Čižmár: Študentom zvyknem hovoriť - chcite byť bohatí

, 06.12.2016 06:00
študent, peniaze, škola, notebook
Ilustračné foto. Autor:

Slovenské univerzity sú predovšetkým o ľuďoch a ich vízii, legislatíva je až druhoradá. Na konkrétnych ľuďoch stojí a padá i kvalita štúdia a spolupráca akademického sektora s aplikačnou praxou. Preto je potrebné podporovať iniciatívu a hľadať prirodzených lídrov, hovorí Dr.h.c. prof. Ing. Anton Čižmár, CSc., prorektor Technickej univerzity Košice (TUKE) pre inovácie a transfer technológií.

V panelovej diskusii na konferencii University Day 2016 zaznelo, že vysoké školy by sa na jednej strane nemali uzatvárať pred komerčnou sférou, no nemali by fungovať ani ako detašované pracoviská súkromných firiem. Kde v tomto smere vidíte pozíciu univerzít vy?
Veľmi dôležitá je v tomto smere skladba ľudí na univerzite a jej silné či slabé stránky. Existujú univerzity, ktoré majú doslova odpor k súkromnej sfére, napríklad k priemyslu, a nemajú záujem komercionalizovať svoju činnosť. Na druhej strane, sú univerzity, ktoré majú menší záujem o vedu ako takú a chcú sa sústrediť práve na aplikačný výskum. Tieto špecifiká je potrebné rešpektovať a prispôsobiť vzťah univerzity k súkromnému sektoru jej charakteru a personálnemu obsadeniu. Dôležitá je aj vízia danej vysokej školy, a to, ako sa chce profilovať.

Ako je to u vás, ku ktorému typu univerzity má TUKE bližšie?
Chceme mať blízko aplikačnej sfére, no nechceme rezignovať ani na vedecko-výskumné úlohy univerzity. Naše pôsobenie vnímame v dlhodobom horizonte a nechceme sa obmedzovať iba na krátkodobé komerčné projekty. Na druhej strane, nevyhýbame sa im. Máme to šťastie, že na univerzite máme zastúpených tak ľudí, ktorí majú blízko k „čistej“ vede, ako aj tých, ktorých zaujíma aplikačná prax. Ako som spomenul už skôr, je to o ľuďoch a u nás nájdete zástupcov všetkých troch základných typových skupín vedcov, akí na univerzitách pracujú.

Aké skupiny máte na mysli?
Líšia sa vzťahom ku komerčnému využitiu ich práce, pričom každý z nich je prirodzený. Netýka sa to iba ľudí u nás, podobné delenie by ste mohli urobiť na akejkoľvek vysokej škole v zahraničí. Stretol som sa s ním napríklad aj na prestížnych univerzitách v USA. Do prvej skupiny by sme mohli zaradiť vedcov, ktorých zaujíma iba veda samotná a transfer technológií mimo akademického prostredia nie je pre nich zásadnou otázkou. Zmeny ich veľmi nezaujímajú, chcú si robiť iba svoju prácu. V druhej skupine sú tí, ktorí sa pozerajú predovšetkým na praktické využitie získaných poznatkov. Veľmi často majú títo ľudia aj vlastné firmy, no tiež majú svoje zažité chodníčky a spôsob fungovania. Treťou skupinou sú mladí, históriou nezaťažení ľudia, ktorí s radosťou siahnu po akejkoľvek príležitosti, ktorú im univerzita ponúkne. Tam patria najmä študenti.

Univerzita nemá problém s tým, ak jej zamestnanci majú vlastné firmy? Nebojíte sa, že vám dobré nápady len tak uniknú?
Nie, nemáme s tým problém. Ako dekan fakulty a neskôr rektor univerzity som sa vždy snažil pôsobiť transparentne a k transparentnosti som motivoval aj ľudí na škole. Nemá zmysel zakazovať vedcom pôsobenie v komerčnom sektore. Viedlo by to iba k zatajovaniu skutočnosti, pôsobeniu v sivej sfére, čo by nikomu neprospelo. Ak môžu podnikať otvorene, prospieva to aj škole samotnej, hľadáme synergie a lepšie pripravujeme študentov na reálny život. Máme totiž užší kontakt s praxou tak vo vede a výskume, ako aj pri príprave mladých ľudí na život. Ak má niekto u nás firmu, vie, že de facto vychováva študentov aj pre seba a snaží sa im dať to najlepšie. Preto som vždy hľadal skôr možnosti spolupráce, ako by som niekomu zakazoval mať firmu.

