Štúdium v zahraničí? Niekde bezplatné, inde so školným

, 04.02.2018 07:00
Zahraničie, štúdium, študent, Londýn
V Británii sa platí školné, v Škótsku je bakalárske štúdium bezplatné. Autor:

Aj keď väčšina vysokoškolákov dáva prednosť vzdelávaniu doma, veľká časť odchádza i do cudziny. Odhaduje sa, že tam v súčasnosti študuje asi 30-tisíc mladých Slovákov.

Keďže ide o veľké množstvo a navyše sú to často nadaní ľudia, naozaj možno hovoriť o „úniku mozgov“. Štátu sa tento nepriaznivý trend zatiaľ nepodarilo zvrátiť a vzhľadom na nedostatočné financovanie a neutešenú situáciu v našom školstve sa to v najbližšom čase ani nezmení.

Najväčší počet Slovákov študuje na vysokých školách v Českej republike. Ako nedávno porovnal český internetový portál iDnes, študuje tam až šesťkrát viac Slovákov ako v roku 2000. Vtedy ich tam evidovali vyše 3 700, dnes ich je už viac ako 22-tisíc. Tvoria tak viac ako polovicu všetkých zahraničných študentov v Česku.

To, že slovenskí študenti smerujú práve do tejto krajiny, nie je náhoda. Má to pre nich množstvo výhod. Nielenže je to blízko a v štáte, s ktorým nás spája spoločná kultúra a história, ale pre Slovákov tam odpadá problém s cudzím jazykom a čo je ešte dôležitejšie – môžu tam študovať zadarmo.

Hoci to niektorých českých politikov dráždi a viackrát navrhovali zaviesť pre Slovákov školné, neuspeli, pretože by to bolo v rozpore s európskou legislatívou. Podľa nej majú všetci občania Európskej únie v otázkach štúdia na vysokých školách rovnaké práva ako občania štátu, kde škola sídli.

Odborné štúdie navyše ukázali, že reči o tom, ako Slováci v Česku študujú na úkor českých daňových poplatníkov, nie sú celkom pravdivé. Študenti Ekonomicko-správnej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, ktorú tiež navštevuje veľa Slovákov, napríklad podľa iDnes spočítali, že cudzinec študujúci v češtine vyjde ročne štát na 67– až 79-tisíc českých korún. Česká ekonomika na tom však napriek tomu získa, lebo zahraničný študent má v krajine isté životné náklady, kupuje si veci, stravuje sa a často aj brigáduje. Slovenskí študenti preto Česku ročne prinesú údajne až okolo 650 miliónov korún ročne.

Analytici zo spoločnosti Scio, ktorá v Česku a na Slovensku organizuje porovnávacie skúšky, okrem toho na základe plošného testovania slovenských stredoškolákov zistili, že v Českej republike chcú študovať skutočne tí najlepší. Najväčší záujem prejavujú o štúdium ekonómie, manažmentu, medicíny, farmácie, ale aj o technické odbory a informatiku.

„Ukazuje sa, že o štúdium v Česku majú záujem tí úplne najlepší maturanti. Vysávame slovenské mozgy. Slováci sú v tomto ohľade vlastne chudáci,“ povedal na rovinu riaditeľ českého Strediska vzdelávacej politiky Jan Koucký. Ako dodal, po skončení štúdia zostáva v Česku necelá polovica slovenských absolventov, menej ako polovica sa vracia domov a asi desatina odchádza pracovať do iných zahraničných krajín.

Nie všade je to však pre slovenských študentov také výhodné. Vo viacerých štátoch na Západe treba platiť školné a študenti si tam navyše musia poradiť s vyučovaním v cudzom jazyku, nehovoriac o úplne novom, cudzom prostredí, kultúre a vyšších životných nákladoch.

Pomerne atraktívne je pre Slovákov štúdium na vysokých školách vo Veľkej Británii, v Dánsku, Holandsku či vo Fínsku. Školstvo je tam na vysokej úrovni a štúdium niekedy možno absolvovať bezplatne, respektíve za nízke, štátom dotované školné. Napríklad na bakalárske programy na britských vysokých školách sa pred dvoma rokmi hlásilo vyše 830 Slovákov, z ktorých 555 prijali. Nad ďalším štúdiom v tejto krajine však visí otáznik, pretože plánovaný brexit môže zmeniť aj podmienky pre cudzincov.

Maturanti, ktorí dobre ovládajú angličtinu, môžu skúsiť šťastie i v Dánsku, kde občania z EÚ môžu študovať bezplatne. Slovákov láka aj štúdium v Holandsku, no tam už musia počítať so školným (vo výške asi 2 000 eur za rok). Aby to zvládli financovať, holandská vláda im ponúka študentskú pôžičku a získať sa dajú i ďalšie príspevky a granty. Naproti tomu vo Fínsku je, podobne ako v Dánsku, vysokoškolské štúdium bezplatné.

Pre maturantov, ktorí vedia po nemecky, môže byť lákadlom aj štúdium v Rakúsku a Nemecku, kde sa – samozrejme, s výnimkou súkromných a niektorých odborných škôl – za štúdium neplatí školné. V každom prípade si však treba uvedomiť, že študijný pobyt na Západe nie je lacnou záležitosťou ani v prípade, že je štúdium bezplatné. Náklady na ubytovanie, stravu, dopravu, školské pomôcky, odbornú literatúru či vreckové sú tam totiž oveľa vyššie ako u nás či v Česku.

Ako sa študuje vo vybraných krajinách

Veľká Británia

Systém vysokoškolského vzdelávania nie je jednotný, škótsky sa odlišuje od ostatných častí krajiny. V Británii sa platí školné, v Škótsku je bakalárske štúdium bezplatné. Uchádzači sa na vysoké školy prihlasujú medzi 1. septembrom až 15. januárom prostredníctvom agentúry Universities and Colleges Admissions Service (UCAS). Maximálne počty prijímaných študentov určujú zriaďovatelia vysokoškolských inštitúcií. V odboroch medicína, zubné lekárstvo a učiteľstvo určuje kvóty štát.

Dánsko

Vysokoškolské vzdelávanie poskytujú verejné a súkromné školy. Univerzitný sektor tvorí osem univerzít, neuniverzitný zase umelecké školy, odborné vysoké školy a vyššie technické školy. Prihlášky sa podávajú spravidla do 15. marca na štúdium začínajúce sa v auguste alebo v septembri a do 1. septembra na štúdium začínajúce sa v januári alebo vo februári. Formulár prihlášky školy zvyčajne zverejňujú dva mesiace pred termínom uzávierky. Študenti z krajín EÚ väčšinou neplatia školné.

Fínsko

Fínske školy sú otvorené zahraničným študentom a poskytujú im približne 500 kurzov a programov v angličtine. Termín pre podanie prihlášky býva väčšinou medzi januárom a májom. Väčšina medzinárodných programov pre zahraničných študentov je bez úhrady školného. Študenti však majú povinné členstvo v študentských odboroch – ročné poplatky sú od 65 do 100 eur – zahŕňajú zdravotné poistenie, lacnejšie stravné a cestovné. Zahraniční študenti, ktorí boli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu dostať štipendium od fínskej vlády v prípade, ak vo Fínsku žili najmenej dva roky.

Rakúsko

Existujú tu univerzity, lekárske univerzity, umelecké univerzity, odborné vysoké školy, pedagogické akadémie a súkromné vysoké školy. Na prijatie na všetky odbory s výnimkou medicíny, psychológie, komunikačných vied a aplikovaného umenia stačí mať absolvovanú maturitnú skúšku. Okrem niektorých výnimiek (napr. na odborných vysokých školách) občania EÚ nemusia platiť školné, no niektoré univerzity pýtajú školné od študentov, ktorí prekročili dĺžku štúdia, a to vo výške asi 363 eur. Keďže je však prijatie na školy v Rakúsku také jednoduché a hlási sa sem i mnoho Nemcov, školy sú často preplnené a podfinancované. Rieši sa to „sitom“ – pomerne prísnymi skúškami v prvom ročníku, aby sa počty študentov znížili.

Nemecko

Odporúča sa, aby zahraniční študenti vybranú vysokú školu kontaktovali aspoň rok a najneskôr pol roka pred predpokladaným nástupom na študijný pobyt. Na niektoré študijné odbory (medicína, veterinárstvo, stomatológia, biológia, farmácia, psychológia, podnikové hospodárstvo) nemôže študent počítať s okamžitým prijatím, lebo univerzity disponujú len obmedzeným počtom študijných miest (tzv. numerus clausus). Okrem niektorých výnimiek je štúdium, najmä na prvom stupni, bezplatné, študent na štátnych vysokých školách však musí za každý semester uhradiť poplatok (Semesterbeitrag). Vďaka nemu má aj rôzne zľavy – na stravu, dopravu, bývanie a pod. Zdroj: SAIA

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vysoké školy #školstvo #Kam na vysokú školu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Portal VS
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk