná kalkulačka,“ naznačí.
Tri stupne modelu sú vlastne tri premenné vzorca. „Prvou je očakávaný dopyt po elektrine,“ približuje Smoleň. „Uplatňuje sa v nej jednak faktor teploty, keďže v zime sa viac elektriny spotrebuje na vykurovanie, v lete zase na klimatizáciu. A jednak vplyv priemyselnej produkcie, keďže počas krízy, keď sa vyrába menej, je aj spotreba elektriny omnoho nižšia ako pri konjunktúre.“ Do tejto premennej zahrnul ešte vplyv postupného zdokonaľovania systémov vyrábajúcich a využívajúcich elektrinu, ktoré pracujú a budú pracovať stále efektívnejšie.
Ako druhá premenná vystupujú v modelovom vzorci meniace sa ceny palív, najmä zemného plynu a uhlia, ktoré sa pri výrobe elektriny využívajú najviac a napríklad oproti jadru sú aj oveľa drahšie.
Posledná, tretia premenná vyjadruje aktuálny stav zdrojov na výrobu elektriny. „To je celá veda,“ nechce ísť Smoleň zbytočne do detailov. Len naznačí, že dopyt po elektrine, a tým aj jej cena, stúpajú aj v závislosti od toho, koľko elektrární je v danom čase v prevádzke a koľko ich je práve neaktívnych. „Ak je veľká časť najväčších elektrární, teda predovšetkým jadrových, vypnutá, ceny idú prudko hore.“
Do tejto položky pritom zapracoval aj obnoviteľné zdroje, teda solárne aj veterné elektrárne, ktoré ešte v súčasnosti nepracujú ekonomicky najefektívnejšie. „Viete, že cena elektriny môže byť aj záporná? Ak vietor zafúka práve vtedy, keď výrobca na elektrinu nemá odbyt, musí niekomu zaplatiť, aby ju zo systému odčerpal,“ uvádza.
Mladý Bratislavčan už dlhšie spolupracuje so Slovenskými elektrárňami, ktoré využívajú vlastné komplexné modely na predpovedanie vývoja v tejto sfére. „Sú však omnoho zložitejšie a náročnejšie na financie aj výpočet. V mojom vzorci využívam len ekonomickú teóriu a dáta verejne dostupné na internete,“ zdôrazňuje.
Smoleňov vzorec môže byť prínosom pre menšie a stredné energetické podniky. Ale aj pre veľké firmy typu U. S. Steel, ktoré si vďaka nemu môžu optimalizovať výrobu na obdobia, keď je elektrina najlacnejšia, či zakontrahovať si ju v najvhodnejšom čase. „A keď pomôže vyrábať a predávať elektrinu optimálnejšie, nepriamo prinesie úsporu aj domácnostiam,“ tvrdí Smoleň.
Mladý Bratislavčan v máji predstavil svoj model na konferencii svojej alma mater. Konzultoval ho s odborníkmi zo zahraničia, keď tri mesiace strávil na stáži na univerzite v dánskom Aalborgu. Zúčastnil sa aj na konferenciách v Londýne či vo Florencii, zameraných na energetickú ekonómiu.
Ako vidí vlastnú budúcnosť? „Chcem pokračovať v tejto téme. No mienim sa aj opäť trochu venovať šachu. Je to mimoriadne inteligentná hra a som jej vďačný za logické myslenie, ktoré mi pomáha v mojej profesii.“