Spomínali ste študentov. Aká je v ich prípade úloha univerzity, aby ich na jednej strane viedla k vede, no na druhej strane aj k aplikačnej praxi?
Snažíme sa im pomôcť v oboch smeroch. Ponúkame im kvalitné vzdelanie, no nezabúdame ani na komerčné príležitosti. Pri univerzite sme zriadili startup centrum, ktoré pomáha študentom so štartom ich vlastného podnikania. Mnohí si práve vďaka tomu založia vlastné firmy už počas štúdia a sú s nimi úspešní aj po tom, čo univerzitu opustia.

Čo konkrétne vaše startup centrum ponúka?
Študent vďaka nemu získa zadarmo priestory pre svoju začínajúcu firmu, a to vrátane infraštruktúry a technického vybavenia. V čase, keď už vie, že jeho nápad môže byť v komerčnom svete úspešný, s univerzitou sa buď rozlúči a postaví sa na vlastné nohy, alebo pokračuje v spolupráci so školou. Napríklad tak, že do svojho projektu zapojí ďalších našich študentov. Univerzita je totiž o lídroch a ich vízii. A tých nájdete tak medzi jej zamestnancami, ako aj medzi študentmi.

Keď sa hovorí o slovenskom vysokom školstve, jeho stave, potenciáli a budúcnosti, väčšinou sa diskusia skončí pri sťažovaní sa na legislatívu. Tá nie je podľa vás rozhodujúca?
Je dôležitá, no na nej univerzity nestoja a nepadajú. Všetko je o ľuďoch. Aj v súčasných legislatívnych podmienkach môžete so šikovnými ľuďmi vybudovať úspešnú univerzitu a naopak: žiadna legislatíva vám automaticky úspech nezaručí. Musíte chcieť niečo dosiahnuť, bez toho to nejde. To platí tak pre kvalitu štúdia, ako aj pre transfer technológií z akademického prostredia do praxe.

Tu však zjavne záleží aj na charaktere vysokej školy či fakulty. Ste technickou univerzitou, ktorá má logicky bližšie k priemyslu a ku komerčnej sfére, ako môže mať humanitne zameraná škola…
My však máme aj humanitne zamerané fakulty, konkrétne ekonomickú fakultu a fakultu umení, ktoré v spolupráci so súkromnou sférou vôbec nezaostávajú. Mimochodom, to je jedným z dôvodov, prečo je Ekonomická fakulta TUKE hodnotená Akademickou rankingovou a ratingovou agentúrou dlhodobo ako najlepšia vo svojej kategórii. Podieľa sa totiž na mnohých grantoch, ktoré sú práve o transfere vedomostí mimo akademický sektor. Veľmi dobre je na tom aj fakulta umení. Hoci je mladá, je veľký záujem komerčného sektora napríklad o jej dizajnové či architektonické práce. Záujem nemá len priemysel, ale aj inštitúcie z verejného a spoločenského života. Fakulta umení bola napríklad významným partnerom projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Jej kvalitu a rastúce meno si všimli aj študenti, preto sa ich na túto fakultu hlási mnohonásobne viac, ako môžeme prijať.

Keď hovoríme o študentoch, aký je ich prístup k štúdiu? Vidia v ňom prostriedok k úspešnému životu, alebo je to iba snaha získať titul pre titul? Pretože práve to sa vo všeobecnosti mladým ľuďom, ktorí navštevujú vysoké školy, zvykne často vyčítať.
Ak chceme udržať kvalitu štúdia a vážnosť diplomu, musíme od nich požadovať aj výsledky. Preto našu univerzitu zďaleka neukončia všetci, ktorí sa na ňu prihlásia. No aj samotní študenti sa menia, a to k dobrému. Niekedy, ak im vyučujúci napísal na tabuľu príklad, zvykli sa pýtať: Ako ste na to prišli? Dnes sa už pýtajú i to: A načo mi to bude? Toto zmýšľanie sa snažím podporovať. Preto im na jednej z prvých prednášok zvyknem povedať: Chcite byť bohatí. Využite všetko, čo vám táto univerzita na dosiahnutie tohto cieľa ponúka. Nájdete tu vedomosti, skúsenosti, vybavenie… Nebojte sa ich využiť. Úspech sa totiž skrýva vo vašej hlave.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vysoká škola #štúdium #študent #škola #príloha Vzdelávanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Portal VS
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk