Ako si teda zvoliť tú správnu univerzitu, aby bolo neskoršie hľadanie práce jednoduchšie?
„Ak sa začneme rozprávať o budúcnosti, vždy treba mať na pamäti, že sa len snažíme niečo odhadnúť na základe dostupných informácií a tie sú spravidla obmedzené,“ upozorňuje hneď na začiatok odborníčka na personalistiku Jana Kiššová a pokračuje:
„Z jednej zo štatistík vyplynulo, že najžiadanejší zo strany zamestnávateľov sú v súčasnosti informatici a ekonómovia. Ale boli časy, keď na vrchole konjunktúry automobilky potrebovali ľudí s dobrými technickými zručnosťami a bol ich nedostatok. V budúcnosti sa môže objaviť napríklad nedostatok zubárov alebo biológov. Život je totiž veľmi dynamický a napriek snahám o čo najpresnejšie plánovanie budúcnosť prináša veľa prekvapení.“
Pre budúcich i súčasných študentov je nepochybne jednou z hlavných otázok to, či sa dokážu uplatniť v danom odbore. Na Slovensku sa nezamestnanosť mladých pohybuje v relatívne vysokých číslach a pracovných miest nepribúda takou rýchlosťou, aby sa čerstvý absolvent mohol hneď ponoriť do praxe.
Často sa mladí držitelia diplomov vyberú úplne inou cestou, než po akej kráčali posledné roky. Niektorí aj z donútenia okolnosťami, nakoľko zamestnanie je dôležitou súčasťou produktívneho života.
„To je otázka, ktorá sa týka dôležitej veci – či súčasné školstvo na Slovensku dostatočne pružne reaguje na potreby pracovného trhu a či mladí ľudia, ktorí z našich škôl vychádzajú, sú otvorení prijímať nové myšlienky, neustále sa vzdelávať a zdokonaľovať svoje zručnosti. Ak áno, potom sú pripravení rekvalifikovať sa podľa požiadaviek trhu. Podľa môjho názoru však previazanosť vzdelania s riešením praktických problémov života je slabá, akoby bolo školstvo v mnohých prípadoch odtrhnuté od reality. Jasne to vidíme na veľkej disproporcii medzi tým, koľko ľudí u nás vyštuduje a aký je dopyt po týchto absolventoch. Každoročne školy vychrlia kopu mladých ľudí s vysokoškolským diplomom, ktorí končia na úradoch práce alebo na pozíciách nezodpovedajúcich ich kvalifikácii,“ prezrádza svoj názor odborníčka Jana Kiššová.
Pomôže Erasmus?
Výhodou dnešných dní je pre študentov nepochybne možnosť študovať v krajinách Európskej únie. Otvorené hranice znamenajú často aj otvorené mysle, ktoré sú najlepším krokom k skvalitneniu vlastného i cudzieho života.
„Možnosť štúdia v priestore Európskej únie je veľká výhoda, ktorú má dnešná mladá generácia. Trochu im to závidím. Nie je to však všeliek a jediná podmienka budúceho úspechu. Študovať je fajn a o to viac to platí pre štúdium v zahraničí, ale raz treba aj pracovať a živiť sa na vlastný účet,“ upozorňuje však na nástrahy Kiššová.
Niektorí mladí ľudia sa rozhodnú vynechať štúdium na univerzite a priamo sa vrhnú do praxe s tým, že tak získajú praktické skúsenosti, ktoré majú v neskoršom období oveľa vyššiu cenu ako teoretické.
Odborníčka na personalistiku Jana Kiššová však nesúhlasí: „Prax určite môže suplovať istú časť štúdia, ale určite nie celú. Hovoríme však o formálnom vzdelávaní, lebo prax je predsa aj samovzdelávanie mimo školskej lavice. Závisí však od profesie. Človek sa nemôže stať napríklad kardiochirurgom len na základe praxe bez formálneho vzdelania. Presnejšie, mohol by sa možno stať, ak by bol veľmi talentovaný, ale nechcem vidieť tých mŕtvych, kým by sa operovať naučil. A platí to aj naopak, štúdium nenahradí prax. Ideálna je, samozrejme, vhodná kombinácia vzdelávania a praxe.“
Dve lepšie ako jedna? Nie vždy
Nájdu sa aj takí, ktorí si namiesto štúdia jednej vysokej školy zvolia priamo štúdium na dvoch univerzitách. Okrem uznanlivého kývania hlavou v spoločnosti, to však môže priniesť aj neočakávané nepríjemnosti.
„Pri pracovnom pohovore sa prihliada na všetko, pričom nie všetko je pozitívom. Niekedy aj vzdelanie alebo skúsenosti, ktoré zamestnávateľ nepotrebuje využívať, sú považované skôr za príťaž. V tejto súvislosti dochádza k javu, ktorý nazývame prekvalifikovanosť. Prekvalifikovaní uchádzači o zamestnanie sú drahí, majú priveľké nároky, očakávania a často sú frustrovaní, lebo sa cítia nedocenení. Pri najímaní zamestnancov sa prihliada hlavne na to, čo potenciálny zamestnávateľ očakáva a akú prácu kandidátovi chce dať robiť. Ak hľadá napríklad IT analytika pre účtovný informačný systém, určite znalosť/vzdelanie IT, ako aj ekonómie pozitívne zohľadní. Ak však hľadá len programátora, jeho druhá VŠ ekonómie mu je nanič,“ uvádza veci na pravú mieru Kiššová.
Čo sa musí zmeniť
Samozrejme, so situáciou vzhľadom na pracovné miesta a budúcich absolventov to vôbec nie je ružové. Napriek tomu je štúdium na Slovensku stále vhodným krokom smerom k dobrej kariére. Podmienkou však je usilovnosť študenta, jeho chuť sa neustále zdokonaľovať a podobne. Napriek tomu je však na mieste vyvíjať tlak na to, aby držitelia diplomu nemuseli stráviť rovnako dlhý čas ako na univerzite aj na úrade práce.
„Dosiahnuť v tejto veci zásadný obrat je veľká spoločenská výzva pre školy, politikov, ale, samozrejme, aj pre rodičov a ich deti,“ uzatvára odborníčka Jana Kiššová.