„Hoci som nebola jednotkárka ani ako žiačka, ani ako študentka, skôr dvojkárka, školu som vždy brala veľmi poctivo,“ zaspomínala si slovenská speváčka. „Vždy ma štvalo, keď som vynechala nejaké hodiny, pretože sa mi nechcelo prepisovať učivo od iných. A za dobrú dochádzku som niekoľkokrát dostala na konci roka knihu,“ pokračovala s úsmevom.
Hoci mnoho žiakov si ešte užíva základnú školu, na strednej sa pomery trošku uvoľnia, príde nejaká tá falošná ospravedlnenka či blicovanie. Zuzana Smatanová to však nepozná. Smeje sa, že v poslednom ročníku školy vymeškala jeden jediný deň. „Aj to bolo kvôli bratovej prísahe na vojne,“ vysvetlila autorka mnohých slovenských hitov.
K hudbe mala vzťah odjakživa a prejavilo sa to už na základnej škole. Spolu s láskou k notám a hraniu objavila aj vzťah ku kresleniu. „Bavil ma aj prírodopis, zemepis, chémia a telesná výchova. Ale s matematikou som sa nekamarátila. Mali sme to doma podelené. V nej vynikal môj brat,“ skonštatovala Smatanová.
S bratom vraj boli obaja vzorní žiaci aj študenti a nepamätá si na žiadnu príhodu, ktorá by spravila vrásky ich rodičom. Jediné, na čo sa vraj doma hnevali, boli nedojedené desiaty. „Ešte stále si viem vybaviť chuť ‚lepeňáka‘ (chlieb, maslo, džem, chlieb), ktorý mi jednoducho nechutil,“ vrátila sa do minulosti niekoľkonásobná zlatá slávica.
A čo prváčikovský rok, spomína si ešte naň? „Samozrejme“ vyhŕkla Zuzana Smatanová. „Do prvej triedy som sa veľmi tešila. Nevedela som sa dočkať, kedy už budem mať na chrbte aktovku a zobrala som si ju so sebou už na zápis,“ prezradila. „A keďže som chodila do základnej školy na dedine, bola plná mojich kamarátov, s ktorými sme boli susedia. Všetko bolo hravé a veľmi ma to tam bavilo,“ dodala.