Absolventi vysokých škôl, ktoré sa venujú vedeckému výskumu a publikačnej činnosti majú až dvojnásobnú šancu uplatniť sa na trhu práce ako tí, ktorí navštevovali vysoké školy so slabou vedeckou činnosťou. Také sú závery akademickej rakingovej a ratingovej agentúry ARRA v hodnotení slovenských vysokých škôl 2012.
Stav a vývoj nezamestnanosti absolventov vysokých škôl bol nosnou témou pri tohtoročnom výskume. Ivan Ostrovský z agentúry ARRA uviedol, že v rámci svojho výskumu sledovala agentúra absolventov interného a externého štúdia, ktorí ostali nezamestnaní viac ako šesť mesiacov po skončení školy.
„Reálnejšie sa nám v tomto prípade ukazuje stav nezamestnanosti absolventov univerzít, keďže odpadajú tí, ktorí si iba chceli predĺžiť posledné prázdniny, prípadne si nechali čas na vhodnú pracovnú ponuku,“ uviedol Ostrovský.
Podľa Ostrovského, z celkovo hľadiska nastal u väčšiny hodnotených skupín fakúlt významnejší nárast absolventskej nezamestnanosti. „Medziročne v priemere stúpla z 3,8 percenta na 4,5 percenta,“ uviedol Ostrovský.
Medzi vysoké školy, ktoré v tomto prieskume vychádzajú v tohtoročnom rebríčku najlepšie, sú medicínske a zdravotnícke fakulty, ktoré „vyprodukovali“ necelé percento nezamestnaných absolventov, najlepšie hodnotenou fakultou je Jesseniova lekárska fakulta (JLK) UK v Martine. Na trhu práce sa darí uplatniť aj absolventov ekonomických a právnických fakúlt.
Na druhom konci rebríčka sú fakulty z oblasti poľnohospodárskych vied, kde v priemere až 10 percent absolventov zostáva bez práce. Najhoršie je na tom Fakulta ekológie a environmentalistiky (FEE TUZVO) Technickej univerzity vo Zvolene, kde si až 25 percent absolventov nenašlo uplatnenie.
Z dlhodobého hľadiska je v tomto smere najúspešnejšou Slovenská technická univerzita (STU) v Bratislave, ktorej nezamestnanosť absolventov dlhodobo klesá a dosahuje lepšie čísla, ako u škôl, ktoré produkujú oveľa menej absolventov. Naopak dlhodobo narastá počet nezamestnaných absolventov fakúlt humanitných a spoločenských vied napríklad Univerzita Mateja Bela(UMB) v Banskej Bystrici, Univerzita Konštantína Filozofa (UKF)v Nitre a Univerzita Cyrila a Metoda (UCM) v Trnave.
„Kým napríklad nezamestnanosť absolventov všetkých fakúlt STU je 7 %, nezamestnanosť absolventov UKF je až 11 %,“ uviedol Ostrovský. Podľa Ostrovského je tento fakt aj zrkadlom kvality jednotlivých škôl, pripomenul, že takto na to hľadí aj Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ).
Ostrovský dodal, že z výskumu nemožno určiť, či si absolventi našli uplatnenie vo svojom odbore. Dodal však, že zamestnateľnosť absolventov podľa záverov výskumu úzko súvisí s faktom, či vysoká škola pracuje v oblasti vedeckého výskumu. „Z univerzít, ktoré majú vysoký podiel medzinárodne uznanej výskumnej vedeckej činnosti, vychádzajú absolventi s dvojnásobnou šancou sa uplatniť na trhu práce v porovnaní s absolventmi škôl so slabou vedeckou činnosťou.“
Podľa Ostrovského, aj budúci maturanti pri výbere vysokej školy by sa na toto mali zamerať. „Má zmysel študovať na tej vysokej škole, ktorá z hľadiska kvality výskumu vykazuje medzinárodnú relevantnosť,“ povedal Ostrovský.
Medzi najvyššiu kategóriu škôl, ktoré zabezpečujú až 90 percent výskumnej činnosti na slovenských univerzitách patria UK a STU v Bratislave, UJPŠ v Košiciach a TU v Košiciach.