Chcete ďalej študovať? Je čas prihlásiť sa

, 29.01.2018 07:00
vysoká škola, dievča, štúdium,
Až tretina vysokoškolákov štúdium už do dvoch rokov vzdá. Autor:

Ak má človek rozhodnúť o svojej budúcnosti, nie je to ľahké. Výber vysokej školy a študijného odboru preto nemožno brať na ľahkú váhu.

Tisíce maturantov, ktorí si budú podávať prihlášku na vysoké školy, majú síce na výber široké možnosti štúdia, no o to ľahšie sa môžu pomýliť. Na Slovensku si dnes totiž môžu vybrať až zo 41 vysokých škôl – z 20 verejných, troch štátnych, 12 súkromných a šiestich pobočiek zahraničných vzdelávacích inštitúcií. Dokopy ide až o 115 fakúlt. Ako si s tým poradiť?

Sú ľudia, ktorí majú jasnú predstavu o tom, čo chcú v živote robiť a aký odbor študovať. Pre tých rozhodovanie nie je také náročné, ako pre niekoho, kto má napríklad plno záujmov a nevie, čomu dať prednosť. Odborníčka na školstvo Renáta Hall, ktorá je riaditeľkou vzdelávacieho projektu To dá rozum, odporúča, aby sa neistí, „nevyprofilovaní“ študenti nebáli zobrať si po skončení strednej školy jednoducho „voľno“. Rok strávený bez štúdia by im mohol pomôcť ujasniť si, ako ďalej.

„V zahraničí je to pre mnohých študentov štandardný postup. Pracovné skúsenosti, ktoré môžu počas takého roka nadobudnúť, totiž môžu byť ich prvé. Taktiež pri nich môžu získať zručnosti, ktoré sú dôležité a ktoré využijú aj pri štúdiu na vysokej škole – samostatnosť, zodpovednosť, vytrvalosť či time-manažment. Skúsenosť s prácou, ktorá nemusí byť obzvlášť zaujímavá, môže v študentoch zvýšiť motiváciu študovať, zvýšiť si tak kvalifikáciu a vybrať si z ponúkaných príležitostí,“ vysvetlila.

Určite je to lepšie riešenie ako vybrať si školu, ktorá študenta nebaví. Veď podľa informácií ministerstva školstva až tretina vysokoškolákov štúdium už do dvoch rokov vzdá. Pre štát to znamená vyhodené peniaze, pre študenta stratený čas a premárnenú energiu.

Starostlivé zváženie výberu vysokej školy je podľa odborníčky dôležité, lebo nesprávne rozhodnutie, napríklad zmena školy, môže mať aj finančné následky. Môže viesť k poplatkom spojeným s predĺžením štandardnej dĺžky štúdia. Pri rozhodovaní môže mladým ľuďom poradiť aj kariérny poradca na škole alebo mimo nej.

„Študenti by si mali o vysokej škole a štúdiu zistiť ešte pred podaním prihlášky čo najviac informácií, a to jednak prostredníctvom webstránky školy, ale aj osobne, priamo od ľudí, ktorí na danej škole študovali alebo študujú. Mali by sa ísť aj pozrieť na vybavenie a priestory školy a porozprávať sa s učiteľmi, napríklad počas dňa otvorených dverí,“ odporučila Hall.

Uchádzači o štúdium by sa mali tiež informovať, či na škole budú mať i možnosť praxe, respektíve učenia sa na praktických príkladoch. To, či je škola, na ktorú chcú ísť, otvorená ľudom z praxe a poskytuje možnosti medzinárodných mobilít, je dôležitý ukazovateľ. Zamestnávatelia totiž oceňujú praktické zručnosti absolventov, ako aj skúsenosti zo zahraničia.

V prípade, ak má uchádzač o vysokoškolské vzdelanie záujem o vedeckú či umeleckú kariéru, mal by si na internetovej stránke školy pozrieť aj profily učiteľov, ktorí tam pôsobia, a zistiť, aké sú ich výskumné aktivity, či publikujú v prestížnych časopisoch a vydavateľstvách, a v prípade umelcov, či podávajú vrcholné umelecké výkony.

„Užitočnou informáciou o tom, kde sa na vysokých školách nachádzajú kvalitní vedeckí a umeleckí pracovníci, môžu byť aj špičkové tímy identifikované akreditačnou komisiou, respektíve staršie hodnotenia Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry,“ pripomenula odborníčka.

Zohľadniť však možno aj ďalšie veci. Je napríklad veľa študijných odborov, na ktoré sa hlási oveľa viac uchádzačov, ako školy môžu prijať. Šanca dostať sa tam je potom, prirodzene, nižšia. Napríklad na jedného prijatého uchádzača o štúdium zubného lekárstva dnes podľa údajov Centra vedecko-technických informácií SR pripadá takmer šesť ďalších, ktorí si podali prihlášku, ale neuspeli. Podobne je to aj v odboroch logopédia, divadelné umenie či všeobecné lekárstvo.

Na druhej strane sú tu študijné odbory, najmä technické smery, kam sa hlási málo záujemcov, a školy sú tak často nútené prijať i tých, ktorí nespĺňajú predpoklady. Tí, čo nemajú problém s matematikou, fyzikou alebo chémiou, by preto mali využiť aj túto príležitosť. Štúdium takých odborov je síce náročné, ale má zmysel. Najmä ak študentom pomôže nájsť lepšie uplatnenie na pracovnom trhu, kde je často veľký dopyt práve po absolventoch technických smerov.

Ako príklad môžu poslúžiť aj informačné technológie. Hoci ide o oblasť, kde sú experti mimoriadne žiadaní a finančne celkom dobre ohodnotení, na našom pracovnom trhu je informatikov veľký nedostatok. Absolventi IT odborov, ktorí vychádzajú zo škôl, nedokážu dopyt uspokojiť – o to viac, že ich veľa odchádza pracovať do zahraničia.

Podľa IT Asociácie Slovenska u nás preto v oblasti informačných technológií chýba asi 13-tisíc ľudí a toto číslo sa každý rok zvyšuje. Zároveň z roka na rok nepochopiteľne klesá počet uchádzačov o štúdium v tomto odbore. Ak tento stav bude pokračovať, tak sa Slovensko podľa expertov môže dostať do situácie, že plánovanú digitalizáciu firiem nebude mať kto robiť. „Očakávame, že tu do roku 2020 bude chýbať až 20-tisíc IT špecialistov,“ povedal nedávno pre Pravdu prvý viceprezident asociácie Mário Lelovský.

Pri výbere vysokej školy je preto dobré spomenúť si, že vzdelanie je naozaj investíciou do budúcnosti. A hoci sa dnes niekedy zdá, že firmám ani veľmi nezáleží na tom, akú vysokú školu ich zamestnanci vyštudovali, nemusí to tak zostať natrvalo. Podľa Renáty Hall je tiež dôležité, o aké pracovné miesto má uchádzač záujem.

„V prípade, že by chcel získať zaujímavú a lukratívnejšiu prácu, tak, samozrejme, záleží na tom, akú školu vyštuduje, a najmä na tom, čo sa tam naučí. Školy rôzne pripravujú študentov na akademickú aj neakademickú dráhu. Odovzdávajú im rôznu úroveň zručností a vedomostí. Uchádzač o štúdium by si mal preto vybrať takú školu, ktorá zodpovedá jeho ambíciám, akademickým či neakademickým,“ zdôvodnila odborníčka.

Ako však dodala, škola nie je len o vedomostiach a zručnostiach, ale aj o budovaní si kontaktov, teda takzvaného sociálneho kapitálu. Na dobré školy chodia spravidla aj kvalitnejší študenti. Kontakty s kvalitnými absolventmi sú neskôr dôležité v pracovnom živote, lebo môžu viesť k úspešným pracovným partnerstvám a spoločným projektom či k potenciálnemu zamestnaniu sa.

Pokiaľ ide o samotné vysoké školy, Hall je presvedčená, že sa nedajú hodnotiť všeobecne ako celé inštitúcie. „Na rôznych vysokých školách existujú kvalitné, ale aj menej kvalitné pracoviská. K nekvalite prispieva, že u nás existuje tlak skôr na kvantitu, než na kvalitu, a to nielen v zmysle počtu študentov, no aj vedeckých výstupov – článkov,“ upozornila.

Školy sa podľa nej vo väčšine prípadov zatiaľ nevyrovnali so špecifikami novej generácie študentov, ktorí sa rodia a vyrastajú s modernými technológiami a majú veľké množstvo možností uplatniť sa nielen na Slovensku, ale aj za jeho hranicami.

„U nás sa väčšinou kladie dôraz na memorovanie, ktoré v mnohých prípadoch stráca zmysel, keďže informácie starnú rádovo v minútach a sú vzdialené na "jeden klik“. Nie je ani možné očakávať, že študentov zaujmú prednášky čítané z prezentácií či kníh. Problémom tiež je, že študenti sa učia kriticky myslieť alebo aplikovať vedomosti v praxi len výnimočne, a rovnako je to aj so samotnou praxou," zhodnotila Hall.

Ako poznamenala, budúcim vedcom by pomohla i systematickejšia podpora pri učení sa zručností potrebných na robenie vedy a výskumu (písanie grantov a vedeckých článkov, realizácia samotného výskumu a podobne), ako aj pri učení na vysokých školách (rôzne učebné metódy).

Študijné odbory s najväčším počtom prihlášok na jedno prijatie

študijný odbor počet prihlášok na jedného prijatého uchádzača
zubné lekárstvo 6,69
logopédia 6,20
divadelné umenie 6,12
všeobecné lekárstvo 4,57
bezpečnostné verejno-správne služby 3,86
štatistika 3,66
dentálna hygiena 3,08
výtvarné umenie 3,01
zubná technika 2,71
tanečné umenie 2,70

Zdroj: CVTI SR. Pozn.: Údaje z roku 2016. Ide o uchádzačov s občianstvom SR.

Kam sa hlási najviac uchádzačov

Na ktoré študijné odbory sa hlási najviac uchádzačov

Študijný odbor 2012 2013 2014 2015 2016
všeobecné lekárstvo 5 078 5 301 5 277 4 745 4 275
učiteľstvo predmetov (v kombináciách) 7 336 6 265 5 384 4 826 4 137
ekonomika a manažment podniku 6 422 5 445 4 364 3 827 3 271
predškolská a elementárna pedagogika 2 943 2 860 2 517 3 044 3 012
psychológia 4 114 3 599 2 994 2 827 2 485
právo 4 710 3 778 2 903 2 422 2 416
informatika 2 569 2 236 2 293 2 363 2 362
manažment 4 147 3 117 2 554 2 173 2 235
ošetrovateľstvo 1 858 1 950 2 009 2 090 2 013
masmediálne štúdiá 3 366 2 528 2 025 1 853 1 925

Zdroj: CVTI SR. Pozn.: Údaje za minulý rok ešte nie sú k dispozícii. Ide len o uchádzačov so slovenským občianstvom.

O aké oblasti je najväčší záujem

skupina študijných odborov 2012 2013 2014 2015 2016
ekonomické vedy 13 007 11 247 9 377 8 511 7 621
zdravotnícke vedy (nelekárske) 3 536 3 687 3 983 3 780 3 789
pedagogické vedy 8 454 3 846 3 583 3 522 3 280
spoločenské a behaviorálne vedy* 5 587 4 464 3 792 3 189
učiteľstvo predmetov (v kombináciách) 5 513 4 751 4 110 3 712 3 177
lekárske vedy 3 515 3 707 3 698 3 366 3 086
informatika a výpočtová technika 3 658 3 277 3 128 3 096 2 938
strojárstvo a kovospracujúca výroba 3 435 2 856 2 461 2 467 2 195
publicistika, knihovníctvo a vedecké informácie 3 468 2 764 2 207 2 011 2 003
filologické vedy 3 379 2 839 2 495 2 168 1 995

Zdroj: CVTI SR. Pozn.: Ide len o občanov SR. Údaje za minulý rok ešte nie sú k dispozícii.* Počet z roku 2012 chýba, lebo vtedy sa táto skupina študijných odborov volala psychologické vedy. Po premenovaní v roku 2013 sem presunuli aj niektoré študijné odbory z oblasti pedagogických vied (napr. sociálna práca).

Rebríček vysokých škôl s najvyšším počtom prihlášok na štúdium

Vysoká škola 2012 2013 2014 2015 2016
Univerzita Komenského v Bratislave 24 360 22 099 19 112 17 148 16 780
Slovenská technická univerzita v Bratislave 10 117 9 299 7 931 7 510 6 407
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach 7 190 6 332 5 603 5 109 5 239
Prešovská univerzita v Prešove 7 522 6 817 5 905 5 149 5 050
Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre 7 738 6 074 5 548 5 571 4 943
Technická univerzita v Košiciach 5 363 4 836 4 607 4 399 4 235
Žilinská univerzita v Žiline 6 858 5 893 4 654 4 308 4 027
Ekonomická univerzita v Bratislave 6 273 5 141 4 352 4 151 3 668
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici 6 718 5 453 4 896 4 480 3 605
Trnavská univerzita v Trnave 4 586 3 857 3 368 3 296 3 007

Zdroj: CVTI SR. Pozn.: Údaje za minulý rok ešte nie sú k dispozícii.

Fakulty, kam sa hlási najviac uchádzačov

Fakulta 2012 2013 2014 2015 2016
Filozofická fakulta, UK Bratislava 4 658 4 050 3 631 2 989 2 699
Lekárska fakulta, UK Bratislava 2 873 3 173 3 234 2 945 2 619
Lekárska fakulta, UPJŠ Košice 2 133 2 260 2 296 2 115 2 229
Pedagogická fakulta, UK Bratislava 2 901 2 308 1 931 1 612 1 924
Jesseniova lekárska fakulta, UK Martin 2 202 2 323 2 059 2 049 1 911
Prírodovedecká fakulta, UK Bratislava 2 289 2 321 1 783 1 460 1 688
Filozofická fakulta, UKF Nitra 3 346 2 688 2 228 1 820 1 642
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, UK Bratislava 1 796 1 509 1 502 1 475 1 493
Fakulta elektrotechniky a informatiky, TU Košice 1 362 1 164 1 250 1 338 1 330
Fakulta chemickej a potravinárskej technológie, STU Bratislava 1 696 1 755 1 569 1 467 1 299

Zdroj: CVTI SR. Pozn.: Údaje za minulý rok ešte nie sú k dispozícii. Ide o prihlášky na denné i externé štúdium.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vysoké školy #školstvo #Kam na vysokú školu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Portal VS
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk